|
'''<nowiki><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = | url = | dátum vydania = | dátum prístupu = | jazyk = }}</ref></nowiki>'''
<nowiki>{{Preklad|en|In situ resource utilization|1009918455}}</nowiki>
== Nukleónové číslo ==
{|class=wikitable
![[Protónové číslo]]
![[Prvok]]
![[Nukleónové číslo]]
!Priemerná [[mólová hmotnosť]]
|-
|1
|H
|1 (99,99%)
|1,008
|-
|2
|He
|4 (99,99%)
|4,003
|-
|3
|Li
|7 (92,5%), 6(7,5%)
|6,941
|-
|4
|Be
|9
|9,012
|-
|5
|B
|11(80,1%), 10(19,9%)
|10,811
|-
|6
|C
|12(98,9%), 13(1,1%)
|12,011
|-
|7
|N
|14(99,6%), 15(0,4%)
|14,007
|-
|8
|O
|16(99,8%), 17(0,04%),18(0,2%)
|16,00
|-
|9
|F
|19(100%)
|19,00
|-
|10
|Ne
|20(94,8%), 21(0,3%), 22(9,25%)
|20,18
|-
|11
|Na
|23(100%)
|22,99
|-
|12
|Mg
|24(79%), 25(10%), 26(11%)
|24,31
|-
|13
|Al
|27(100%)
|26,81
|-
|14
|Si
|28(92,2%), 29(4,7%), 30(3%)
|28,09
|}
Hlinik
Najznámejšou [[Hliníková zliatina|hlinikovou zliatinou]]
[[Hliník]] má nízku hmotnosť, vynikajúcu elektrickú a tepelnú vodivosť, výbornú tvárnosť a húževnatosť, ale nízku pevnosť, nízku teplotu topenia. Preto významné postavenie v priemysle majú '''hliníkové zliatiny''', ktoré obvykle za cenu zhoršenia niektorej výhodnej vlastnosti hliníku výrazne vylepšia niektoré nevýhodné vlastnosti hliníku.
== Triedy hliníkových materiálov pre tvárnenie ==
Najčastejším systémom značenia je IADS (International Alloy Designation System), kde prvá číslica udáva hlavný legujúci prvok
* 1000 - čistý hliník cca 99%, môžu byť tvrdené
* 2000 – legované [[meď]]ou, nezvariteľné, vytvrditelné za tepla, dobrá pevnosť; (AlCuMg),
* 3000 – legované [[mangán]]om, zliatiny AlMn,
* 4000 - legované [[kremík]]om
* 5000 – legované [[horčík]]om, zvariteľné, nevytvrditeľné, 5086 kryogénne aplikácie
* 6000 – legované [[horčík]]om a [[kremík]]om, zvariteľné (ale s tepelnou úpravou), vytvrditeľné za tepla. zliatiny AlMgSi,
* 7000 – legované [[zinok|zinkom]], zvariteľné, vytvrditeľné za tepla; zliatiny AlZnMg, 7075 – najpevnejšia hliníková zliatina.
* 8000
== Triedy hliníkových materiálov pre odlievanie ==
Aluminum Association (AA) prijala značenie materiálov pre odlievanie podobné značeniu materiálov pre tvárnenie, avšak odlišné od značenia [[DIN]], [[BS]].
* 1xx.x sú minimálne s 99% Al
* 2xx.x legované [[meď]]ou
* 3xx.x legované kremíkom, meďou a / alebo horčíkom
* 4xx.x legované [[kremík]]om
* 5xx.x legované [[horčík]]om
* 7xx.x legované [[zinok|zinkom]]
* 8xx.x legované [[cín|cínom]]
* 9xx.x ďalšie prvky
== Pozri aj ==
[[Dural]]
== Externé odkazy ==
http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=23
<nowiki>[[Kategória:Hliník]]
[[Kategória:Zliatiny|Hliník, zliatiny]]</nowiki>
{{Preklad|cs|Dural}}
{{Preklad|en|Aluminium_alloy}}
'''Kozmonaut-kandidát''' je hovorové označenia člena týmu kozmonautov, ktorý prešiel celým výcvikom, bol pripravený na štart, ale letu sa nezúčastnil. Napríklad z dôvodu, že bol pripravený na jedinú konkrétnu misiu, kde skončil ako náhradník (napr. "[[Oldřich Pelčák]],[[Michal Fulier]],...) , alebo z dôvodu, že program bol zrušený skôr ako prišiel na rad jeho let. Pritom snaha výcvikového strediska je vždy pripraviť 100% kozmonautov, aby v prípade potreby bola misia úspešná aj s náhradníkom. K zmene môže prísť aj krátko pred štartom a o náhradníkovi môžu rozhodnúť aj maličkosti, alebo náhoda.
'''Maxus''' je [[sondážna raketa]], ktorá sa používa v rámci mikrogravitáčného raketového programu Maxus. Maxus je spoločný projekt medzi Švédskym [[Space Corporation]] a [[EADS Astrium Space Transportation ]] s používateľom [[ESA]]. Štartuje sa z [[Esrange | Esrange Space Center]] vo Švédsku a trajektória letu poskytuje prístup k podmienkam mikrogravitácie až na 14 minút .
