|
Riziko veľkej výzvy v podobe [[kozmický let|kozmického letu]] sa ukázalo v plnej miere o niekoľko týždňoch neskôr, v noci na [[18. máj]]a 1959, kedy mali všetci siedmi astronauti na [[Cape Canaveral]] možnosť sledovať svoj prvý štart [[raketa|rakety]], [[nosná raketa|nosiča]] [[Atlas (raketa)#Začiatky SM-65|SM-65D Atlas]] podobného tomu, aký ich mal vyniesť na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu Zeme]]. Necelých šesťdesiat sekúnd po štarte Atlas explodoval a rozžiaril nočnú oblohu nad [[Florida|Floridou]]. Astronauti boli ohromení. Shepard zľahka buchol lakťom do Glenna a povedal: ''„No, som rád, že túto nám odpratali z cesty. Len dúfam, že to opravia...“''<ref>Glenn 1999, s. 274 – 275.</ref>
Tvárou v tvár silnej konkurencii zo strany ďalších astronautov, zvlášť Johna Glenna, Shepard prestal fajčiť a osvojil si Glennov zvyk ísť si ráno zabehať. Nezašiel však až tak ďaleko, aby sa vzdal obľúbenýchmilovanej [[káva|kávy]], [[koktail]]ov a záletníctva.<ref>Thompson 2004, s. 262 – 269.</ref> Všetci astronauti sa začali podrobovať intenzívnemu výcviku, ktorý spočíval vo fyzickej príprave, akademických predmetoch, materiálnej príprave a špecifickom tréningu na [[centrifúga|centrifúgach]] a iných podobných strojoch. Astronauti boli okrem výcviku a sledovania často neúspešných štartov rakiet (Shepard k tomu poznamenal: ''„Čo by ste čakali od rakiet postavených kontraktorom, ktorý ponúkol najnižšiu cenu?“'') zainteresovaní aj v dizajne dôležitých súčastí systémov Mercury. Navštevovali tiež príslušné továrne podieľajúce sa na programe. Koncom roka [[1960]] si Dr. [[Robert Rowe Gilruth|Robert R. Gilruth]], riaditeľ NASA [[Space Task Group]],{{#tag:ref|Interná skupina v rámci NASA, ktorá sa zaoberala prípravou pilotovaných kozmických letov. Ide o priameho predchodcu dnešného Johnsonovho vesmírneho strediska v Houstone.|group=pozn.}} zvolal všetkých astronautov a dal im jednoduchú úlohu, ktorá spočívala v tom, že každý z nich mal napísať, kto z jeho kolegov by mal pilotovať prvý kozmický let programu Mercury a prečo. Jediným pravidlom bolo, že nikto nemohol nominovať sám seba. Výsledok tejto ankety Gilruth nikdy nikomu neprezradil. Dňa [[19. január]]a [[1961]] si Gilruth povolal sedmičku astronautov do svojej kancelárie v [[Langley Research Center|Langley]]. Astronauti už tušili, čo im chce Gilruth oznámiť. O štvrť na šesť večer ho už s napätím očakávali. Gilruth meškal. ''„Ak budeme musieť čakať ešte chvíľku, budem musieť predniesť príhovor,“'' náhle prerušil ticho Gus Grissom. Ostatní sa začali veľmi smiať, pretože Grissom bol výnimočne málovravnou osobou. Potom už do miestnosti vstúpil Gilruth a po krátkej úvodnej reči oznámil: ''„Alan Shepard uskutoční prvý suborbitálny let. Grissom uskutoční druhý let. Glenn bude náhradníkom pre obe misie. Nejaké otázky?“'' Nikto nemal žiadne otázky a astronauti Shepardovi pogratulovali. Niektorých však Gilruthova voľba istým spôsobom rozrušila, zvlášť Glenna, ktorý sa tentokrát ukázal v negatívnom svetle, keď začal písať svojím nadriadeným i známym v politických kruhoch a aj samotnému Gilruthovi, ktorému ostro vyčítal jeho rozhodnutie. Glenn nebol so svojou kampaňou jediný a celú záležitosť musel po pár týždňoch vyriešiť až Gilruth, ktorý rázne vysvetlil, že Alan Shepard je jeho voľbou.<ref>Shepard 1995, s. 76 – 79.</ref> MédiaMédiá sa však o Gilruthovom rozhodnutí nedozvedeli hlavne z tých dôvodov, aby mali astronauti pokoj od dotieravých reportérov a Gilruth si tým dával aj istý priestor na prípadnú zmenu nominácie. Shepard, Grissom a Glenn sa medzitým začali intenzívne pripravovať na svoje kozmické lety. Prípravy mali relatívne hladký priebeh až doDňa [[31. január]]a 1961, kedyštartoval na [[suborbitálny kozmický let|suborbitálny let]] štartoval v kabíne [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] [[šimpanz]] [[Ham (šimpanz)|Ham]]. Svoj let síce prežil síce bez ujmy na zdraví (uhynul až v roku 1983), ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o úspešnej misii, skôr o kontrolovanej havárii. Znamenalo to okamžité odloženie Shepardovho letu do druhej polovice [[apríl]]a 1961.{{#tag:ref|Prvý suborbitálny pilotovaný let programu Mercury sa mal pôvodne usktočniť dňauskutočniť 26. apríla 1960,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 141.</ref> ale oneskorenie spôsobené neplánovanými prípravnými prácami spôsobilo, že let bol veľakrát odložený, najprv na 5. decembra 1960, potom na polovicu januára 1961,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 263.</ref> 6. marca 1961,<ref name="Swenson, Grimwood & Alexander 342">Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 342.</ref> 25. apríla 1961,<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 324.</ref> 2. mája 1961 a napokon na skutočný dátum štartu dňa 5. mája 1961.<ref>Swenson, Grimwood & Alexander 1966, s. 350.</ref>|group=pozn.}} Nespokojný Alan naliehal aj na šéfkonštruktéra nosnej rakety [[Redstone (balistická raketa)|Redstone]], Dr. [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], slovami: ''„Preboha, poďme letieť teraz.“'' Wernher von Braun však trval na ešte ďalšom lete v automatickom režime, ktorý vyrieši problémy týkajúce sa kabíny Mercury a hlavne rakety Redstone. Dňa [[21. február]]a 1961 NASA vydala tlačovú správu, v ktorej informovala verejnosť, že Shepard, Glenn a Grissom začnú s výcvikom na prvý pilotovaný let programu Mercury. Meno pilota, ktorý uskutoční prvý let, však nebolo zverejnené. NASA len uviedla, že „bude menovaný krátko pred letom.“ Zámerom tohto zahmlievania bolo znížiť mediálny tlak na Sheparda počas posledných mesiacov jeho výcviku.
[[Súbor:KSC-JohnGlenn-0004 (31400477801).jpg|thumb|right|John Glenn (vľavo), Gus Grissom (v strede) a Alan Shepard (vpravo) pózujú pred raketou [[Redstone (balistická raketa)|Redstone]], 1961]]
|
