Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ref
Riadok 6:
V štáte dochádzalo k vnútorným rozbrojom, šľachta sa domáhala svojich privilégií, prebiehali boje medzi jednotlivými magnátskymi skupinami. Istú rolu v oslabení štátu zohralo aj vzopätie porobených národov - najmä na [[Ukrajina|Ukrajine]] dochádzalo k ľudovým povstaniam, do ktorých zasahovalo aj Rusko, rozpínajúce sa na juhozápad do oblasti Čiernomoria. Pravidelná poľská armáda bola obmedzená na minimálny stav, počet jej príslušníkov dosahoval iba 24-tisíc mužov. V dôsledku toho sa voľakedy mocné Poľsko stalo korisťou svojich susedov.
 
[[Pakt Ribbentrop-Molotov]] a následné [[Poľská obranná vojna (1939)|obsadenie Poľska Nemeckom, Slovenskom a Sovietskym zväzom]] v roku 1939 býva niekedy označované ako [[štvrté delenie Poľska]]<ref name="Pjž"/>.
 
== Chronológia ==
Riadok 20:
 
Stabilitu Poľska narušilo aj sedliacke povstanie na Ukrajine v roku [[1768]], ktoré bolo namierené proti poľskej vrchnosti. Bolo v ňom zapojené aj [[Rusko]], pre vojnu proti [[Osmanská ríša|Turecku]] sa muselo dočasne vzdať zasahovania v Poľsku. Na jeseň roku 1769 uzavreli poľskí šľachtickí povstalci proti kráľovi ''Generálnu konfederáciu'' a v roku 1770 oznámili jeho zosadenie. V tom istom roku obsadil pruský kráľ [[Fridrich II. (Prusko)|Fridrich II. Veľký]] pod zámienkou vytvorenia zdravotného kordónu proti epidémii časť poľského územia na severe - tzv. [[Kráľovské Prusko]]. Aj Rakúsko predbehlo udalosti a obsadilo [[spišský záloh]] (so súhlasom poľského kráľa, pretože na spišské mestá zaútočili jednotky vzbúrenej poľskej šľachty) a podkarpatská územia. V roku 1771 vtrhli do Poľska aj cárske jednotky pod vedením ruského vojvodcu [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Alexandra Suvorova]]. V roku 1772 uzavreli Rusko, Prusko a Rakúsko po ročnom diplomatickom rokovaní dohodu, podľa ktorej si rozdelili časť poľského územia.
* '''Prusko''' získalo Warmiu, Pomoranské, Malborské a Chełmińské vojvodstvo, menšie časti [[Veľkopoľsko|Veľkopoľska]], celkom 36-tisíc km² územia s viac ako pol miliónom obyvateľov.
* '''Rusko''' získalo časť pobaltského Livónska, Polocké, Mstislavské vojvodstvo a časti Minského a Vitebského vojvodstva o celkovej rozlohe 92-tisíc km² s 1 300 000 obyvateľmi prevažne bieloruskej národnosti.
* '''Rakúska''' časť pozostávala z územia na juhu od hornej [[Visla|Visly]], časti vojvodstva Sandomierskeho a Krakovského, Osvienčimské a zatorské kniežatstvo, ďalej [[Podolie (historické územie)|Podolie]] a časť [[Volyň|Volyne]].
 