== Technické parametre ==
* Celková dĺžka : 15,5 m
* Celková hmotnosť : 12 400 kg
* Užitočná hmotnosť : cca . 800 kg
* Max . rýchlosť : 3500 m/s
* Max . Zrýchlenie : 15 g
* Pohonná hmota : 10 042 kg
* Doba horenia pmotoru : 63 sec
* Microgravitácia : až 14 minút
* Apogeum : > 700 km
* Ťah ( max. vo vákuu ) : 500 kN
== Lety ==
{|class=wikitable
!Štart
!Dátum
!Kozmodróm
!Motor
!Apogeum
!Náklad
!Moduly
!Komentár
!Poznámka
|-
|Maxus 1
|1991 May 8
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|154 km
|
|
|
|
|-
|Maxus 1B
|1992 Nov 8
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|717 km
|
|
|Úspešný
|
|-
|Maxus 2
|1995 Nov 29
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|706 km
|
|
|Úspešný
|
|-
|Maxus 3
|1998 Nov 24
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|713 km
|798 kg
|5/[[ESA]]
|Úspešný
|Esrange EUP105-99006
|-
|Maxus 4
|2001 Apr 29
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|704 km
|803 kg
|5/[[ESA]]
|Úspešný štart, chyba padáku
|Esrange EUP110-E15
|-
|Maxus 5
|2003 Apr 1
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|703 km
|795 kg
|5/[[ESA]]
|Úspešný štart, tvrdé pristátie
|Esrange EUP114-E114
|-
|Maxus 6
|2004 Nov 22
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|707 km
|793 kg
|5/[[ESA]]
|Successful
|Esrange EUP117-E146
|-
|Maxus 7
|2006 May 2
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|705 km
|785 kg
|5/[[ESA]]
|Úspešný
|Esrange EUP124-E36
|-
|Maxus 8
|2010 March 26
|[[Esrange]]
|[[Castor (raketový stupeň)|Castor]] 4B
|703 km
|803 kg
|3/[[Astrium ST]] 1/[[Swedish Space Corporation|SSC]]
|Úspešný
|
|-
|}
== Pozri aj ==
* [ [ TEXUS | Texus ] ]
* [ [ Maser ( raketa ) | Maser ] ]
* [ [ Rexus ] ]
* [ [ Esrange ] ]
== Odkazy ==
*{{cite web| title=MAXUS: Microgravity Rocket Programme| url=http://www.ssc.se/filearchive/7/7154/maxus150dpi.pdf| publisher=[[Swedish Space Corporation]]| accessdate=2009-02-17}} ''- anglicky''
*{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Weisberger
| meno = Mindy
| autor =
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Writer
| meno2 = Senior
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| titul = Ice on the Moon! Frozen Reserves Detected at the Poles in a Lunar First
| url = https://www.livescience.com/63387-ice-on-the-moon.html
| vydavateľ = livescience.com
| dátum vydania = August 21, 2018 10:42am ET
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-09-23
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}
== Externé odkazy ==
* Http :/ / www.astronautix.com / lvs / maxus.htm
************************************************************************
***********************************************************************
********************************************************************
== HEO ==
[[Súbor : NASA_molniya_oblique.png | thumb | right | 350px | typická obežná dráha kozmickej lode "[[Molnija]]" . Červené bodky označujú čas satelitu na obežnej dráhe]]
''' Vysoká eliptická dráha ( HEO ) ''' ''(al. vysoká eliptická orbita, ang. [[:en: Highly elliptical orbit]])'' - druh [[eliptická dráha| eliptickej obežnej dráhy ]] , kde je výška [[apogeum| apogea ]] je mnohokrát väčšia než výška [[ perigeum| perigea ]] .
==Príklad ==
Ak chceme preniesť družicu z nízkej kruhovej orbity s polomerom '' r '' <sub> 0 </sub> = 6700 km na novú kruhovú dráhu s polomerom '' r '' <sub> 1 </sub> = 93800 km pomocou [[Hohmannova prechodová dráha|Hohmannovej prechodovej dráhy]], bude potrebné delta - V = 2.824,34 + 1.308,38 = 4132,72 m /s. Ale pri splnení podmienky ''r'' <sub> 1 </sub> > 11,94 '' r '' <sub> 0 </sub>, čo spĺňame, je energeticky výhodnejšie použiť bi-eliptickú dráhu . Ak sa družica najprv urýchli o 3060,31 m/s , čím sa dostane na eliptickú obežnú dráhu s apogeom 268000 km ('' r '' <sub> 2 </sub> = 40 '' r '' <sub> 0 </sub>). Ppotom sa v apogeu urýchľuje o ďalších 608,679 m/s, čím zmení obežnú dráhu na dráhu s novým perigeom '' r '' <sub> 1 </sub> = 93800 km. Na záver , v apogeu pribrzdí o 447,554 m/s, čím cirkularizuje konečnú dráhu. Potom celkové delta - v bude iba 4116,54 , čo je 16,18 m/s ( 0,4 % ) menej, ako pri Hohmanovej dráhe. Nevýhodou je nepomerne dlhší čas prechodu na novú dráhu.
{| Class="wikitable"
!! Zápal !! Hohmanova dráha delta v (m/s) !! Dvoj eliptická dráha delta v (m/s)
|-
|| 1 ||style="background:#C1FFC1" |2824,34 ||style="background:#C1FFC1" | 3060,31
|-
|| 2 ||style="background:#C1FFC1" | 1308,38 ||style="background:#C1FFC1" | 608,679
|-
|| 3 || - ||style="background:#EE6A50" | 447,554
|-
|| '' Spolu'' || '' 4132,72'' || '' 4.116,54''
|}
* '' Zelená ⇒ [[delta v]], prírastok orbitálnej rýchlosti aplikovaný prográdne''
* '' Červená ⇒ [[delta v]], aplikovaná retrográdne - zníženie orbitálnej rýchlosti''
Efektivita dvoj eliptickej prechodovej dráhy (voči Hohmanovej dráhe) spočíva vo vyššom prírastku delta V v perigeu, čím sa využíva [[Obertohov efekt]].
