Laco Novomeský: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wlinky |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 17:
</ref>.
Pokiaľ Gottwaldovi prischol prívlastok "''profesionálny revolucionár''", ktorý sa uvádzal aj v jeho oficiálnych životopisoch<ref>Múzeum školstva a pedagogiky, Klement Gottwald, prezident Československej republiky, [http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=138:predmety-gottwald&catid=3:muzeum-zbierky][http://www.msap.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=138:predmety-gottwald&catid=3:muzeum-zbierky Online]</ref>, Novomeskému napriek tomu, že sa podobne od svojich 21 rokov živil „revolúciou“ prischol v pražskom prostredí imidž podľa Petra Bílého „kaviarenského komunistu“<ref name=":0" /> alebo podľa Zola Mikeša „salónneho komunistu“<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Zolo|meno=Mikeš|titul=Kalendárium: Laco Novomeský bol podstatne lepším básnikom než politikom|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/610607/kalendarium-laco-novomesky-bol-podstatne-lepsim-basnikom-nez-politikom/|dátum prístupu=2018-10-02|jazyk=sk}}</ref>.
[[Image:Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení (1943-1953) na budove UK v Bratislave.JPG|thumb|Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51]]
Riadok 24:
Na zjazde [[KSS]] v roku [[1950]] obvinený z tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a 6. februára [[1951]] bol spolu s Husákom zatknutý. V roku [[1954]] bol odsúdený na 10 rokov väzenia v inscenovanom [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov]]. "Priznal sa", pretože podľa vlastných slov, neznášal fackovanie. V tomto čase nemohol publikovať. Vo väzení napísal 4000 básni na tabakové papieriky ale väčšinu z nich vyfajčil. 22. decembra 1955 bol prepustený na podmienku.
Potom do roku [[1962]] pracoval v [[Památník národního písemnictví|Památníku národního písemnictví]] v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1963]] ho plne rehabilitovali. Presťahoval sa do [[Bratislava|Bratislavy]], kde pracoval v ''[[Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied|Ústave slovenskej literatúry]]'' [[SAV]]. Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii]] [[21. august]]a [[1968]] sa stal opäť členom Predsedníctva Ústredného výboru [[KSS]], v tom istom roku aj predsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V roku 1970 sa vzdal funkcie v ÚV KSS a krátko na to vážne ochorel. V júli 1970 ho mozgová mŕtvica úplné vyradila zo spoločenského života. Názory sa preto rôznia, či aspoň spočiatku prispel k tzv. husákovskej „[[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]]“ na kultúrnom aj politickom poli<ref>Zdroj: BLAŽEK, P. et al.: Odvaľujem balvan. Bratislava 2013, in Daniela Čižmárová: Slovenská tvár normalizácie, MagistraHistoria, 27 december, 2014, [http://www.magistra-historia.sk/slovenska-tvar-normalizacie/ Online]</ref><!-- Normalizačný režim na Slovensku mal, aspoň na začiatku, aj svoju intelektuálnu tvár. Podporovali ho poprední slovenskí intelektuáli, akými boli Ladislav Novomeský, Miroslav Válek, Vladimír Mináč, Vojtech Mihálik a v konečnom dôsledku aj samotný Gustáv Husák. Podpora normalizácie mala u uvedených intelektuálov rozličnú intenzitu. V tom spočíval rozdiel medzi slovenskou a českou spoločnosťou, kde normalizáciu vo vede a kultúre realizovali z veľkej časti „treťotriedni“ kultúrni protagonisti. Na Slovensku si preto normalizačný režim dokázal dlho udržať podporu značnej časti intelektuálnej a kultúrnej komunity.
| |||