Kaviareň Štefánka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Poloha
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Bratislava Palisády 59 01.jpg|thumb|Dom na ul. Palisády č. 59. Nárožie prízemia domu zaberá kaviareň Štefánka]]
[[File:Bratislava Palisády 59 05.jpg|right|200pxthumb|Logo kaviarne na okne]]
{| class="infobox"
| [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|stred|40px|Znak SR]]
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-630/0'''
|}
 
'''Štefánka''' je názov jednej z najznámejších [[Bratislava|bratislavských]] kaviarní, preslávenej svojou históriou ako aj úrovňou poskytovaných služieb. S malou prestávkou sa od roku 1904 nachádza dodnes na prízemí domu na nároží ulice [[Palisády (ulica)|Palisády]] (č. 59) a [[Štefánikova ulica (Bratislava)|Štefánikovej ulice]].
 
== Tradície pohostinstva v Bratislave ==
 
Prešporok od nepamäti patril k mestám s tradíciou v poskytovaní pohostinských služieb. Predurčovala ho k tomu najmä výhodná poloha; stretávali sa tu obchodné cesty a absorbovali sa tu kultúrne podnety a tradície východu a západu. Široká škála krčiem, vinární, viech a kaviarní dotvárala spoločenský kolorit mesta.
 
Riadok 16:
 
== Kaviareň Mezey ==
 
Na križovatke ulíc Palisád (''Pallisadenweg'') a [[Hodžovo námestie|Hodžovho námestia]] (''Kohlmarket'', t.j. ''Uhoľný trh'') začínala vtedajšia Štefániina ulica (''Stephaniestrasse'', ''Stefánia út''). Na konci 19. storočia, v roku 1897, tu podľa projektu významného prešporského architekta a staviteľa [[Alexander Feigler|Alexandra Feiglera]] postavili nájomný dvojposchodový dom. Majiteľkou novovzniknutej budovy bola Rosa Fleischmannová, ktorá prízemie domu prenajala kaviarnikovi Mezeyovi. Ten tu zriadil kaviareň s jednoduchým názvom Mezey. Podnik, ktorého poloha predurčovala jeho prosperitu, sa aj čoskoro stal veľmi obľúbeným a vyhľadávaným. Rastúca popularita kaviarne neušla pozornosti ani miestnym novinám. ''Pressburger Zeitung'' vo vydaní z 3. júla 1900 uverejnili pomerne krátku, no veľmi výstižnú správu:
{{citát|Majiteľ je schopný obchodník. Nestará sa len o prvotriednu obsluhu hostí, ale snaží sa vytvoriť aj čo najpríjemnejšiu atmosféru v modernom interiéri. Kaviarnik Mezey dal nedávno renovovať celú kaviareň vrátane krytej verandy. Vnútrajšok dekorujú nádherné zrkadlá, tapety, parkety a pekný nábytok. Elegancia ju zaraďuje medzi špičkové kaviarne Prešporka.}}
 
== Začiatky kaviarne Štefánia ==
 
V nájme pôvodného majiteľa však kaviareň slúžila iba do roku 1904. V tomto roku sa novým nájomníkom a majiteľom kaviarne stal Béla I. (Vojtech Adalbert) Hackenberger (1879 - 1957). Stal sa zakladateľom „kaviarnickej“ dynastie, ktorá svoj podnik prevádzkovala až do roku 1945.
 
[[Obrázok:Bratislava Štefánka 01.jpg|left|thumb|230px|Reklama kaviarne v dobových novinách]]

Podľa dobových svedectiev i podľa mienky súčasníkov Béla I. Hackenberger bol človek múdry, priateľský a veľmi pracovitý. Spokojnosť hostí bola preňho prvoradá a k tomu viedol i personál svojho malého kaviarenského impéria. Vdýchol svojmu podniku ducha najlepších tradícií pohostinnosti a kultivovanosti. Svojím zjavom, vždy perfektne upraveným zovňajškom a osobným šarmom dodával kaviarni punc solídnosti a obľúbenosti čím pozdvihol svoj podnik na popredné miesto v rebríčku prešporských pohostinských zariadení.
 
Prvým krokom nového majiteľa bolo premenovanie kaviarne. Či prvotnou inšpiráciou bol názov ulice, alebo samotná osoba, po ktorej ulica niesla svoje meno nevedno. Zrejme padlo rozhodnutie kaviareň pomenovať po vdove po následníkovi rakúsko-uhorského trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfovi]] [[Štefánia Belgická|Štefánii]], v tom čase už Lónayovej. Osobne požiadal Štefániu o súhlas, aby mohla kaviareň niesť jej meno.
Riadok 35:
 
== Éra Bélu II. Hackenbergera ==
 
Nový impulz rozvoja podniku dal Bélov syn, Béla II. Hackenberger (1908 - 2000). V roku 1931 prevzal zabehaný a prosperujúci podnik od svojho otca. V roku 1935 v duchu vtedajších módnych a technických trendov pristúpil k jeho modernizácii. V prvom rade dal vymeniť staré a podľa neho nevhodné vybavenie kaviarne. Podľa návrhov istého mníchovského architekta ho vyrobila firma Müller, ktorá sídlila na dnešnej [[Obchodná ulica (Bratislava)|Obchodnej ulici]]. Na uvedené spomína Béla Hackenberger takto:
{{citát|Pôvodné stoly boli celkom jednoduché, potom ich nahradili mramorové stoly, stoličky boli primitívne, najmä ich čalúnenie. Veľmi zlé bolo aj osvetlenie, ktoré bolo potrebné vymeniť. Celé zariadenie bolo vôbec veľmi zastaralé a preto sme mali veľké ťažkosti udržať a získať zákazníkov.}}