== Účel ==
Podľa [[Keplerove zákony| Keplerových zákonov ]], satelity pohybujúce sa vysoko eliptickou dráhou, sa pohybujú vysokou rýchlosťou v [[ perigeum | perigeu ]] a potom spomalia pri prechádzaní [[ apogeum| apogeom ]]. Keď sa sonda nachádza v blízkosti apogea, tak pozemný pozorovateľ má dojem , že satelit takmer stojí až niekoľko hodín, to znamená , že jeho obežná dráha sa stáva kvázi - [[geostacionárna obežná dráha| geostacionárnou ]]. Až 3,5 hodín môže byť signál z neho prijatý anténou s priemerom 0,6 m bez natáčacím zariadením . Bod kvázi-stacionarity môže byť sitúovaný na ľubovoľnom mieste na svete , a to nielen na rovníku ako bežné geostacionárne dráhy. Táto vlastnosť sa používa v severných a južných [[ Zemepisná šírka| šírkach ]] , ďaleko od [[rovník]]a a ( nad 76-78 ° s.š. / j.š. ) , kde [[ nadmorská výška| prevýšenie ]] geostacionárnej družice môže byť veľmi nízke .
HEO dráha môže mať každý [[ Elementy dráhy| sklon ]] , ale často majú tendenciu použiť
<math> \arcsin (\sqrt{4/5}) </math>
<math>\approx 63,435^\circ</math>
pre nulové rušenie spôsobené nepravidelným tvarom Zeme - [[geoid]]om . Pri použití tohto sklonu obežnej dráhy je družica stabilizovaná .
==Výhody a nevýhody ==
Heo satelity majú nasledujúce výhody :
* Schopnosť obsluhovať veľmi veľkú plochu . Napríklad takýto systém obsluhuje celé územie [ [ Rusko | Ruska ] ] ;
* Dosiahnuteľný vo vysokých zemepisných šírkach . Výška v týchto oblastiach na systéme HEO je oveľa priaznivejšia než geostacionárnej družice ;
* Rozsiahle použitie rôznych frekvenčných pásiem s HEO bez registrácie ( ako oproti geostacionárnej dráhe , kde prakticky neexistuje žiadne voľné miesto alebo voľná frekvencia ) ;
* Lacnejšia obežná dráha (v zmysle dopravy satelitu)
Medzi nevýhody patrí :
* Potrebujete mať aspoň tri satelity na obežnej dráhe kvázi-geostacionárnej ( namiesto jedného ) a vytvárať kvázigeostacionárny systém. V prípade zabezpečenia kontinuálnosti sa počet satelitov zvýši na sedem
* Príjem [ [ Anténa ] ] , by mala mať funkciu sledovania . Preto sú počiatočné náklady na anténu a náklady na údržbu vyššie než u nepohyblivej antény ;
* Vo vyšších zemepisných šírkach [ [ Hustota zaľudnenia | hustota zaľudnenia ] ] je oveľa nižšia ako v centrálnych oblastiach , takže otázka výnosnosti takéhoto systému je veľmi pochybná ;
* Apogeum HEO satelitu je vyššie než GEO satelitu, takže výkon [[ rádiový vysielač | Vysielač ]] , by mala byť silnejší , 400-500 [[ W ]] . To zvyšuje náklady družice ;
* HEO satelity na obežnej dráhe zvyčajne pretínnajú [[ radiačný pás| radiačné pásy ]] , čo výrazne znižuje životnosť satelitu. Ak sa chcete zbaviť tohto problému , musíte mať obežnú dráhu s apogeom asi 50000 km a perigeom asi 20.000 km , ktorý je použitý pre dráhu " Tundra " ;
* Ako sa kozmická loď pohybuje na svojej obežnej dráhe , [[ Doppler]]ov efekt vytvára ďalšie problémy pre prijímače na Zemi ;
* Vzhľadom k veľkej dobe šírenia signálu , sú ťažkosti pri používaní aplikácií bežiacich v [[ Real Time | Real Time ]] , napríklad [[ telefón ]].
== Príklady ==
Existuje niekoľko známych systémov , ktoré používajú vysoko eliptickej dráhy.
== Odkazy ==
* [http://rfcmd.ru/wiki/index.php/Высокоэллиптическая_орбита vysoko eliptickej dráhy ]
* [http://broadcasting.ru/articles2/Oborandteh/o-sputnikovom-veshsnii-s-vysokoellipticheskih-orbit o satelitnom vysielaní s veľmi eliptickej obežnej dráhy ]
{{Obežné dráhy}}
{{Nebeská mechanika}}
<nowiki>
{{iné významy|'''základňa''', okrem základne na vesmírnom telese, alebo planéte,|Základňa}}
[[ Kategória: Astrodynamika ]]
[[Obrázok: Entering a Lunar Outpost.jpg|náhľad|Concept NASA v umeleckom stvárnení]]
[[ Kategória: Orbity ]]</nowiki>
[[Obrázok:MarsGroundHabitat.jpg|náhľad|Vízia habitatov publikovaná NASA z „CASE FOR MARS“ z 80. rokov 20. storočia. ISRU, využitie pôdy na ochranu objektov]]
==komety==
<nowiki>{{spojiť s|Kométa}}</nowiki>
[[Súbor:Comet-Hale-Bopp-29-03-1997 hires adj.jpg|thumb|right|[[Kométa Hale-Bopp]] v roku [[1997]]]]
'''Dlhoperiodická kométa''' je [[kométa]] s periódou väčšou ako 200 rokov. Dlhoperiodické kométy sú priradzované k [[Zoznam neperiodických komét|neperiodickým kométam]]. Vzhľadom na [[Keplerove zákony]] sa predpokladá, že dlhoperiodické kométy pochádzajú z [[Oortov oblak|Oortovho oblaku]], nachádzajúceho sa na okraji [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]], siahajúceho približne 50 000 až 100 000 [[astronomická jednotka|AU]] od [[Slnko|Slnka]]. Môže ísť aj o zablúdené kométy zachytené gravitáciou Slnka. Gravitačné pôsobenie Slnka môže prevažovať až do vzdialenosti približne 2 [[svetelný rok|svetelných rokov]] (126 000 AU), čo sa dá považovať za maximálne možné [[afélium]] dlhoperiodických komét.
