Sergej Vladimirovič Iliušin: Rozdiel medzi revíziami

'''Sergej Vladimirovič Iľjušin''' (po rusky: Сергей Владимирович Илюшин) (*[[30. marec]] [[1894]], [[Dilajevo]] - † [[9. február]] [[1977]], [[Moskva]]) bol [[ZSSR|sovietsky]] letecký konštruktér, zakladateľ známej konštrukčnej kancelárie [[Iľjušin]]. Bol konštruktérom lietadla [[Iľjušin Il-2|Il-2]], ktorénajčastejšie jevyrábaného najvyrábanejším lietadlomlietadla na svete.

Sergej Vladimirovič Iľjušin sa narodil v chudobnej roľníckej rodine. Do školy začal chodiť až v deviatich rokoch. Chudobné pomery ho od mladosti nútili pracovať. Od 15 rokov preto pracoval ako pomocný robotník na blízkom letisku. Tam sa po prvý krát stretol s rozvíjajúcim sa letectvom. Od detstva sa sám učil matematiku, fyziku a chémiu. Po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bol roku [[1916]] povolaný do armády, kde slúžil ako letecký mechanik. V priebehu roku si Iľjušin spravil letecký kurz. Cez [[Ruská občianska vojna|občiansku vojnu]] vstúpil do [[Červená armáda|Červenej armády]], kde opäť slúžil vo funkcii leteckého mechanika. Po skončení revolúcie absolvoval štúdium na Moskovskej leteckej technikejtechnickej škole, ktoré ukončil v roku [[1926]]. Už na škole vytvoril niekoľko projektov klzákov. Po škole nastúplinastúpil do vedecko výskumnej komisie vzdušných síl.

V roku [[1931]] Iľjušin založil konštrukčnú kanceláriu, kde pôsobil ako vedúci letecký konštruktér. Stroje, ktoré naprojektovalprojektoval sa však po prvý krát presadili až roku [[1936]], kedy bolo pomocou jeho lietadiel dosiahnutých niekoľko rekordných diaľkových a výškových letov. Tieto stroje sa neskôr počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] po určitých úpravách stali známe ako DB-3 alebo tiež [[Il-4]]. Boli to prvé sovietske lietadlá, ktoré už v [[august]]e [[1941]] bombardovali [[Berlín]]. Avšak podstatne známejšie ako jeho diaľkové bombardéry sa cez druhú svetovú vojnu stali bitevné stroje [[Iľjušin Il-2|Il-2]]. Išlo o jednomotorové, dobre pancierované stroje pre podporu pozemných vojsk. Pôvodnú dvojmiestnu koncepciu musel Iľjušin najprv na žiadosť kompetentných orgánov prestavať na jednomiestny stroj. Boje na fronte však čoskoro ukázali, že bez zadného strelca sa lietadlá nepresadia. Il-2 získali na fronte čoskoro dobrú povesť a stali sa jendoujednou z hlavných zbanízbraní sovietskehoSovietskeho zväzu vo vojne. Do konca vojny bolo vyrobených vyše 32 000 kusov. Iľjušin medzitým okrem zdokonaľovania Il-2 začal pracovať na strojoch s prúdovými motormi.

Po prúdovom bombardérebombardéri [[Il-28]], sa však začal čoraz viac sústrediť na civilný sektor. Prvé z civilných dopravných lietadiel bolo označované [[Il-12]]. Nasledoval [[Il-14]], [[Il-18]] a najmä [[Il-62]] s kapacitou 162 miest a cestovnou rýchlosťou 900 km/h. VyvynulVyvinul tiež rad mohutných dopravných lietadiel počínajúc Il-76, ktorý bol po prvý krát predvedený na aerosalóne v [[Paríž]]i roku [[1971]]. Stroj s cestovnou rýchlosťou 850 km/h je schopný niesť náklad o hmotnosti 40 000 až 70 000 kg.

Roku [[1976]] sa začali letové skúšky posledného, Iľjušinom skonštruovaného lietadla, ktorým je [[Il-86]] s kapacitou 350 cestujúcich. Jeho uvedenia do prevádzky sa už ale Sergej Vladimirovič Iljušin nedožil. Zomrel vo veku nedožitých 81 rokov v [[Moskva|Moskve]].