Chaladžština: Rozdiel medzi revíziami

'''Chaladžština''' je turkický jazyk, ktorým sa dnes [[Irán|hovorí v Iráne.[[Irán]]e. Aj keď obsahuje veľa starých turkických prvkov, stal sa veľmi perzianizovaný.{{Sfn|Knüppel|2009}}<ref name="halaçça">{{Citácia periodika|url=http://turkoloji.cu.edu.tr/ESKI%20TURK%20DILI/mehmet_olmez_halaclar_ve_halacca.pdf|periodikum=Türk Halkları Ve Dilleri|issn=1300-1345}}</ref> V roku 1978 ním hovorilo 20 000 ľudí v 50 dedinách ležiacich na juhozápad od [[Teherán|Teheránu]]u.<ref name="gerhard">[[Gerhard Doerfer]], (1978), ''Khalaj and its relation to the other Turkic languages'', p. 17-20</ref> Má asi 150 slov neistého pôvodu.

Chaladžština je potomkom starého turkického jazyka zvaného arghu.<ref name=robbeets>Martine Robbeets, (2015), ''Diachrony of Verb Morphology: Japanese and the Transeurasian Languages'', p. 8</ref><ref name=lars>Lars Johanson, Éva Ágnes Csató Johanson, (1998), ''The Turkic Languages'', p. 81</ref> [[Lexikografia|Turkický slovnikár]] Mahmúd al-Kašgari z 11. storočia bol prvou osobou, ktorá poskytla písomné ukážky chaladžštiny, ktoré sú väčšinou zhodujúce sa s dnešnou chaladžštinou.<ref name="halaçça1halaçça">{{cite journal |last=Ölmez |first=Mehmet |date=February 1995 |title=Halaçlar ve Halaçça |url=http://turkoloji.cu.edu.tr/ESKI%20TURK%20DILI/mehmet_olmez_halaclar_ve_halacca.pdf|access-date=2020-03-18 |journal=Çağdaş Türk Dili |language=tr |volume=7 |issue=84 |pages=15–22 |issn=1300-1345 |oclc=222016380 |archive-url=https://web.archive.org/web/20111112035305/http://turkoloji.cu.edu.tr/ESKI%20TURK%20DILI/mehmet_olmez_halaclar_ve_halacca.pdf |archive-date=2011-11-12 |url-status=live }}</ref>

[[Gerhard Doerfer]], ktorý chaladžštinu znovuobjavil, preukázal, že jazyk bol prvý, ktorý odbočil zo spoločného turkického jazyka.<ref name=robbeets></ref>

[[Turkické jazyky]] sú [[Jazyková rodina|jazykovou rodinou]] s najmenej 35 zaznamenanými jazykmi, ktorými hovoria [[turkické národy]] . {{Sfn|Dybo|2006}}

Aj keď sa pôvodne predpokladalo, že úzko súvisí s [[Azerbajdžančina|azerbajdžanským]] jazykom, jazykovedné výskumy, najmä ten, ktorý uskutočnil Doerfer, viedli k prehodnoteniu chaladžštiny na samostatnú [[Juhozápadné turkické jazyky|novoguzskú]] vetvu turkického jazyka.{{Sfn|Kıral|2000}} Dôkazom toho je zachovanie protikladnosti samohláskových dĺžok v prototurčine (PT), {{Sfn|Cheung|Aydemir|2015}} na začiatku slova sa nachádzajúce *''h'' a ned''ostatoknedostatok zvukových zmien * ''d'' → ''y'' príznačných pre oguzské jazyky.<ref>[[Gerhard Doerfer]], (1978), ''Khalaj and its relation to the other Turkic languages'', p. 22</ref>

Zachovalosť chaladžštiny možno vidieť porovnaním rovnakých slov v rôznych turkických jazykoch; napríklad v chaladžštine je „noha“ ''hadaq'', zatiaľ čo príbuzné slovo v neďalekých oguzských jazykoch je ''ayaq'' (porovnaj [[Turečtina|turecky]] ''ayak'' ). Z dôvodu zachovania týchto starobylých prvkov sa niektorí vedci nazdávajú, že Khalajovia sú potomkami arghu Turkov.{{Bez citácie}} 

''[[Ethnologue]]'' a [[ISO 639|ISO]] pôvodne uvádzali severozápadný iránsky jazyk s názvom „chaladžština“, mal rovnaký počet hovoriacich ako turkický jazyk.<ref>{{Citáciacite elektronickéhoweb dokumentu|url=https://www.ethnologue.com/language/kjf |title=Khalaj |website=Ethnologue |edition=17th |publisher=SIL International |access-date=2020-03-18 |url-status=unfit |archive-url=https://web.archive.org/web/20130402221134/https://www.ethnologue.com/language/kjf |archive-date=2013-04-02 |quote=Different from Turkic Khalaj [klj] in Iran.}}</ref> Khalajovia hovoria svojím turkickým jazykom a [[Perzské jazyky|perzštinou]] a domnelý iránsky khalajský jazyk je nepravý.<ref>Hammarström (2015) Ethnologue 16/17/18th editions: a comprehensive review: online appendices</ref><ref>{{Citáciacite elektronickéhoweb|title=Request Number 2019-026 for Change to ISO 639-3 Language dokumentuCode|url=https://iso639-3.sil.org/sites/iso639-3/files/change_requests/2019/2019-026.pdf|publisher=SIL International|date=2019-03-12|access-date=2020-03-18}}</ref>