== Druhé delenie Poľska ==
{{Hlavný článok|Druhé delenie Poľska}}
Po štvorročných vojnových zmätkoch bola poľská a litovská šľachta nútená zložiť prísahu kráľovi Stanislavovi II. Augustovi. V roku 1773 poľský snem ratifikoval dohodu o prvom delení poľsko-litovského štátu. Veľmi významnou sa stala orientácia štátu na Rusko. [[Katarína II. (Rusko)|Katarína Veľká]] jednak presadzovala v Poľsku svoj vplyv, jednak mala záujem na udržaní integrity zmenšeného Poľska. V 80. rokoch sa zmenila situácia na juhu Ruska, ktoré chcelo ovládnuť čiernomorskú oblasť na úkor Osmanskej ríše. Proti [[Osmanská ríša|Turecku]] vystupovalo aj Rakúsko a vďaka spoločným cieľom sa s Ruskom nakoniec zblížilo. Zo situácie chcel poľský kráľ vyťažiť čo najviac pre poľsko-litovský štát, avšak u ruskej cárovnej nepochodil. Istá nádej svitla Poliakom v roku 1788, keď sa cárske a rakúske vojská nemohli presadiť proti Turecku a keď Rusku vypovedalo vojnu [[Švédsko]]. Prusko, ktoré stálo na strane Turecka, uzavrelo s Poľskom v roku 1790 poľsko-pruský spolok. Prusko ale požadovalo od Poľska [[Gdansk]] a [[Elbląg]] a ako náhradu mu prisľúbilo územia na úkor Rakúska. Dňa 3. mája 1791 vyhlásilo Poľsko a Litva novú ústavu (májovú), ktorá bola potrebná v kontexte spoločenských zmien v Európe, avšak nepáčila sa poľskej šľachte. Poľskí magnáti požiadali ruskú cárovnú Katarínu II. o pomoc, a tak v roku 1792 vpadli do krajiny dve ruské armády. Po bojoch, v ktorých mali Rusi prevahu, bolo Poľsko nútené požiadať o mier. Medzi Ruskom, Pruskom a Rakúskom bola vedená séria rokovaní, ktoré skončili v januári 1793.
* '''Prusko''' získalo územie o rozlohe 58-tisíc km².
* '''Rusko''' získalo územie o rozlohe až cca 250-tisíc km². Išlo o územie dnešného stredného [[Bielorusko|Bieloruska]] a stredozápadnej [[Ukrajina|Ukrajiny]].
* '''Rakúsko''' sa nezúčastnilo na druhom delení.
 
== Tretie delenie Poľska ==
Riadok 41:
 
== Výsledky delenia ==
[[Súbor:Congress Poland in 1815.PNG|náhľad|right|Rozdelenie Varšavského kniežatstva na Kongresové Poľsko (súčasť Ruska), slobodné mesto Krakov a na Poznanské veľkovojvodstvo (súčasť Pruska)]]
Jednotlivé mocnosti si rozdelili pôvodné územie poľsko-litovského štátu dosť nerovnomerne. Rusku pripadlo 62 % územia a 45 % obyvateľstva, išlo najmä o východné a málo rozvinuté litovské, bieloruské, ruské a ukrajinské zeme, v ktorých boli Poliaci v menšine. Prusko zabralo ekonomicky najvyspelejšie poľské kraje, hoci išlo len o 20 % územia a 23 % obyvateľstva. Najhustejšie zaľudnené, ale ekonomicky zaostalé, južné územia ([[Halič (región)|Halič]]) so značným počtom ukrajinského obyvateľstva bolo pričlenené k Rakúsku, ktoré dostalo 18 % územia a 32 % obyvateľstva. Toto trojdelenie Poľska malo za následok likvidáciu poľského štátu na vyše 120 rokov - poľský štát bol znovuobnovený až po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].
 
Počas napoleonských vojen vzniklo z tretieho záboru Pruska a Rakúska v Poľsku [[Varšavské kniežatstvo]], závislé na Francúzsku. Po konečnej porážke Napoleona bolo toto územie takmer celé dané Rusku ([[Kongresové Poľsko]]), výnimkou bol len krajný západ, ktorý sa stal opätovne súčasťou Pruska ([[Poznanské veľkovojvodstvo]]) a mesto [[Krakov]], ktoré sa stalo slobodným mestom. Rakúsko a Prusko boli odškodnené ziskom území v iných častiach Európy.
 
== Referencie ==
{{referencie|refs=
 
<ref name="Pjž">{{Citácia knihy
| priezvisko = Durman
| meno = Karel
| odkaz na autora = Karel Durman
| titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991
| zväzok = I. Světová válka a nukleární mír 1934{{--}}1964
| miesto = Praha
| vydavateľ = Karolinum
| rok = 2004
| isbn = 80-246-0697-6
| počet strán = 604
| strany = 41
}}</ref>
 
}}
 
== Zdroj ==