Verzia z 13:11, 20. august 2018 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací →‎Život: typo gram ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:01, 20. marec 2021 upraviť vrátiť 2a02:ab04:3137:6000:2059:54d9:cf0f:725b (diskusia) d Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 15: == Život == Wildeovi rodičia boli úspešní ~~Dublinskí~~dublinskí intelektuáli a ich syn tiež čoskoro prejavil svoju inteligenciu plynulou francúzštinou a nemčinou. Na univerzite Wilde čítal rímsku a grécku históriu a filozofiu a sám je známy svojou angažovanosťou pre filozofiu estetizmu, pri ktorej zrode stáli dvaja z jeho tútorov, Walter Pater a John Ruskin. Zaujímal sa o rímskokatolícku cirkev, na ktorú na smrteľnej posteli konvertoval. Po univerzite sa Wilde presťahoval do Londýna, kde sa dostal do exkluzívnych kultúrnych a spoločenských kruhov. Ako predstaviteľ estetizmu sa podieľal na niekoľkých literárnych aktivitách: publikoval zbierku básní, prednášal v USA a Kanade, neskôr sa vrátil do Londýna, kde pôsobil ako žurnalista. Vďaka svojmu uštipačnému humoru, farebnému oblečeniu a zdobenému vyjadrovaniu sa Wilde stal jednou z najznámejších osobností svojej doby. Začiatkom 80. rokov 19. storočia dotiahol svoje myšlienky o nadvláde umenia k dokonalosti v sérií dialógov a esejí. Témy úpadku, dvojakosti a krásy začlenil do svojej novely '''''Portrét Doriana Graya''''' (1890). Estetické detaily skombinované s väčšími sociálnymi problémami predstavil Wilde v dráme '''''Salome''''' (1891), ktorú napísal v Paríži, ale bola zamietnutá. To ale Wildea neodradilo a začiatkom 1890. rokov napísal štyri spoločenské komédie, ktoré z neho spravili jedného z najúspešnejších scenáristov neskorého viktoriánskeho obdobia v Londýne. V časoch svojej najväčšej popularity a úspechu, zatiaľ čo sa jeho majstrovské dielo, '''''JeAké dôležité je mať Filipa''''' (1895), stále hralo v Londýne, zažaloval Wilde otca svojho milenca, ~~Lorda~~lorda Alfreda Douglasa, za nactiutŕhanie. Po sérií súdnych procesov bol Wilde odsúdený za "obscénnosť", spolu s ďalšími mužmi, na 2 roky väzenia, pripútaný k tvrdej práci. Vo väzení napísal '''''De Profundis''''' (napísané v roku 1897, vydané v roku 1905), dlhý list, ktorý opisuje jeho duchovnú cestu počas súdnych procesov. Po prepustení z väzenia okamžite odcestoval z krajiny do Francúzska a do Británie ani Írska sa už nikdy nevrátil. Tu napísal svoje posledné dielo, '''''Balada o žalári v Readingu''''' (1898), dlhú báseň opisujúcu krutý väzenský život. Zomrel v biede vo veku 46 rokov v Paríži. Oscar Wilde sa s literatúrou stretával od útleho detstva. Jeho matka písala poéziu pod [[pseudonym]]om Speranza. Spisovateľom bol aj jej strýko [[Charles Maturin]]. Wilde prejavil nadanie pomerne skoro. Už ako 17-ročný získal štipendium na [[Trinity College]] v Dubline. Dokázal sa tam presadiť natoľko, že v štúdiách pokračoval na [[Oxfordská univerzita\|Oxforde]]. Ešte počas štúdia napísal báseň Ravenna. Po ukončení štúdii sa presťahoval do [[Londýn]]a a precestoval aj [[Spojené štáty\|USA]]. Riadok 29: [[Homosexualita]] Wildovi značne zasiahla do života. Jeho [[sexuálna orientácia]] mu pomohla šokovať dielom ''Portrét Doriana Graya'', ale spôsobila mu aj veľa trápenia. V roku [[1891]] sa stretol s [[lord]]om Alfredom Douglasom a stali sa milencami. Ich vzťah trval až do roku [[1894]], keď ho lord Alfred opustil. Wilda v tej dobe utešoval iný spisovateľ – [[André Gide]]. Lord Alfred z jeho života však nezmizol. V roku [[1895]] Wilda nahovoril, aby podal žalobu za urážku na cti na [[markíz]]a z [[Queensberry]]. Narazil však na protivníka, ktorý mal dobré spoločenské postavenie. Hoci Wilde žalobu stiahol, markíz ho nechal zatknúť a polícia ho obvinila z „obscénnosti“, čo v tých časoch bol [[eufemizmus]] pre homosexualitu. Spoločenský škandál ho zruinoval. Prišiel o manželku, ktorá sa s ním rozviedla, aj o peniaze. Život po dvojročnom pobyte vo väzení už bol radikálne iný. Wilde sa snažil skúsenosti z väzenia využiť pri písaní ''Balady o žalári v Readingu'', ale išlo len o poslednú iskru tvorivosti. Zvyšok života prežil Wilde v biede. Bez peňazí cestoval po Európe, býval v lacných [[hotel]]och a nepredstavoval sa vlastným menom. V roku [[1900]] dostal chronický zápal ucha, ktorý prešiel do [[meningitída\|zápalu mozgových blán]]. [[30. november\|30. novembra]] v [[paríž]]skom ~~hoteli~~Hoteli ''d'Alsace'' vo veku 46 rokov Oscar Wilde zomrel. Na náklady jeho bývalého milenca lorda Alfreda ho pochovali, v roku [[1909]] jeho pozostatky premiestnili na [[Cimetière du Père-Lachaise\|cintorín Père-Lachaise]]. == Dielo ==

Oscar Wilde: Rozdiel medzi revíziami