== Príklady dlhoperiodických komét ==
Príklady dlhoperiodických komét objavených po roku 1910, radený abecedne:
{| class="wikitable"
! Kométa !! !! Objaviteľ !! [[Perihélium]] !! [[Afélium]] !! Obežná doba !! [[Inklinácia]] !! [[Eliptická dráha|Rýchlosť]] !! [[Eliptická dráha|Rýchlosť]] !! [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|Jasnosť]]
|-
| pomenovanie ||sys.názov|| meno, dátum|| [[astronomická jednotka|AU]]|| [[astronomická jednotka|AU]] || roky || stupne || v perihéliu km/s || v aféliu km/s ||max. zdanlivá
|-
| [[Kométa Bennett|Bennett]] || C/1969 Y1 || John Caister Bennett, 28.12.1969 || 0,538 || 282 || 1 678 || 90° || || ||
|-
| Boattini || C/2007 W1 || Andrea Boattini, 20.11.2007 || 0,849 || 3 163 || 6 300 || 9,9° || || ||
|-
| Catalina || C/1999 F1 || Catalina Sky Survey, 23.3.1999 || 5,787 || 66 000 || 6 000 000 || 92,0° || 0,531 || 0,047 ||
|-
| Eclipse || C/1948 V1 || 1.11.1948 || 0,135 || 3861 || 84 800 || 23,1° || 114,639 || 0,004 || -2
|-
| Elenin || C/2010 X1 ||Leonid Elenin, 10.12.2010 || 0,482 ||1 037 ||11 800 || 1,8° || || ||
|-
|[[Kométa Hale-Bopp|Hale-Bopp]] || C/1995 O1 || Alan Hale and Thomas Bopp, 23.7.1995 || 0,914 || 370 || 2 520 || 89,4° || 44,005 || 0,108 || -2,7
|-
|[[Kométa Hyakutake|Hyakutake]] || C/1996 B2 || Yuji Hyakutake, 30.1.1996 || 0,231 || 3 410 || 70 000 || 124,9° || || ||
|-
| Ikeya–Seki || C/1965 S1 || Kaoru Ikeya, Tsutomu Seki, 18.9.1965 || 0,008 || 103 || 1 056 || 141,8° || || ||
|-
| Lemmon || C/2012 F6 || A. R. Gibbs, 23.3.2012 ||0,731 ||973 || 8 000 || 82,6° || || ||
|-
| Lovejoy || C/2011 W3 || Terry Lovejoy, 27.11.2011 || 0,006 ||157 || 622 || 134,4° || || ||
|-
| Lulin || C/2007 N3 || Ye Quanzhi and Lin Chi-Sheng, 11.7.2007 || 1,212 || 2 400 ||42 000 || 178,37° || || ||
|-
| Machholz || C/2004 Q2 || Donald Machholz, 27.8.2004 || 1,205 || 1 070 || 12 500 || 38,6° || || ||
|-
| McNaught || C/2006 P1 || Robert McNaught, 9.11.2009 || 0,170 || 4 100 || 92 6000 || 77,0° || || || -5
|-
| McNaught–Russell || C/1993 Y1 || Robert H. McNaught, Kenneth S. Russell, 17.12. 1993 || 0,868 || 250 ||1 430 || 51,6° || || ||
|-
| [[Kométa Pojmanski|Pojmański]] || C/2006 A1 ||Grzegorz Pojmański, 2.1.2006 || 0,556 || 2535 || 45 000 || 92,7° || || ||
|-
| Siding Spring || C/2007 Q3 || Donna Burton, 25.8.2007 || 2,252 || 15 000 || 650 000 || 65,7° || || ||
|-
| Skjellerup–Maristany || C/1927 X1 || John Francis Skjellerup, Edmundo Maristany, 12.6.1927 || 0,176 ||2 202 ||36 600 || 85,1° || || ||
|-
| Skorichenko–George || C/1989 Y1 ||Boris Skoritchenko a Doug George, 17.12.1989 || 1,569 || 3 140 || 62 000 || 59,4° || || ||
|-
|SWAN ||C/2006 M4 || Robert D. Matson a Michael Mattiazzo, 20.7.2006 || 0,783 || 2 600 || 47 000 || 111,8° || || ||
|-
| Utsunomiya-Jones || C/2000 W1 || Syogo Utsunomiya a Albert F. Jones, 18.11.2000 || 0,321 || 1 660 || 24 000 || 160,16° || || ||
|-
| [[Kométa West|West]] || C/1975 V1 || Richard M. West, 10.8.1975 || 0,197 || af.>70 000 || >250 000 || 43,1° || || ||
|-
|Yi–SWAN || C/2009 F6 || Dae-am Yi, 26.5.2009 || 1,274 || 904 || 9 600 || 85,8° || || ||+8,5
|-
|Zhu-Balam || C/1997 L1 || David D. Balam a Gin Zhu, 3.6.1997 || 4,899 || 2 210 || 36 800 || 73,0° || || ||
|}
http://www.braeunig.us/space/index.htm
Vysoké eliptické dráhy
== Externé odkazy ==
* [http://www.braeunig.us/space/index.htm Základy kozmických letov => orbitálna mechanika] .en
* [[:ru: Высокая эллиптическая орбита#Примеры использования| Použitie orbít Molnija a Tundra]] .ru
* [[:en: Tundra orbit| Tundra]] .en
<nowiki>{{Astronomický výhonok}}</nowiki>
[[:ru: Высокая эллиптическая орбита#Примеры использования| Vysoká eliptická orbita ]] .ru
== Protimeteorická ochrana textilnou obšívkou ==
[[Obrázok:03 Apollo 16 lunar surface flown strap - lunar dust coated.jpg|náhľad| [[Apollo 16]] - ústrižok Beta textilu s bodkami Mesačného prachu]]
Protimeteorická ochrana textilnou obšívkou <ref>[https://kosmonautix.cz/2018/09/kvuli-dire-v-sojuzu-mozna-probehne-vystup/ ''Strihanie protimeteorickej ochrany - obšívky - pri analýze poškodenia kozmickej lode Sojuz'', Dušan Majer, Kvůli díře v Sojuzu možná proběhne výstup, 15. září 2018, www.kosmonautix.cz ]</ref> funguje na podobnom princípe, ako [[Protimeteorický štít#Whipplov štít|Whipplov štít]].
