Podnebné pásmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
PODPORA Značky: vrátené možný vandalizmus vizuálny editor |
Revízia 7175469 používateľa 95.103.85.179 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Klimagürtel-der-erde.svg|náhľad|upright=1.5|Podnebné pásma Zeme]]
'''Podnebné pásmo''' (iné názvy: '''klimatické pásmo'''; zriedkavo: '''klimatický pás, klimatická zóna''') je jedna zo zonálne usporiadaných častí zemského povrchu planetárnych rozmerov s rovnakými základnými vlastnosťami podnebia. Je to v klimatickej klasifikácii (napr. v Köppenovej klimatickej klasifikácii, Alisovovej klimatickej klasifikácii a v iných) oblasť najvyššieho rádu. Podrobnosti definície pozri nižšie.
== Definícia==
Podnebné pásma možno definovať napr. nasledujúcimi (takmer ekvivalentnými) spôsobmi:
*podnebné pásma sú oblasti na zemskom povrchu s rovnakým charakterom makroklímy; sú to jednotky makroklímy najvyššieho rádu, ktoré sú usporiadané prevažne zonálne a vytvárané spolupôsobením hlavných klimatických faktorov, najmä slnečného žiarenia a všeobecnej cirkulácie atmosféry <ref>pásma klimatická. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Sobíšek
| meno = Bořivoj
| odkaz na autora =
| spoluautori = a kol.
| titul = Meteorologický slovník výkladový & terminologický
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ministerstvo životního prostředí České republiky
| počet strán = 594
| isbn = 80-85368-45-5
| rok = 1993
| strany = 215
}}</ref>
*podnebné pásma sú zonálne usporiadanie častí zemského povrchu planetárnych rozmerov s rovnakými základnými vlastnosťami podnebia, podmienené ubúdaním slnečného žiarenia od rovníka k pólom a všeobecnou cirkuláciou ovzdušia ; podnebné pásma prebiehajú približne rovnobežne s rovníkom.<ref name="pyra">Pyramída</ref>
*podnebné pásmo je základná kategória zemského podnebia, [keď je] členené podľa zemepisnej šírky, ktorou je podmienený príjem slnečného žiarenia na určitom mieste <ref>podnebný pás. In: MARĚJČEK, T. ''Malý geografický a ekologický slovník''. Praha: Nakladatelství České geografické společnosti, 2007</ref>
*podnebné pásmo je svetová oblasť alebo región odlišujúca/-ci sa od „suseda“ významnou fyzickou klimatickou vlastnosťou, ktorá má globálny rozsah; podnebné pásma sú ohraničené hraničnými líniami prebiehajúcimi rovnobežne so zemepisnými šírkami a tvoria tak „pásy“, ktoré sa obyčajne tiahnu okolo zemegule.<ref name="oliver">Oliver</ref>
*pás na povrchu Zeme, v rámci ktorého je podnebie z niektorého hľadiska vo všeobecnosti homogénne; základná (jednoduchá) oblasť jednoduchej klimatickej klasifikácie.<ref>climatic zone in: Licker, M. D. (ed.): ''McGraw-Hill Dictionary of Scientific & Technical Terms'', 6th edition, 2003</ref>
== Druhy ==
[[Matematické podnebné pásmo]] (=[[solárne podnebné pásmo]]) je podnebné pásmo, ktoré by sa vytvorilo na (hypotetickej) homogénnej Zemi iba účinkom slnečného žiarenia. Na rozdiel od skutočných teplotných pásem Zeme sú tieto podnebné pásma obmedzené rovnobežkami. Rozlišuje sa 5 základných podnebných pásem <ref>pásma klimatická solární. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Sobíšek
| meno = Bořivoj
| odkaz na autora =
| spoluautori = a kol.
| titul = Meteorologický slovník výkladový & terminologický
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ministerstvo životního prostředí České republiky
| počet strán = 594
| isbn = 80-85368-45-5
| rok = 1993
| strany = 216
}}</ref><ref name="pyra"/><ref>VYSOUDIL, M. ''Meteorologie a klimatologie pro geografy''. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého, 1997, str. 143</ref>:
* [[tropické pásmo]] (medzi [[obratník]]mi [[obratník Raka|Raka]] a [[obratník Kozorožca|Kozorožca]])
*severné a južné [[mierne pásmo]] (medzi obratníkmi a polárnymi kružnicam/[[polárny kruh|polárnymi kruhmi]])
*arktické a antarktické [[polárne pásmo]] (medzi polárnymi kruhmi a [[zemepisný pól|pólmi]])
Niekedy sa k nim dopĺňajú ešte 4 prechodné pásma:
*2x [[subtropické pásmo]] (pozdĺž obratníkov)
*2x [[subpolárne pásmo]] (pozdĺž polárnych kruhov)
Toto delenie pochádza od Aristotela (pozri nižšie).
