Bitka pri Eylau: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor Battle_of_Eylau_map.jpg bol odstránený, pretože ho 1989 na Commons zmazal.
Riadok 51:
Bennigsen mal v poli 67 000 mužov a 400 diel. Francúzi mali na bojisku len 49 000 mužov a 300 diel. V priebehu dňa však obe strany počítali s príchodom posíl. Rusov mal posilniť oddiel 9000 Prusov pod vedením generála [[Anton Wilhelm von L'Estocq|von L'Estocq]]. Napoleonovi mal prísť na pomoc III. zbor maršala [[Louis-Nicolas Davout|Davouta]] o sile asi 15 000 mužov a VI. zbor maršala [[Michel Ney|Neya]] o sile asi 14 000 mužov. Napoleon tak disponoval celkom asi 74 000 mužmi.
 
[[8. február]]a od rána intenzívne [[sneženie|snežilo]]. Obe vojská obsadili vedľa seba stojace rovnobežné pahorky. Francúzi podnikali [[prieskum bojom]] aby zistili silu ruských pozícií. Benningsen, ktorý sa obával, že zistia oslabenie jeho pravého krídla preto nariadil spustiť paľbu delostrelectvu, čím fakticky začal bitku. Napoleon najprv očakával, že ruské jednotky budú ďalej ustupovať a nepustia sa do boja. Ruskú aktivitu na svojom ľavom krídle považoval za prípravu k útoku na Eylau. Zaútočil preto na stred a ľavé krídlo ruskej zostavy vľavo so VII. zborom Augereaua a [[Louis-Vincent-Joseph Le Blond de Saint-Hilaire|Saint-Hilaireovou]] divíziou Saloutovho IV. zboru vpravo. Útok však zmaril fakt, že Augereau bol chorý a sotva sa držal v sedle koňa a silné sneženie, ktoré spôsobilo, že jednotky nepostupovali správnym smerom ale udreli na dotyk pravého ruského krídla a centra zostavy v oblasti 70 delovej ruskej 70. delostreleckej batérie. V zlom počasí sa navyše Augereauove jednotky dostali do paľby vlastného delostrelectva. Saint-Hilairova divízia útočila správnym smerom, ale bola príliš slabá na to aby prerazila. Augereauov zbor utrpel ťažké straty a bol nútený ustupovať pred ruskými protiútokmi. Napoleón, ktorý v Eylau sledoval bitku z pozorovateľne v kostolnej veži sa pri ruskom protiútoku takmer dostal do zajatia. Situáciu zachránil protiútok Cisárskej gardy a Bruyèrovho jazdectva, ktoré vpadli do tyla ruského protiútoku a prinútili nepriateľa k ústupu.
 
Stred francúzskej zostavy bol po týchto bojoch v neporiadku a v prípade ďalších útokov bol vystavený veľkému nebezpečenstvu. Napoleón preto nariadil protiútok jedinej bojmi neoslabenej jednotky, ktorá mu zostala - Muratovho jazdeckého zboru o sile asi 11 000 mužov. Tie doplnil aj jednotkami gardy.