Kurská bitka: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 80 bajtov ,  pred 1 mesiacom
d
štyl. a wl.
d (wl.)
d (štyl. a wl.)
}}
{{Campaignbox Veľká vlastenecká vojna}}
'''Kurská bitka''' (iné názvy: '''bitka o Kursk, bitka pri Kursku, bitka v Kurskom oblúku, operácia Citadela'''; [[nemčina|po nemecky]] ''Unternehmen Zitadelle'') bola významná bitka na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Bitku začali nemecké vojská [[5. júl]]a [[1943]] s úmyslom získať späť na svoju stranu strategickú iniciatívu na východnom fronte a pripraviť nepriateľovi natoľko vážne straty, aby nemohol počas roku viesť významnejšiu ofenzívu. Jej úmyslom bolo zlikvidovať výbežok frontu označovaný ako [[Kurský oblúk]] a zničiť sovietske sily v tejto oblasti. Nemecké útočné operácie začali [[5. júl]]a [[1943]] útokom dvoch silných uskupení na oblúk zo severu a z juhu. Po 12. júli, kedy Sovieti začali protiofenzívu, nemecký postup ustrnul. [[Adolf Hitler|Hitler]] medzi [[17. júl|17.]] a [[23. júl]]om 1943 postupne útočné operácie na rôznych úsekoch frontu zastavil. Sovietske bojové útočné operácie sa skončili [[23. august]]a [[1943]]. Bitka ov [[Kursk]]om obúku je považovaná za rozhodujúcu bitku na východnom fronte a jednu z najpodstatnejších bitiek druhej svetovej vojny. Po bitke Sovietsky zväz prebral definitívne iniciatívu do svojich rúk a nemecké vojská boli nútené ustupovať z obsadených území.
 
== Predohra a situácia na jar 1943 ==
 
Po porážke hitlerovských vojsk [[Bitka o Stalingrad|pri Stalingrade]] na prelome rokov [[1942]] a [[1943]] si sovietske hlavné velenie myslelo, hlavne Stalin, že je na najlepšej ceste vyhnať vojská Osi zo svojho územia. Pokračovanie ofenzívy, ktorá vyhnala nepriateľa z predhoria [[Kaukaz]]u, oblastí medzi dolným tokom [[Volga|Volgy]] a [[Don]]om však čoskoro zastavil jeden z najlepších Hitlerových stratégov, nemecký poľný maršal [[Erich von Manstein]]. Ten ako veliteľ Skupiny armád Don (neskôr Skupiny armád Juh) vo [[február]]i [[1943]] prešiel do protiútoku a znovu dobyl 4. najväčšie mesto ZSSR – [[Charkov]] a [[Belgorod]]. Toto bola pre [[STAVKA|STAVKU]] nepríjemná strata, pretože signalizovala, že [[Wehrmacht]] bol aj napriek strate 6. armády, ako aj náhlemu ústupu z oblasti schopný stabilizovať južnú časť frontu. Nemci už ale nemali sily na to, aby mohli uskutočniť rozsiahle útočné operácie ako v lete roku 1942.
 
Nemeckým vojskám v pokračovaní obkľučovacích operácií a likvidácii sovietskych vojsk pri Kursku zabránil odmäk a príchod blata známy ako [[rasputica]], v ktorom mali nemecké [[tank]]y veľké ťažkosti. Ako rozumné východisko zo situácie zamýšľal Manstein vyprovokovať silný nepriateľský útok a následne ustúpiť s časťou jednotiek svojej skupiny armád k mestám [[Melitopoľ]] a [[Dnepropetrovsk]], do tejto pasce by následne vlákal nepriateľa, ktorý by ho prenasledoval. Následne by proti nim podnikol silný protiútok zo severu, čím by sovietske vojsko [[obkľúčenie|obkľúčil]] z troch strán, kde by štvrtá stena kotla bolo [[Čierne more]] (či skôr [[Azovské more]])<ref>{{Knižná referencia|autor=[[Erich von Manstein]]|názov=''Ztracená vítezství svazek II'' ISBN 80-7217-443-6|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|rok=2006|strana=265 – 266}}</ref>. Na tento plán by síce musel presvedčiť [[Adolf Hitler|Hitlera]]a, ale v prípade že by to dokázal, predpokladal, že by sovietska armáda najmenej niekoľko mesiacov nebola schopná znovu viesť útočné operácie. Tento plán ale pravdepodobne nevychádzal z reality. Nemecká technika a vojenský personál neboli v takom stave, aby ho uskutočnili.
 
V tom čase už [[Adolf Hitler|Hitler]] očakával, že západní Spojenci čoskoro zaútočia na [[Taliansko]] a inváziu neskôr rozšíria na celú [[Európa|Európu]]. Na obranu svojej [[Tretia ríša|Ríše]] však nemal dostatok vojsk. Stiahnutie ťažko skúšaných vojsk z východného frontu by bol v tom čase nezmysel. Bolo potrebné čo najskôr vybojovať na Východe víťazstvo, ktoré by [[Červená armáda|Červenú armádu]] oslabilo prinajmenšom natoľko, aby bolo možné časť vojsk [[Wehrmacht]]u použiť na iných bojiskách.
 
Ako najlepšie miesto na útok sa Nemcom nazdával Kurský oblúk, {{km|160|m}} široký úsek frontu, ktorý sa vkliňoval do nemeckých pozícií na severe pod [[Oriol]]om a na juhu siahal až k [[Belgorod]]u. Hoci Sovieti očakávali nepriateľský útok v tejto oblasti a svoje pozície intenzívne opevňovali, Hitler sa rozhodol pre [[obchvat]]ný útok. Prvé prípravy začali Nemci už v [[marec|marci]] [[1943]]. Sovieti tiež nezaháľali a tak v oblúku pracovalo na príprave obranných postavení dňom i nocou okolo 300-tisíc civilistov a ďalšie státisíce vojakov.
43 171

úprav