[[Teplotné pásmo]] je namiesto rovnobežiek vymedzené izotermami priemernej ročnej alebo mesačnej teploty vzduchu. Obyčajne sa rozlišujú<ref>pásma Země teplotní. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Sobíšek
| meno = Bořivoj
| odkaz na autora =
| spoluautori = a kol.
| titul = Meteorologický slovník výkladový & terminologický
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ministerstvo životního prostředí České republiky
| počet strán = 594
| isbn = 80-85368-45-5
| rok = 1993
| strany = 216
}}</ref><ref name="oliver"/>:
*[[horúce pásmo]] (po ročnú izotermu 20 °C)
*2x [[mierne pásmo]] (medzi ročnou izotermou 20 °C a izotermou 10 °C najteplejšieho mesiaca danej pologule)
Řádek 6 ⟶ 66:
*2x [[pásmo večného mrazu]] (s priemernou teplotou vzduchu najteplejšieho mesiaca pod 0 °C).
Podnebné pásma založené na [[všeobecná cirkulácia ovzdušia|všeobecnej cirkulácii ovzdušia]] zahŕňajú napr. jednak pásma (pásy) typu [[Hadleyho bunka]], [[Ferrelova bunka]] a pod., a jednak pásma typu [[pásmo pasátov]], [[pásmo západných vetrov]], tíšiny [[konské šírky|konských šírok]] a pod.<ref name="oliver"
| priezvisko = Sobíšek
| meno = Bořivoj
Řádek 41 ⟶ 101:
Ptolemaiovo delenie sa potom používalo dlhé stáročia. Až [[Edmond Halley]] v rokku 1686 navrhol klasifikovať pásma nie podľa dĺžky denného svetla, ale podľa teploty. Prakticky realizovať jeho návrh sa však podarilo až keď boli k dispozícii namerané teplotné údaje z celej Zeme – [[Alexander von Humboldt]] podľa nich v roku 1817 ako prvý zostavil izotermickú mapu. Prvú modernú mapu podnebných pásem zostavil [[Alexander Supan]] v roku 1879. Podľa priemernej ročnej teploty a teploty najteplejšieho mesiaca rozlišoval horúce, mierne a studené teplotné pásmo. V roku 1884 [[Wladimir Köppen]] (ktorý neskôr publikoval dodnes známu klimatickú klasifikáciu) rozlišoval na základe počtu mesiacov nad alebo pod zvolené hraničné hodnoty 5 teplotných pásem (tropické, subtropické, mierne, studené a polárne); zaviedol teda do klasifikácie koncept trvania klimatického faktora. Veľa ďalších autorov následne navrhlo rôzne delenia na teplotné pásma, ale väčšinou sú podobné Köppenovmu deleniu.<ref name="oliver"/>
V roku 1735 [[Hadley]] identifikoval to, čo sa neskôr začalo nazývať podľa neho [[Hadleyho bunka]]. V 19. storočí viacerí autori Hadleyho bunku zahrnuli do viacerých modelov všeobecnej cirkulácie ovzdušia.<ref name="oliver"/> U nás je známa napr. [[Alisovova klasifikácia]] podnebí z roku 1936, v ktorej sa rozlišuje 7 hlavných podnebných pásem podľa všeobecnej cirkulácie ovzdušia a prevládajúcich geografických typov vzduchových hmôt (1 rovníkové, 2 tropické, 2 mierne, 1 arktické a 1 antarktické) a 6 prechodných pásem (2 pásma subekvatoriálnych alebo rovníkových pasátov, 2 pásma subtropického podnebia, 1 pásmo subarktického podnebia a 1 pásmo subantarktického podnebia).<ref name="pyra"
== Referencie ==
| |||