Chaladžštinou sa hovorí hlavne v [[Irán|iránskejirán]]skej provincii Markazi . Doerfer uvádza počet hovoriacich okolo 17 000 v roku 1968 a 20 000 v roku 1978; <ref name="gerhard">[[Gerhard Doerfer]], (1978), ''Khalaj and its relation to the other Turkic languages'', p. 17-20</ref> ''Ethnologue'' uvádza, že množstvo hovoriacich vzrástlo do roku 2000 na 42 107.<ref>[https://www.ethnologue.com/language/klj  Khalaj language] at ''[[Ethnologue]]'' (22nd ed., 2019)</ref>

|+Spoluhláskové fonémy {{Sfn|Shcherbak|1997}}

|+Fonémy samohlások {{Sfn|Shcherbak|1997}}

Doerfer tvrdí, že chaladžština si zachovála tri samohláskové dĺžky ako v prototurkickom jazyku: dlhú (napr. {{IPA|[q'''aː'''n]}} „krv“), napoly dlhú (napr. {{IPA|[b'''aˑ'''ʃ]}} „hlava“) a krátku (napr. {{IPA|[h'''a'''t]}} „kôň“). {{Sfn|Doerfer|1971}} {{Sfn|Doerfer|Tezcan|1980}} Alexis Manaster Ramer však spochybňuje mienku, podľa ktorej má chaladžština tri samohláskové dĺžky, aj prototurkicský protiklad. {{Sfn|Manaster Ramer|1995}} Niektoré prototurkické samohlásky sa uskutočňujú ako padajúce dvojhlásky, ako v prípade {{IPA|[quo̯l]}} („ruka“).

Podstatné mená v chaladžštine môžu dostať znak množného čísla alebo privlastňovací. Khalajský jazyk má nasledujúce pády: genitív, akuzatív, datív, lokál, ablatív, inštrumentál a equatívekvatív.

Chaladžština využíva slovosled: podmet – predmet – sloveso. [[Prídavné meno|Prídavné mená]] predchádzajú [[Podstatné meno|podstatné]] .

Výňatok z Doerfer & Tezcan 1994, prepis od Doerfera: {{Sfn|Doerfer|Tezcan|1994}}

{{reflistreferencie}}

** {{cite book|last1=Bosworth|editor4-last=van Donzel|publisher=Brill|year=2012|edition=2nd|title=K̲h̲alad̲j̲|encyclopedia=[[Encyclopedia of Islam]]|editor5-first=W. P.|editor5-last=Heinrichs|editor4-first=E.|editor3-first=C. E.|first1=C. E.|editor3-last=Bosworth|editor2-first=Th.|editor2-last=Bianquis|editor-first=P.|editor-last=Bearman|first2=G.|last2=Doerfer|author-link=Clifford Edmund Bosworth|doi=10.1163/1573-3912_islam_COM_0485}}

** {{cite book|last=Doerfer|first=Gerhard|title=Grammatik des Chaladsch|trans-title=Grammar of Khalaj|location=Wiesbaden|publisher=Harrassowitz|year=1988|isbn=9783447028653|oclc=21035642}}

** {{cite book|last1=Johanson|first1=Lars|last2=Csató|first2=Éva Ágnes|title=The Turkic Languages|location=London|publisher=Routledge|year=1998|isbn=9780415082006|oclc=40980286}}

** {{cite book|last=Kabak|first=Barış|year=2004|title=Acquiring phonology is not acquiring inventories but contrasts: The loss of Turkic and Korean primary long vowels|journal=Linguistic Typology|volume=8|issue=3|pages=351–368|doi=10.1515/lity.2004.8.3.351|s2cid=122917987}}

** {{cite book|last=Minorsky|first=V.|author-link=Vladimir Minorsky|year=1940|title=The Turkish Dialect of the Khalaj|journal=Bulletin of the School of Oriental Studies|volume=10|issue=2|pages=417–437|doi=10.1017/S0041977X00087607|jstor=608400}}

** {{cite book|last=Minorsky|first=V.|author-link=Vladimir Minorsky|year=1940|title=The Turkish Dialect of the Khalaj|journal=Bulletin of the School of Oriental Studies|volume=10|issue=2|pages=417–437|doi=10.1017/S0041977X00087607|jstor=608400}}

== VonkajšieExterné odkazy ==

* [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/316083/Khalaj-language chaladžštinaChaladžština]

[[Kategória:KhalajskýChaladžský jazyk]]