Michail Timofejevič Kalašnikov: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref><ref name="Rottman2012">{{cite book|last=Rottman|first=Gordon L|title=The AK-47: Kalashnikov-series assault rifles|url=http://books.google.com/books?id=qK9Nn-2xocUC&pg=PA9|date=1 January 2012|publisher=Osprey Publishing|isbn=978-1-84908-835-0|page=9}}</ref><ref name="Quesada2014">{{cite book|last=Quesada|first=Alejandro de|title=MP 38 and MP 40 Submachine Guns|url=http://books.google.com/books?id=RrnTAwAAQBAJ&pg=PA31|date=20 July 2014|publisher=Osprey Publishing|isbn=978-1-78096-388-4|pages=31–32}}</ref><ref name="Rose2008">{{cite book|last=Rose|first=Alexander|title=American Rifle: A Biography|url=http://books.google.com/books?id=bWaAiSScrRcC&pg=PT253|date=21 October 2008|publisher=Random House Publishing Group|location=New York|isbn=978-0-440-33809-3|page=253}}</ref>, ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej [[útočná puška|útočnej puške]] [[Sturmgewehr 44|StG44]] v roku [[1947]] prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku [[1949]]. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním [[AK-47]]. AK-47 je dodnes nezastaralý, nad množstvom inýchmoderných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednuodolnú, z najodolnejšíchnenáročnú a najspoľahlivejšíchspoľahlivú zbraň, ktorá sa úspešne presadila v celosvetovom pušiekmerítku. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj [[vynález]] dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul [[Hrdina socialistickej práce]], čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta [[Iževsk]], kde ako riaditeľ závodu [[IŽMAŠ]] pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní ako bol napríklad rozšírený [[ľahký guľomet]] [[RPK]].