Gaius Iulius Caesar: Rozdiel medzi revíziami

Pridaný 1 bajt ,  pred 2 mesiacmi
(→‎Po Caesarovej smrti: Kím sprisahanci na čele s Brutom očakávali, že ich čin príjmu Rimania ako oslobodenie od tyrana a dôjde k obnoveniu republiky, situácia sa vyvinula podstatne inak. V prvom rade za to mohla obrovská popularita, ktorú si Caesar svojim vystupovaním a reformami získal u nižších vrstiev. Pre tieto masy bola vražda ich dobrodinca sprisahaním vedeným malou skupinou bohatých senátorov, ktorí videli v Caesarovej politike ohrozenie vlastného prominentného postavenia. Navyše, na r)
Triumvirát sa s plnou platnosťou rozpadol v roku 53 pred Kr., po smrti [[Marcus Licinius Crassus|Marca Licinia Crassa]] v [[bitka pri Carrhae|bitke pri Karrhách]] počas jeho východného ťaženia proti [[Partská ríša|Partom]]. Zdrvujúca porážka rímskeho vojska a smrť jedného z najmocnejších mužov Ríma spôsobila v [[Itália|Itálii]] zmätok. V krízovej situácii sa [[Gnaeus Pompeius|Pompeius]], ktorý teraz, keď bol Crassus mŕtvy a Caesar sa zaoberal nepokojmi v Galii, ovládol senát, nechal samotný zvoliť za [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]. Hneď ako sa situácia v Ríme upokojila, pribral si za spolukonzula svojho prívrženca a zaťa [[Quintus Metellus Scipio|Quinta Metella Scipiona]]. Prostredníctvom senátu Pompeius žiadal, aby Caesar, ktorému končilo jeho [[prokonzul]]ské obdobie v [[Galia|Galii]], rozpustil svoje vojsko a vrátil sa do Ríma. Navyše mu bolo zakázané uchádzať sa v neprítomnosti o druhý konzulát, ktorý by mu poskytol politickú imunitu. Bolo jasné, že pokiaľ by sa bez vojska Caesar vrátil do Ríma, čakal by ho proces, v ktorom by ho Pompeius zničil.
 
Caesar spočiatku diplomaticky vyčkával vvo svojich provinciách. V Ríme [[tribún ľudu|tribúni ľudu]], [[Marcus Antonius]] a [[Quintus Cassius Longinus]], ktorí stáli na Caesarovej strane, nariadenia senátu namierené proti Caesarovi vetovali, ale ich [[veto]] senát ignoroval. Nakoniec z obavy o svoju bezpečnosť radšej utiekli do Galie za Caesarom. Dňa 10. januára 49 pred Kr. Gaius Iulius Caesar na čele jednej svojej [[légia|légie]] prekročil rieku [[Rubikon]], označujúcu hranicu Itálie, čím rozpútal občiansku vojnu. Caesar pri tom údajne vyslovil slová z divadelnej hry gréckeho dramatika [[Menandros|Menandra]]: ''„[[Alea iacta est]]“'' (Kocky sú hodené).
 
[[Súbor:Hw-pompey.jpg|thumb|[[Gnaeus Pompeius]]]]
Anonymný používateľ