Oscar Wilde: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Život: typo gram |
d |
||
Riadok 15:
== Život ==
Wildeovi rodičia boli úspešní
Začiatkom 80. rokov 19. storočia dotiahol svoje myšlienky o nadvláde umenia k dokonalosti v sérií dialógov a esejí. Témy úpadku, dvojakosti a krásy začlenil do svojej novely '''''Portrét Doriana Graya''''' (1890). Estetické detaily skombinované s väčšími sociálnymi problémami predstavil Wilde v dráme '''''Salome''''' (1891), ktorú napísal v Paríži, ale bola zamietnutá. To ale Wildea neodradilo a začiatkom 1890. rokov napísal štyri spoločenské komédie, ktoré z neho spravili jedného z najúspešnejších scenáristov neskorého viktoriánskeho obdobia v Londýne.
V časoch svojej najväčšej popularity a úspechu, zatiaľ čo sa jeho majstrovské dielo, '''''
Oscar Wilde sa s literatúrou stretával od útleho detstva. Jeho matka písala poéziu pod [[pseudonym]]om Speranza. Spisovateľom bol aj jej strýko [[Charles Maturin]]. Wilde prejavil nadanie pomerne skoro. Už ako 17-ročný získal štipendium na [[Trinity College]] v Dubline. Dokázal sa tam presadiť natoľko, že v štúdiách pokračoval na [[Oxfordská univerzita|Oxforde]]. Ešte počas štúdia napísal báseň Ravenna. Po ukončení štúdii sa presťahoval do [[Londýn]]a a precestoval aj [[Spojené štáty|USA]].
Riadok 29:
[[Homosexualita]] Wildovi značne zasiahla do života. Jeho [[sexuálna orientácia]] mu pomohla šokovať dielom ''Portrét Doriana Graya'', ale spôsobila mu aj veľa trápenia. V roku [[1891]] sa stretol s [[lord]]om Alfredom Douglasom a stali sa milencami. Ich vzťah trval až do roku [[1894]], keď ho lord Alfred opustil. Wilda v tej dobe utešoval iný spisovateľ – [[André Gide]]. Lord Alfred z jeho života však nezmizol. V roku [[1895]] Wilda nahovoril, aby podal žalobu za urážku na cti na [[markíz]]a z [[Queensberry]]. Narazil však na protivníka, ktorý mal dobré spoločenské postavenie. Hoci Wilde žalobu stiahol, markíz ho nechal zatknúť a polícia ho obvinila z „obscénnosti“, čo v tých časoch bol [[eufemizmus]] pre homosexualitu. Spoločenský škandál ho zruinoval. Prišiel o manželku, ktorá sa s ním rozviedla, aj o peniaze. Život po dvojročnom pobyte vo väzení už bol radikálne iný. Wilde sa snažil skúsenosti z väzenia využiť pri písaní ''Balady o žalári v Readingu'', ale išlo len o poslednú iskru tvorivosti. Zvyšok života prežil Wilde v biede. Bez peňazí cestoval po Európe, býval v lacných [[hotel]]och a nepredstavoval sa vlastným menom.
V roku [[1900]] dostal chronický zápal ucha, ktorý prešiel do [[meningitída|zápalu mozgových blán]]. [[30. november|30. novembra]] v [[paríž]]skom
== Dielo ==
|