Ivan Csudai: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 87:
Charakteristickým znakom Csudaiovej tvorby sú série obrazov [[implicitnosť|implicitne]] uzatvorené príbuznými námetmi s temným [[akcentuácia|akcentom]] a artikulované spoločným individuálnym štýlom.<ref name=ref8 /> Csudai vo svojich dielach nepopiera [[kontinuita|kontinuitu]] s predchádzajúcou tvorbou, čím si kultivuje a rozvíja unikátny autorský jazyk.<ref>Gmb.sk: Stále expozície – Ivan Csudai, [cit. 2018-05-22]. [http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/119 Dostupné online]</ref> Diela neraz prerába, rekontextualizuje a v takejto podobe znovu ponúka prijímateľovi.<ref>MICHALOVIČ, Peter: ''Ivan Csudai: Pozitívy'' (štúdia v katalógu k rovnomennej výstave). 1. vyd. Bratislava: Aukčná spoločnosť SOGA 2015, s. 3.</ref> Série sú obrazovou [[encyklopédia|encyklopédiou]] [[kolektív]]nej pamäte, ale aj výsostne jeho vlastného, osobného rozpomínania.<ref name=ref9 /> Pri Csudaiových dielach je napätie medzi zjavným a skrytým významom obrazu napätím medzi upokojujúcou optickou istotou a nepokojnou [[intelektuál]]nou [[skepsa|skepsou]].<ref>Michalovič 2010, s. 160.</ref>
Jeho najčastejšie používanými výtvarnými technikami sú [[olejomaľba|olej]] na plátne a [[akrylová farba|akryl]] na plátne. Príležitostne uplatňuje olej na kartóne, olej na dreve, akryl na papieri, [[pastel]] na papieri, [[tuš]] na papieri, [[disperzia|disperziu]] na plátne, disperziu na papieri, disperziu na dreve, leptací tuš na [[polyvinylchlorid|PVC]], [[sieťotlač]] na papieri, sieťotlač na kartóne, vektorovú grafiku na papieri, [[linorez|linoryt]] na papieri, [[intarzia|intarziu]], [[xerografia|xerografiu]] alebo kombinované techniky na plátne a na papieri.<ref>Michalovič 2010, s. 314 – 317.</ref> Vo svojej tvorbe preferuje väčšie obrazové formáty, ktorými je podľa jeho presvedčenia ľahšie dojať recipienta.<ref>Brunovský – Doričová 2010, s. 245.</ref><ref name=refz /> Ojedinele vytvára i [[trojrozmerný priestor|trojrozmerné]] objekty ako "Srdce" (1988), "Velvet I – VI" (1994) či "Macík" (2011), ktoré bývajú prezentované na rozličných kultúrnych a spoločenských podujatiach. Svoje kreácie, cykly, výstavy a [[inštalácia (umenie)|inštalácie]] pomenúva názvami v [[slovenčina|slovenskom]], anglickom, [[nemčina|nemeckom]], [[francúzština|francúzskom]], [[čeština|českom]] a [[latinčina|latinskom]] jazyku.
Medzi výtvarníkov svetovej moderny, ktorí mali vplyv na Csudaiov estetický rozvoj, možno zaradiť [[Keith Haring|Keitha Haringa]], [[Joseph Beuys|Josepha Beuysa]], [[Roy Lichtenstein|Roya Lichtensteina]], [[Sigmar Polke|Sigmara Polkeho]], [[Antoni Tàpies|Antoniho Tàpiesa]], [[Jean Dubuffet|Jeana Dubuffeta]], [[Paul Klee|Paula Kleeho]], [[Arnulf Rainer|Arnulfa Rainera]] a [[Balthus]]a.<ref name=ref10 /><ref>PODHORSKÁ, Kvetoslava: ''Originál je vždy len jeden, na výstave Csudai – Reken však nájdete dva''. K13.sk, [cit. 2018-05-22]. [http://www.k13.sk/original-je-vzdy-len-jeden-na-vystave-csudai-reken-vsak-najdete-dva/ Dostupné online]</ref><ref>Geržová 2009, s. 266, 267.</ref><ref>Brunovský – Doričová 2010, s. 240, 241.</ref> Z domácich tvorcov sú to predovšetkým [[Rudolf Fila]] a Ladislav Teren alebo český výtvarník [[Stanislav Diviš]]. Okrem súčasných umelcov obdivuje tiež [[Nemecko|nemeckých]] [[renesancia|renesančných]] maliarov [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]] a [[Matthias Grünewald|Matthiasa Grünewalda]], nizozemskú školu, všeobecne [[barok]] i gotiku.<ref name=refx /><ref>Geržová 2009, s. 272.</ref> Staré [[Európa|európske]] umenie a návštevy klasických zbierok považuje za zdroj energie pre tvorbu svojich moderných, realitu filtrujúcich diel.<ref>Brunovský – Doričová 2010, s. 240.</ref>
| |||