Verzia z 08:38, 24. marec 2021 upraviť Jetam2 (diskusia \| príspevky) Správcovia 97 037 editací späť urgent Značka: manuálne vrátenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:34, 28. marec 2021 upraviť vrátiť Martin Jediny (diskusia \| príspevky) 772 editací nahradenie textov - čiastočný preklad + ref. (ak niekto chce poslovenčiť, naformátovať a ozdrojovať aj pôvodné texty, viď predchádzajúca verzia stránky..., ale je to robota jak nanovo) Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{urgentne upraviť\|20210318}} [[Súbor:Maquette Exomars Orbiter Salon du Bourget 2015 DSC 0045.jpg\|náhľad\|Maketa TGO na výstave v Paríži v roku 2015]] ExoMars Trace Gas Orbiter z roku 2016 je prvou zo série misií na Marse, ktoré podniknú spoločne dve vesmírne agentúry ESA a Roscosmos. Kľúčovým cieľom tejto misie je získať lepšie pochopenie metánu a iných atmosférických plynov, ktoré sú prítomné v malých koncentráciách (menej ako 1% atmosféry), ale môžu byť dôkazom možnej biologickej alebo geologickej aktivity. [[Súbor:ExoMars TGO size vs Mars Express.svg\|náhľad\|Porovnanie veľkosti: Sonda ExoMars 2016 - družica TGO s menším modulom EDM.]] ~~{\| class="wikitable"~~ \| \|- ~~\|Schiaparelli oddeľujúci sa od stopového plynu Orbiter. ''Poďakovanie: ESA / ATG medialab''~~ \|} Vyšetrovanie na observatóriách vo vesmíre a na Zemi preukázalo prítomnosť malého množstva metánu v marťanskej atmosfére, o ktorých sa preukázalo, že sa líšia v závislosti od miesta a času. Pretože metán je krátkodobý v geologických časových mierkach, jeho prítomnosť znamená existenciu aktívneho aktuálneho zdroja metánu. Zatiaľ nie je jasné, či je povaha tohto zdroja biologická alebo chemická. Organizmy na Zemi uvoľňujú metán pri trávení živín. Metán však uvoľňujú aj ďalšie čisto geologické procesy, napríklad oxidácia určitých minerálov. '''ExoMars Trace Gas Orbiter''' ( TGO alebo ExoMars Orbiter )<ref name="kosmonautix-TGO">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Majer \| meno = Dušan \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Evropsko-ruská sonda u Marsu přináší první objevy \| url = https://kosmonautix.cz/2019/04/evropsko-ruska-sonda-u-marsu-prinasi-prvni-objevy/ \| vydavateľ = kosmonautix.cz \| dátum vydania = 2019-04-11 \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk =cs }}</ref> je spoločný projekt Európskej vesmírnej agentúry ([[ESA]]) a ruská vesmírnej agentúry Roscosmos, ktoré v roku 2016 spoločne vyslali k [[Mars]]u atmosférickú výskumnú družicu a demonštráčný pristávací modul [[Schiaparelli EDM]] (angl. Entry and landing Demonstrator Module), ako súčasť európskeho Programu [[ExoMars]]. Stopový plynový orbiter nesie vedecké užitočné zaťaženie schopné vyriešiť túto vedeckú otázku, konkrétne detekciu a charakterizáciu stopových plynov v atmosfére Marsu. Z vedeckej obežnej dráhy v nadmorskej výške približne 400 km sú prístroje na palube stopovacieho plynu nasadené na detekciu širokého spektra stopových plynov v atmosfére (ako je metán, vodná para, oxidy dusíka, acetylén) so zlepšenou presnosťou na tri rády v porovnaní s predchádzajúcimi meraniami. 16. októbra 2016, ešte pred dosiahnutím orbity Marsu, sa demonštračný pristávací modul Schiaparelli odpojil od Trace Gas Orbiter, a bol navedený na pristávaciu trajektóriu. Veľká časť šesťminútového zostupu 19. októbra prebehla podľa očakávania, ale v dôsledku predčasného uvoľnenia padáka tvrdo dopadol na povrch Marsu. <ref name="esa-schiaparelli-landing-investigation"> Pred dopadom počas zostupo komunikoval z materskou družicou a odoslal množstvo telemetrických dát.{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = ESA \| odkaz na autora = \| titul = Schiaparelli landing investigation completed \| url = http://www.esa.int/Science_Exploration/Human_and_Robotic_Exploration/Exploration/ExoMars/Schiaparelli_landing_investigation_completed \| vydavateľ = esa.int \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk = en }}</ref> Stopový plynový orbiter bude monitorovať sezónne zmeny zloženia a teploty atmosféry, aby vytvoril a vylepšil podrobné atmosférické modely. Jeho prístroje tiež zmapujú podpovrchový vodík do hĺbky jedného metra so zlepšeným priestorovým rozlíšením v porovnaní s predchádzajúcimi meraniami. To by mohlo odhaliť usadeniny vodného ľadu ukryté tesne pod povrchom, ktoré by spolu s miestami identifikovanými ako zdroje stopových plynov mohli ovplyvniť výber miest pristátia budúcich misií. Výskumná družica TGO začala s [[aerobraking]]om v marci 2017, aby znížila svoju pôvodnú obežnú dráhu. Aerobraking bol ukončený 20. februára 2018, key bola orbitálna dráha na záver stabilizovaná motoricky, s parametrami 200 x 1050 km (120 x 650 mi). Následne bola družica motoricky navedená na finálnu kruhovú dráhu s výškou 400km, odkiaľ úspešne vykonáva vedecké pozorovania a zasiela dáta na Zem. === Komunikácia na Marse ===▼ ~~{\| class="wikitable"~~ \| \|- ~~\|Test nasadenia vysoko ziskovej antény. ''Poďakovanie: ESA - B. Bethge''~~ \|} Trace Gas Orbiter niesol demonštračný modul vstupu, zostupu a pristátia (EDM), známy ako Schiaparelli , na ceste zo Zeme na Mars a keď sa priblížil k planéte, nasadil ho na vstup do atmosféry Marsu na svojej ceste k pristátiu na povrchu planéty. Po nasadení Orbiter monitoroval UHF prenos zo Schiaparelli z jeho pobrežia na Mars až do pristátia na Červenej planéte. Tiež to uľahčilo prenos najdôležitejších údajov nameraných Schiaparelli na Zem v reálnom čase. Kľúčovým cieľom misie je lepšie porozumieť [[metán]]u ( CH<sub>4</sub>) a ďalším stopovým plynom prítomným v marťanskej atmosfére, ktoré by mohli byť dôkazom možnej biologickej aktivity. TGO bude tiež fungovať ako komunikačné spojenie pre pristávací modul a rover [[ExoMars]] a bude poskytovať komunikáciu pre ďalšie povrchové sondy Marsu so Zemou.<ref name="kosmonautix-exomars-se-odklada-o-dva-roky">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Majer \| meno = Dušan\| autor = \| odkaz na autora = \| titul = ExoMars se odkládá o dva roky \| url = https://kosmonautix.cz/2020/03/exomars-se-odklada-o-dva-roky/ \| vydavateľ = kosmonautix.cz \| dátum vydania = 2020-03-12 \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk = cs}}</ref> Vedecké výskumy budú mať najvyššiu prioritu, kým sa nezačne druhá misia v programe ExoMars, s príchodom vozítka ExoMars, Rosalind Franklin, v roku 2023. V tejto fáze sa Orbiter stane cenným telekomunikačným prostriedkom na Marse a bude poskytovať komunikačné služby operujúcim Roverom. na povrchu Marsu. Orbiter bude fungovať ako dátové reléové centrum na odosielanie príkazov roveru a sťahovanie dát na Zem prostredníctvom vesmírnej komunikačnej siete ESA. == Pozorovania TGO == ▲=== ~~Komunikácia~~Voda na Marse === Medzi najvýznamnejšie objavy z pohľadu [[Kolonizácia Marsu\|kolonizácie Marsu]] patrí potvrdenie výskytu podpovrchových zásob vodného ľadu.<ref name="kosmonautix-TGO" /><ref name="livingfuture-evropska-sonda-tgo-detekovala-v">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Evropská sonda TGO detekovala v atmosféře Marsu molekuly chlorovodíku i vody \| url = https://www.livingfuture.cz/clanek.php?articleID=12614 \| vydavateľ = livingfuture.cz \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk = cs }}</ref><ref name="sciencemag-transient-hcl-in-the-atmosphere-of-mars">Kolobeh HCl v atmosfére Marsu, {{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Korablev \| meno = Oleg \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Transient HCl in the atmosphere of Mars \| url = https://advances.sciencemag.org/content/7/7/eabe4386 \| vydavateľ = advances.sciencemag.org \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk = en }}</ref><ref name="phys-scientists-detect-water-vapour">Vodné pary na Marse, {{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = \| odkaz na autora = ESA\| titul = Scientists detect water vapour emanating from Mars \| url = https://phys.org/news/2021-02-scientists-vapour-emanating-mars.html \| vydavateľ = phys.org \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk = en }}</ref> === Absencia metánu === Podľa prvotných pozorovaní bola voči očakávaniu nameraná prekvapivo nízka úroveň metánu.<ref name="kosmonautix-TGO" /> == Porucha na prístroji == V roku 2020 zlyhal kryochladič na spektrometre TIRVIM, ktorý bol následne vypnutý. Kryochladič spoľahlivo fungoval 8 000 cyklov z 10 000 plánovaných. <ref name="kosmonautix-zavada-na-pristroji-sondy-tgo">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Majer \| meno = Dušan \| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Závada na přístroji sondy TGO \| url = https://kosmonautix.cz/2020/02/zavada-na-pristroji-sondy-tgo/ \| vydavateľ = kosmonautix.cz \| dátum vydania = 2020-02-16 \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk = cs}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == [[ExoMars]] [[Mars]] == Externé odkazy == Prvé výsledky TGO, {{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| autor = \| odkaz na autora = ESA \| titul = First results from the ExoMars Trace Gas Orbiter \| url = http://www.esa.int/Science_Exploration/Human_and_Robotic_Exploration/Exploration/ExoMars/First_results_from_the_ExoMars_Trace_Gas_Orbiter \| vydavateľ = esa.int \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk = en}} {{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = Majer \| meno = Dušan\| autor = \| odkaz na autora = \| titul = Pohled pod kůži – Trace Gas Orbiter (konstrukce) \| url = https://kosmonautix.cz/2016/03/pohled-pod-kuzi-trace-gas-orbiter-konstrukce/ \| vydavateľ = kosmonautix.cz \| dátum vydania = 2016-03-16 \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2021-03-28 \| miesto = \| jazyk = cs }} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad\|en\|Trace Gas Orbiter\|1012841980}} {{Výhonok}} [[Kategória:Prieskum Marsu]] [[Kategória:Planetárne sondy]] [[Kategória:Prebiehajúce misie]]

ExoMars Trace Gas Orbiter: Rozdiel medzi revíziami