Je účinná najmä proti [[mikrometeoroid]]om, ktoré majú malú hmotnosť, kedy je aj vlastná hmota pevnejšej tkaniny dostatočná, aby pri zrážke došlo k fragmentácii meteoroidu. Nasleduje vrstva tepelnej izolácie, ktorá zabezpečuje, že fragmentácia nastane čo najďalej od chráneného povrchu a vytvorí sa priestor na kužeľový rozptyl zbrzdených drobných trosiek, ktorý je následne zachytený pevnejšou vrstvou.
Textilná protimeteorická ochrana - '''[[Beta textil]]''', al. beta látka (angl. Beta cloth / beta fabric)<ref>[https://bronaerotech.com/product/ba-500bc-cf500f-beta-cloth/ Beta textil - BA 500BC / CF500 F (Beta Cloth, Beta Fabric) angl.]</ref> je súčasťou skafandrov pre výstup do otvoreného vesmíru, alebo pre pobyt na [[Mesiac]]i.<ref>[https://ojs.cnr.ncsu.edu/index.php/JTATM/article/viewFile/2020/1199 Skafander - tepelno-protimikrometeoricka vrstva - (angl. thermal micrometeoroid garment) - Complex Garment Systems to Survive in Outer Space ]</ref> Texitilná obšívka je tiež napríklad súčasťou protimeteorickej ochrany kozmickej lode Sojuz (rusky противометеоритная защита), alebo ochrany izotopovej batérie Marťanského vozidla [[Mars Science Laboratory|Curiosity]].
<gallery heights=200>
Thermal Micrometeoroid Garment.gif | Ochranné tepelné a protimeteorické vrtvy skafandra 1/LCVG-[[nylón]]ová tkanina, 2/tepelno regulačné trubky, 3/vonkajšia nylónová tkanina, 4/ tlakový odev, 5/ ochranná vrstva, /6 TMG vložka [[neoprén]] potiahnutý nylónom, 7/ multivrstvová izolácia MLI, 8/ TMG krycia beta tkanina
PIA16239 High-Resolution Self-Portrait by Curiosity Rover Arm Camera.jpg| MSL [[Mars Science Laboratory|Curiosity]] - Beta tkanina kryje zadnú stranu [[Rádioizotopový zdroj energie|rádioizotopového zdroja energie]]
Soyuz TMA-6 spacecraft.jpg|Sojuz TMA-6 Protimeteorická ochrana textilnou obšívkou
STS-9 Spacelab 1.jpg|STS-9 Spacelab 1 - Ochrana vnútra otvoreného nákladného priestoru raketoplánu beta textilom
Beta cloth penetration.jpg|Beta textil prerazený mikrometeoroidom
</gallery>
==Pancier==
'''Pancier''' môže byť:
vo vojenstve:
*pancier ako súčasť obrannej výzbroje [[Lorica segmentata]]
*pancier ako ochrana železničných vozidiel chrániaci proti ozbrojeným útokom, [[pancierový vlak]]
*pancier ako [[Tank_(vozidlo)#Pancierovanie_a_ochrana) |ochrana obrnených vozidiel a tankov]]
*rozlišovaný podľa konštrukcie:
**[[Tank_(vozidlo)#Homogénny_pancier|homogénny pancier]]
**[[Tank_(vozidlo)#Vrstvený_(kompozitný)_pancier|vrstvený pancier]]
**[[reaktívne pancierovanie]]
v kozmonautike:
*vrstvený pancier na ochranu pred meteoritmi a kozmickým smetím [[Whipplov štít]]
pevné časti tiel živočíchov:
*[[Korytnačkovité#Pancier|pancier korytnačiek]]
*[[Rak riečny]]
iné:
*[[Oceľ#Priemyselná_revolúcia|pancier]] ako technologický pokrok vo výrobe ocele r. 1850
== Pozri aj ==
*[[pancierové dvere]] - dvere odolné útoku
*[[Bezzáklzové delo| pancierová päsť]] - ručná zbraň proti opancierovaným vozidlám
[[Súbor:Rutan.variEze.g-veze.arp.jpg|náhľad|300px|Minilietadlo VariEze, postavené z kompozitných materiálov]]
== Kompozitný materiál ==
'''Kompozitný materiál'''<ref name="eng">[https://www.engineering.sk/clanky2/stroje-a-technologie/3683-klasifikacia-kompozitnych-materialov-pouzivanych-v-strojarskom-priemysle Klasifikácia kompozitných materiálov používaných v strojárskom priemysle - www.engineering.sk]</ref>, skrátene '''kompozit'''<ref>[http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=1115 Kompozity s epoxidovou matricou a uhlíkovými vláknami (CFRP) - www.matnet.sav.sk ]</ref>, je vo všeobecnosti materiál zložený z dvoch, alebo viacerých iných materiálov, ale s rozdielnymi vlastnosťami, ktoré dohromady dávajú výslednému výrobku nové vlastnosti, ktoré nemal sám o sebe žiaden z nich.
