Romantizmus v slovenskej literatúre: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
dBez shrnutí editace
Značky: sekcia Referencie prvá úprava redaktora vizuálny editor
Riadok 6:
 
[[Romantizmus]] uprednostňoval city, nálady, obrazotvornosť, idealizmus, intuíciu a fantáziu.
 
=== '''Spoločensko-historický kontext''' ===
 
==== Európa ====
Romantizmus bol výrazne podmienený zmenami v spoločenskom a politickom živote počas buržoáznych revolúcií v Európe. Proklamovali sa rovnosť všetkých ľudí, právo jednotlivca na slobodný, úspešný život. Tým sa odlišoval od predchádzajúceho umeleckého smeru – klasicizmu, ktorý podriaďoval osobné šťastie človeka povinnosti rešpektovať „vyššie“ zákony. Európou sa hnala vlna nespokojnosti so spoločenským zriadením, objavovali sa idey vzbury, revolty, slobody a rovnosti. Vyvrcholili v rokoch 1848 – 1849. Silný individualizmus jednotlivcov (jeden zo znakov romantickej literatúry) sa mohol prejaviť v rozhodnom čine. Mnohí spisovatelia sa osobne zúčastnili revolúcií (napríklad lord Byron bojoval na strane Grékov, keď sa snažili získať nezávislosť od Osmanskej ríše, Samo Chalupka sa zúčastnil poľského povstania ešte v roku 1831). Ideály individualistov však narážali na bezútešnú spoločenskú realitu (ďalší zo znakov romantizmu) a nemožnosť zmeniť spoločenské systémy a normy.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Polakovičová a kol.|titul=Literatúra pre stredné školy II|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|rok=2015|isbn=978-80-8120-382-4}}</ref>
 
==== Habsburská monarchia ====
Už v období osvietenstva, prostredníctvom reforiem, začína snaha o zlepšenie hospodárskej a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva Habsburskej monarchie. Politike počas prvej polovice 19. storočia  udával kurz kancelár Klemens Metternich, ktorý pomocou konzervatívnej politiky, cenzúry a policajného režimu hasil akékoľvek pokusy o zmenu (na základe zlej skúsenosti s francúzskou revolúciou). Veľkú úlohu v národnom obrodení Slovákov a v ich kultúrno-politickom živote zohrala evanjelická a katolícka cirkev (dostatok vzdelaných predstaviteľov), ktorý sa združovali na evanjelických lýceách (Bratislava, Levoča, Kežmarok), katolíckych teologických školách (Trnava) a v rôznych spolkoch (Spoločnosť českoslovanská, Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne).<ref name=":0" />
 
V uhorskej časti monarchie si nárokoval maďarský národ na dominantné postavenie (uhorský chápal ako maďarský) a nebral ohľad na národnú a etnickú pestrosť Uhorska. Proti silnejúcemu útlaku z maďarskej strany Slováci vystúpili v roku 1842 ''Slovenským prestolným prosbopisom,'' adresovaným panovníkovi Ferdinandovi V., v ktorom reagovali na masívne zavádzanie maďarčiny ako úradného jazyka. Téme politických a hospodárskych problémov svojho národa sa na stránkach ''Slovenských národných novín'' venoval Ľudovít Štúr. Svoju činnosť rozšíril aj na oblasť politiky, keď na uhorskom sneme predniesol slovenské požiadavky v sociálnej oblasti. Po vypuknutí revolúcie sa Slováci viacerými spôsobmi snažili o zlepšenie svojho postavenia, ale ani ''Žiadosti slovenského národa,'' založenie ''Slovenskej národnej rady'', dobrovoľnícke výpravy na podporu Viedne proti maďarskej revolúcii a ani marcový prosbopis, adresovaný novému panovníkovi Františkovi Jozefovi I., nepriniesli želané výsledky. <ref name=":0" />
 
==== Štúrovci ====
Slovenskí romantici (3. generácia slovenského národného obrodenia) sa okrem literárnej oblasti aktivizovali aj na politickom, kultúrnom a spoločenskom poli. Aktívne sa zúčastnili revolučných bojov (1848 – 1849, zakladali spolky miernosti (varovali pred škodlivosťou alkoholu), vydávali noviny, časopisy a almanachy. Nacvičovali ochotnícke divadelné predstavenia a prednášali o literatúre. V spolku Tatrín vydávali pôvodnú slovenskú a prekladovú svetovú literatúru.<ref name=":0" />    
 
* [[Ľudovít Štúr]]
* [[Jozef Miloslav Hurban]]
* [[Michal Miloslav Hodža]]
* [[Ján Botto]]
* [[Janko Kráľ]]
* [[Samo Chalupka]]
* [[Andrej Sládkovič]]
* [[Ján Francisci-Rimavský|Janko Francisci]]
* [[Ján Kalinčiak]]
* [[Pavol Dobšinský]]
* [[Janko Matúška]]
 
== [[Samo Chalupka]] (1812 – 1883) ==