Sabinov: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 7 129 bajtov ,  pred 4 mesiacmi
rollback
(Rok)
Značky: odstránenie sekcie vrátené
(rollback)
Značka: vrátenie
V [[19. storočie|19. storočí]] boli vybudované menšie podniky, ale Sabinov naďalej ostal mestom poľnohospodárstva a remeselníctva. Po roku [[1960]] boli vybudované strojárske a drevárske závody. Mesto sa zväčšilo výstavbou bytov, zmodernizovala sa časť staršej zástavby. V polovici [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]] sa obec Orkucany stala mestskou časťou Sabinova.
 
== Polohopis ==
odber Dragon Drax čierna profilouka youtube
Leží v údolí [[Torysa (rieka)|Torysy]], na pomedzí pohorí [[Čergov (pohorie)|Čergova]] a [[Bachureň (pohorie)|Bachurne]]. Vedie ním [[Cesta I. triedy 68 (Slovensko)|cesta I/68]] z [[Prešov]]a do [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]], ako aj [[Železničná trať Košice – Muszyna|železničná trať Prešov – Plaveč]]. Sabinov je vzdialený {{Km|17|m|w}} severozápadne od [[Prešov]]a, {{Km|12|m|w}} juhovýchodne od [[Lipany|Lipian]] a {{Km|45|m|w}} od rovnakým smerom ležiacej [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovne]], [[Bardejov]] je vzdialený {{Km|49|m|w}} severovýchodne a [[Levoča]] {{Km|51|m|w}} západne.
 
=== Ulice ===
Daj odber na kanál Dragon Drax youtube čierna profilouka pls tak si aspoň pozri moje videjká a daj mi odber dik
* '''Sabinov''': Čergovská, Fraňa Kráľa, Gen. Svobodu, Hollého, Hviezdoslavova, Jakubovanská, Janka Jesenského, Jilemnického, Jolany Cirbusovej, Kapitána Nálepku, Karpatská, Komenského, Matice Slovenskej, Moyzesova, Murgašova, Nezabudová, Novomeského, Ovocinárska, Pavla Gojdiča, Pod Švabľovkou, Prešovská, Priemyselná štvrť, Puškinova, Ružová, Sadová, Samuela Fábryho, Sládkovičova, SNP, Štúrova, Švermova, Tehelná, Záhradná, 9. mája, 17. novembra.
* '''Orkucany''': Bernolákova, Jarková, Jonáša Záborského, Kukučínova, Kvetná, Mudroňova, Prídavkova, Sama Chalupku, Višňová.
 
=== Vodné toky ===
* rieka [[Torysa (rieka)|Torysa]], do ktorej v smere toku na území mesta postupne ústia:
** [[Ginec]] (zľava)
** [[Krakovský potok]] (zľava)
** [[Drienický potok]] (zľava)
*** [[Čierny potok (prítok Drienického potoka)|Čierny potok]] (sprava)
*** [[Červený potok (prítok Drienického potoka)|Červený potok]] (sprava)
** [[Telek]] (zľava, v m. č. Orkucany)
** [[Šalgov (potok)|Šalgov]] (sprava, v m. č. Orkucany)
** [[Jakuboviansky potok]] (zľava, v m. č. Orkucany)
 
== Dejiny ==
Prvá písomná zmienka o Sabinove, ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci, je z roku [[1248]]. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol [[28. január]] [[1299]], kedy mu uhorský kráľ [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] udelil spolu s [[Prešov]]om a [[Veľký Šariš|Veľkým Šarišom]] spišské práva – právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku [[1405]] bol Sabinov povýšený na [[slobodné kráľovské mesto]], čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany – združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte [[Košice]], [[Prešov]], [[Bardejov]] a [[Levoča]]. Sabinov mal čisto slovenské obyvateľstvo do polovice 13. storočia, kedy sa tu usadili nemeckí prisťahovalci. O početnosti nových usadlíkov svedčia údaje zo 14. – 16. storočia, kedy mali obe národnosti vlastné protestantské kostoly a kazateľov.
 
Stavebný rozvoj Sabinova s typickým stredovekým šošovkovitým námestím sa začal prestavbou pôvodne roľníckej osady. Najstaršie zachované stavby pochádzajú z konca 14. storočia, najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku [[1461]] úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484 – 1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938{{--}}1939, v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] bol rekonštruovaný hlavný oltár. V roku [[1992]] bola vykonaná celková vonkajšia rekonštrukcia. Zvonica pri kostole patriaca do tzv. východoslovenskej renesancie bola dokončená v roku [[1657]], zvon pochádza z roku [[1470]]. Ďalšou stavebnou dominantou historického jadra mesta je bývalé lýceum, postavené v renesančnom slohu v roku 1530, v 18. storočí prestavané. Stavebnú panorámu Sabinova dopĺňajú aj gréckokatolícky, dva evanjelické kostoly a pravoslávny chrám, postavené na okrajoch historického jadra.
 
V období reformácie bol Sabinov známy svojím školstvom, viacerí vynikajúci učitelia tu uplatňovali najmodernejšie spôsoby výuky. Od októbra 1740 existovalo v Sabinove piaristické gymnázium, ktoré v roku 1784 presídlilo do vlastnej budovy, dnešného múzea. V rokoch 1867 – 1877 žil v meste u svojho brata významný [[Štúrovci|štúrovec]] [[Bohuslav Nosák|Bohuš Nosák-Nezabudov]], pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojne]] tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, ako aj spisovateľka Jolana Cirbusová a [[Anton Prídavok]]. Neskôr v meste vznikli rôzne kultúrne krúžky a organizácie. V rokoch 1922 – 1924 tu úspešne pracoval divadelný krúžok Palárik pod vedením [[Janko Borodáč|Janka Borodáča]], ktorý pôsobil v Sabinove ako učiteľ.
 
Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou. V roku 1919 bolo mesto na krátko okupované vojskami [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Vojnové časy
| url = http://www.drienica.sk/?page=x_02_2predvojnova
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-08-12
| vydavateľ = Obec Drienica
| miesto = Drienica
| jazyk = sk
}}</ref> Aj v rokoch [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]] hospodársky vývoj naďalej zaostával a z väčších podnikov tu pracovala píla, garbiareň a konzerváreň. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, ktoré bolo na nízkej úrovni. Život mesta, podobne ako celej Európy, bol v prvej polovici 20. storočia poznačený svetovou hospodárskou krízou, ktorá vyústila do [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jej útrapy tvrdo dopadli aj na Sabinovčanov. Väčšina židovských obyvateľov, ktorých bolo v tom čase v Sabinove veľa, bola odvlečená do koncentračných táborov, z ktorých sa len málokto vrátil. Sabinov bol oslobodený 21. januára [[1945]] rýchlym postupom vojsk Červenej armády smerom od [[Dukliansky priesmyk|Dukly]] cez Prešov a [[Bardejov]] na západ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Pripomenuli sme si 73. výročie oslobodenia mesta
| url = https://www.sabinov.sk/navstevnik/78-aktuality/159-pripomenuli-sme-si-73-vyrocie-oslobodenia-mesta
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-08-12
| vydavateľ = Mesto Sabinov
| miesto = Sabinov
| jazyk = sk
}}</ref>
 
== Obyvateľstvo ==
43 730

úprav