'''Obývateľná základňa''' (iné názvy: základňa,<ref>[https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/vesmir/slovenska-astrobiologicka-michaela-musilova-testovala-podmienky-pre-zakladnu-na-mesiaci/ Slovenská astrobiologička Michaela Musilová testovala podmienky pre základňu na Mesiaci - https://vedanadosah.cvtisr.sk/]</ref> trvalá základňa, trvalo osídlená základňa, vesmírna, al. kozmická základňa) je obývateľné zariadenie umožňujúce pobyt človeka bez skafandra na inej planéte, alebo [[vesmír]]nom telese, zabezpečujúc mu podmienky pre život, oddych a prácu.<ref name="hn-Musilova základňa">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, san | odkaz na autora = | titul = Slovenka viedla simulovanú misiu na Mesiac, testovala podmienky pre skutočnú základňu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://science.hnonline.sk/astronomia-a-vesmir/1932833-slovenka-viedla-simulovanu-misiu-na-mesiac-testovala-podmienky-pre-skutocnu-zakladnu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-03-23 }}</ref> Obývateľné základne sú jedným zo základných prvkov [[Vesmírna architektúra|vesmírnej architektúry]]<ref name="SHEE"> [https://www.forbes.sk/na-slovensko-pride-vesmirna-architektka-ktora-navrhla-aj-mesacnu-orbitalnu-stanicu/ Na Slovensko príde vesmírna architektka, ktorá navrhla aj mesačnú orbitálnu stanicu - forbes.sk]</ref> [[Kolonizácia vesmíru|kolonizácie vesmíru]].
Jedným z najznámejších kompozitných materiálov je [[železobetón]]. Typickým zástupcom je aj [[Sklolaminát|sklolaminát]]<ref>[http://www.matnet.sav.sk/index.php?ID=1114 Kompozity s epoxidovou matricou a sklenenými vláknami (GFRP) - www.matnet.sav.sk]</ref> - kompozit zo sklenených vlákien a živice, zvyčajne polyesterovej.
Hlavný rozdiel základne oproti [[Kozmická stanica|kozmickej stanici]] v otvorenom vesmíre je v prirodzenej gravitácii, ktorá život na základni síce zjednodušuje, ale komplikuje logistiku. Veľkou výhodou trvalých základní ale je možnosť [[ISRU]], (angl. ''In situ resource utilization'') - využitia miestnych zdrojov na zvýšenie sebestačnosti a radiačnej a protimeteorickej ochrany základne.
Obyčajne jedna zo súčastí dodáva výrobku pevnosť a druhá slúži ako spojivo. <ref>[http://kmi2.uniza.sk/wp-content/uploads/2010/02/teoria_kompozity.pdf uniza.sk - KOMPOZITY ]</ref>
== Základné funkcie ==
Prednosti kompozitných materiálov spočívajú spravidla predovšetkým v ich hmotnosti. Voči tradičným oceľovým komponentom majú aj pri väčšom objeme podstatne nižšiu hmotnosť, čo uľahčuje ich prepravu a rýchlu a ľahkú montáž a demontáž. Kompozitné materiály sa výraznejšie nedeformujú (ich medza elasticity zodpovedá medzi pevnosti). Majú veľmi vysokú medzu únavy a sú stabilné a spoľahlivé.<ref>[http://www.kokch.kts.ru/me/t9/SIA_9_Composites.pdf Igor Kochkarov - Structural Integrity Analysis 1. Stress Concentration - Composites (angl.)]</ref> Nevýhodou kompozitných materiálov s epoxidovou matricou môže byť citlivosť na riedidlá. Kompozity starnú v závislosti na vlhkosti a teplote.
[[Súbor:Mars Greenhouse.jpg|náhľad|Marťanský skleník - koncept]]
[[Súbor:PIA23302-FirstHumansOnMars-ArtistConcept.jpg|náhľad|Prvý ľudia na Marse – umelecká predstava]]
Medzi základné funkcie základne patrí:
* Zabezpečenie životných podmienok (najmä vzduch, teplota, svetlo)
* Zabezpečenie energií
* Zabezpečenie potravín a vody
* Vytvorenie priestoru pre regeneráciu a oddych
* Vytvorenie priestoru pre súkromie
* Vytvorenie priestoru pre hygienu
* Vytvorenie priestoru pre komunikáciu
* Vytvorenie priestoru pre prácu
* Vytvorenie priestoru pre spracovanie jedla a odpadu
* Vybudovanie zásobovacích priestorov
* Vybudovanie technologických priestorov
* Vybudovanie prechodových komôr a hermetických uzáverov
* Zabezpečenie radiačnej ochrany
* Zabezpečenie protimeteorickej ochrany
Mobilné a dočasné základne väčšinu týchto potrieb spravidla zabezpečujú zo zásob. Pri stabilných a najmä trvalých základniach sa predpokladá väčšia miera ISRU - využitia miestnych zdrojov. Pre kolonizáciu planét je ideálne dosiahnuť aspoň čiastočnú sebestačnosť a to najmä uvedeným využitím miestnych zdrojov a recykláciou.
Používajú sa aj trojzložkové kompozity<ref>[https://www.oneindustry.one/lexikon/kompozitni-material-kompozit/ Lexikon - kompozit - www.oneindustry.one ]</ref>, ktoré tvorí nosná zložka (vlákna, striž, tkanina, termoplastická fólia), spojivo (reaktoplastické a termoplastické živice, kaučuky) a plnivo (anorganické - [[sľuda]], kremeň, sklo, organické - drevená múčka).
== Plánované základne ==
Nežiadúca môže byť nasiakavosť kompozitov. Kompozitné materiály sú stálofarebné a laminátové konštrukcie sú preverené dlhodobou prevádzkou. Variabilita tvarov a farieb bez obmedzenia umožňuje dokonalé prispôsobenie špecifiku danej stavebnej štruktúry.
Najpravdepodobnejšie dôjde najskôr ku [[Kolonizácia Mesiaca|kolonizácii Mesiaca]] a vybudujú sa [[Obývateľná základňa na Mesiaci|základne na Mesiaci]] (angl. ''Moonbase'')<ref>{{cite web|url=https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/nasa_fy_2020_budget_amendment_summary.pdf|title=America to the Moon by 2024 – NASA's FY 2020 Budget Amendment Summary|website=NASA|access-date=2019-05-17}}</ref> a následne [[Obývateľná základňa na Marse|základne na Marse]] (angl. ''Mars base'').<ref>[https://web.archive.org/web/20170929053546/http://www.lockheedmartin.com/content/dam/lockheed/data/space/photo/mbc/MBC_Updates_IAC_2017.pdf Lockheed Martin prezentácia IAC 2017]</ref>
== Pozri aj ==
* [[Vláknové kompozity]]
* [[Kompozitná výztuž]]
== Simulovaný pobyt ==
==ISRU==
[[Súbor:HI SEAS Analogue suit test.jpg|náhľad|HI-SEAS - test skafandra]]
[[Súbor:Prototype NASA de traitement du regolithe par carboreduction thermique.jpg|náhľad|Prototyp NASA na získanie kyslíka z Mesačného regolitu. Vyvinuté v rámci programu Constellation.]]
Vzhľadom na špecifické podmienky spolužitia obyvateľov základne a vývoj a testovanie technologických zariadení, sa realizovalo a realizuje mnoho simulačných projektov.<ref name="Marsbase">[https://www.forbes.sk/michaela-musilova-velila-simulovanym-misiam-na-mars-toto-je-jej-8-rad-ako-si-poradit-s-izolaciou/ Michaela Musilová velila simulovaným misiám na Mars - forbes.sk]</ref>
'''ISRU'''<ref name="pluska-ISRU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galan| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Kolonizátori Marsu prídu takmer na hotové | url = https://plus7dni.pluska.sk/veda-a-zdravie/mars-poslu-bakterie-krmit-ich-budu-mikroriasami | vydavateľ = plus7dni.pluska.sk | dátum vydania = 2019-12-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>, (angl. In situ resource utilization)<ref name="nasa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simon | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = |priezvisko2 = Sacksteder| meno2 = Kurt | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = NASA In-Situ Resource Utilization (ISRU), Presentation at Technology Exchange Conference
Development & Incorporation Plans| url = https://www.nasa.gov/pdf/203084main_ISRU%20TEC%2011-07%20V3.pdf | vydavateľ = nasa.gov | dátum vydania = 11/2007| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-15 | miesto = en | jazyk = }}</ref> - využitie miestnych zdrojov, je zhromažďovanie, spracovanie, skladovanie a použitie materiálov nájdených alebo vyrobených na iných astronomických objektoch (Mesiac, Mars, asteroidy atď.), ktoré nahrádzajú materiály, ktoré by sa inak museli priviesť zo Zeme.
=== Štola 88 ===
ISRU by mohol poskytnúť materiály na podporu života, pohonné hmoty, stavebné materiály a energiu pre užitočné náklady kozmických lodí, alebo pre posádky na prieskum vesmíru. V súčasnosti je bežné, že kozmické lode a robotické misie na planetárnych povrchoch využívajú dopadajúce slnečné žiarenie pomocou solárnych panelov. Používanie ISRU na výrobu materiálu nebolo zatiaľ realizované v rámci žiadnej vesmírnej misie, hoci niekoľko testov na konci roku 2000 testovalo rôzne techniky lunárneho ISRU. <ref>{{Cite journal|title = Integration of In-Situ Resource Utilization into lunar/Mars exploration through field analogs|journal = Advances in Space Research|date = 2011-01-04|pages = 20–29|volume = 47|issue = 1|doi = 10.1016/j.asr.2010.08.020|first1 = Gerald B.|last1 = Sanders|first2 = William E.|last2 = Larson|bibcode = 2011AdSpR..47...20S |hdl = 2060/20100021362|hdl-access = free}}</ref>
Významným projektom v Česko-Slovensku bol v roku 1988 multidisciplinárny izolačný projekt [[Štola 88]],<ref>[http://www.denik.cz/z_domova/cesta_na_mars20081205.html Fialová Barbora, Vědci simulovali cestu na Mars. V Tišnově]</ref> ktorý simuloval cestu na Mars. Časť týmu sa po roku 2007 zúčastnila ruského projektu podobného zamerania - [[Mars 500]].<ref name="aldebaran-mars-500">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Scholtzová| meno = Jiřina | autor = | odkaz na autora = | titul = Mars 500: 520 dní „ve vile“, aneb jak dlouho byste vydrželi Vy? | url = https://www.aldebaran.cz/bulletin/2010_20_mar.php | vydavateľ = aldebaran.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
=== HI-SEAS ===
ISRU sa už dlho považuje za možnú cestu na zníženie množstva a nákladov vesmírnej architektúry a prieskumu vesmíru.<ref name="pluska-ISRU" />
[[HI-SEAS]] je projekt simulovaného pobytu na Marse - stanica vyvinutá pre [[NASA]], kde v roku 2018 bola veliteľkou expedície jej súčasná riaditeľka, slovenka [[Michaela Musilová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svetová Žena z Marsu pôsobí aj na STU | url = https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/svetova-zena-zmarsu-posobi-aj-na-stu.html?page_id=13877 | vydavateľ = Slovenská technická univerzita | dátum vydania = 2020-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
=== Projekt Moonwalk ===
Referencie
v rámci projektu Moonwalk bol testovaný modul SHEE (angl. ''Self-deployable Habitat for Extreme Environments'').<ref name="SHEE" /> Flexibilný prístrešok - ''habitat''<ref name="Marsbase" /> - do extrémnych podmienok, v ktorom môže posádka dvoch ľudí bez zásahu zvonka prežiť dva týždne.<ref>[https://www.shee.eu/main S.H.E.E. - Self-deployable Habitat for Extreme Environments (angl.)]</ref>
<references />
== Sci-fi ==
{{Preklad|en|In situ resource utilization|1009918455}}
Vesmírne základne sa vyskytujú v rôznej literatúre i filmoch. Realisticky boli zobrazené napr. vo filmoch [[Marťan (film)|Marťan]], [[Moon (film)|Moon]], alebo [[Avatar (film z roku 2009)|Avatar]]
== Pozri aj ==
* [[Kolonizácia Mesiaca]]
* [[Obývateľná základňa]]
== Referencie ==
== Impakt astronomického telesa ==
{{Referencie}}
=== Výskyt nebezpečných telies ===
[[Súbor:Asteroids-KnownNearEarthObjects-Animation-UpTo20180101.gif|náhľad|upright=2|Známe NEO - blízkozemské objekty pre rok 2018. Dráha Zeme je bielou.]]
[[Súbor:SmallAsteroidImpacts-Frequency-Bolide-20141114.jpg|náhľad|upright=2|Známe bolidy veľkosti 1 m - 20 m v rokoch 1994 až 2013]]
V roku 2016 bolo známych 717 768 asteroidov s presne určenou dráhou. Z toho je 15 098 NEO (blízko-zemských objektov), čo sú 3% z odhadovaného počtu.<ref name="planetaria-NEO">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do hľadania asteroidov majú teraz možnosť zapojiť sa aj študenti zo Slovenska | url = https://planetaria.sk/objavovanie-novych-asteroidov/ | vydavateľ = planetaria.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pravdepodobnosť zrážky so Zemou ja tým menšia, čím je vesmírny objekt väčší. Riziko je zobrazené v nasl. tabuľke.
{| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable"
|+ [[Chondrit]]ové asteroidy (<85 m).<ref>https://impact.ese.ic.ac.uk/ImpactEarth/ImpactEffects/</ref>
! Veľkosť
! Kinetická energia
! Energia výbuchu pri rozpade
! Výška výbuchu nad povrchom
! 1 výskyt za čas v rokoch
|-
| 4 m || 3,8 kt || 1,1 kt || 38,3 km || 1,5
|-
| 7 m || 20 kt || 7,6 kt || 32,8 km || 5,5
|-
| 10 m || 60 kt || 26 kt || 28,8 km || 12,5
|-
| 15 m || 201,3 kt || 110 kt || 23,7 km || 33,6
|-
| 20 m || 477,2 kt || 300 kt || 19,8 km || 74,7
|-
| 30 m || 1 610 kt || 1 200 kt || 14,1 km || 230,3
|-
| 50 m || 7 460 kt || 6 600 kt || 6,6 km || 952,1
|-
| 70 m || 20 500 kt || 19 940 kt || 1,5 km || 2 400
|-
| 85 m || 36 600 kt || 3 190 kt || 0 km || 4 200
|-
! colspan=5 style="font-size: 0.9em; font-weight: normal; text-align: left; padding: 6px;" | Výpočty pre teleso: [[hustota|ρ]] = 3300 kg/m<sup>3</sup>; [[v]] = 17 km/s (61 200 km/h); a uhel dopadu 45°.
Poznámka: energia [[Little Boy|hirošimskej atómovej bomby]] – 16 kt; energia najsilnejšej [[Termonukleárna zbraň|termonukleárnej bomby]] ([[Car-bomba]]) – 50 000 kt.
|}
[[Kategória:Prieskum vesmíru]]
=== Dôsledky impaktu ===
[[Kategória:Kozmická technika]]
Mikrometoeoroidy a malé meteoroidy, hoci dopadajú na Zem nepretržite, nepredstavujú vážnejšie riziko pre život na Zemi najmä vďaka ochrane atmosféry, kde zhoria a na Zem dopadne len prach, alebo menšie kúsky. Väčšie telesá 4m - 85m obykle vybuchnú ešte pred dopadom na Zemský povrch. Ničivé následky väčšieho rozsahu môžme očakávať asi od veľkosti 20m - 50m. Napríklad [[Pád meteoritu 15. februára 2013|Čeljabinský meteorit]] v roku 2013 mal odhadovanú veľkosť 17m. Telesá nad 85m dopadajú na povrch Zeme a dôsledky môžu už mať globálny charakter. Veľkosť predpokladaného vytvoreného kráteru podľa veľkosti meteoritu ukazuje nasl. tabuľka.
[[Kategória:Kolonizácia vesmíru]]</nowiki>
{| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable"
|+ [[Chondrit]]ové asteroidy nad 250m <ref>https://impact.ese.ic.ac.uk/ImpactEarth/ImpactEffects/</ref>
! Priemer
! [[Kinetická Energia]]
! Priemer krátera
! 1 výskyt za čas v rokoch
|-
| 0,25 km || 932 Mt || 4 km || 65 000
|-
| 0,5 km || 7 460 Mt || 8 km || 140 000
|-
| [[Rieský kráter|1 km]] || 59 600 Mt || 15 km || 520 000
|-
| [[Rochechouart (kráter)|2 km]] || 0,477 mil. Mt || 28 km || 2,6 mil.
|-
| 3 km || 1,61 mil. Mt || 40 km || 6,6 mil.
|-
| 5 km || 7,46 mil. Mt || 62 km || 22 mil.
|-
| [[Popigajský kráter|7,5 km]] || 25,2 mil. Mt || 88 km || 55 mil. let
|-
| [[Asteroid Chicxulub|10 km]] || 59,6 mil. Mt || 114 km || 110 mil. let
|-
| 15 km || 201 mil. Mt || 163 km || 270 mil. let
|-
| 20 km || 477 mil. Mt || 210 km || 530 mil. let
|-
! colspan=5 style="font-size: 0.9em; font-weight: normal; text-align: left; padding: 6px;" | Výpočty pre teleso: [[hustota|ρ]] = 3300 kg/m<sup>3</sup>; [[rýchlosť|v]] = 17 km/s (61 200 km/h); uhol dopadu 45°.
|}
| 