Jelšava (mesto): Rozdiel medzi revíziami

== HistóriaDejiny ==

Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť [[Muránska dolina|Muránskej doliny]] po hrad Jelšavu a celé [[Štítnik|Štítnické panstvo]] Filipovi a Dietrichovi Bebekovcom[[Bubekovci|Bubekovcom]] za zásluhy v [[Mongolský vpád do Uhorska|bojoch s Mongolmi]]. V [[14. storočí]] došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť [[železo|železnú rudu]]. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku.<ref name="obec historia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://www.jelsava.sk/historia.phtml?id5=24666 | vydavateľ = jelsava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | miesto = | jazyk = }}</ref>

V roku [[1552]] kráľ [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] udelil Jelšave právo meča. V roku [[1556]] mesto vyplienili a zapálili [[Osmanská ríša|Turci]], pričom zomrelo 452 občanov a 400 bolo zajatých.<ref name="obec historia"/> Po obnove mesta v ňom pôsobilo viacero remeselných cechov, zameraných sa na spracovanie kovov, významní boli najmä zvonkári.<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jelšava | url = https://beliana.sav.sk/heslo/jelsava | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku [[1573]] v okolí Jelšavy fungovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.

Od [[17. storočia]] Jelšava strácala banícky ráz a význam nadobudli remeslá, kým v roku [[1880]] nebol v okolí objavený [[magnezit]].<ref name="beliana"/> V roku [[1893]] došlo k uvedeniu do prevádzky [[Železničná trať Plešivec – Muráň|železničnej trate z Plešivca do Muráňa]], ktorá prechádzala cez Jelšavu a umožnila rozvoj miestneho priemyslu.<ref name="cellar"/> V roku [[1894]] tu vznikol v lokalite Teplá voda prvý magnezitový závod, pec na pálenie magnezitu, na Slovensku. Magnezitový závod bol daný do prevádzky s 8 pecami a ďalšími zariadeniami v roku [[1923]], spolu so železničnou vlečkou do Jelšavy.<ref name="obec historia"/> Počas [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] jelšavskí robotníci protestovali za zlepšovanie svojich pracovných podmienok, napr. pochodom hladu z Jelšavy do Revúcej v roku [[1932]]. V roku [[1934]] sa v meste vybudovali nové kasárne v lokalite Gombiarka. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] od 2. novembra [[1938]] Jelšavu pričlenili k [[Maďarsko|Maďarsku]]. Okupovaná bola až do oslobodenia mesta postupujúcou [[Rumunsko|rumunskou armádou]] 21. januára [[1945]].

V meste pôsobila v rokoch [[1968]]-[[1990]] [[Červená armáda|sovietska]] vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.<ref name="sarvas">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Andrej Sarvaš, Čierne diery | odkaz na autora = | titul = Depresívny sprievodca Jelšavou: len Berkut, minulosť a beznádej (fotogaléria) | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/869425/depresivny-sprievodca-jelsavou-len-berkut-minulost-a-beznadej-fotogaleria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-26 | dátum prístupu = 2020-05-05 }}</ref> Počas komunizmu v koháryovskom kaštieli sídlila Poľnohospodárska škola. Po odchode sovietskych vojakov a po odchode [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|posádky OS SR]] v roku 2005, ako aj po postupnom krachu miestneho ťažobného priemyslu, došlo ku zhoršeniu životnej úrovne v meste.<ref name="sarvas"/> Mnoho obyvateľov sa odsťahovalo z regiónu, do vyprázdnených domov sa v 90. rokoch 20. storočia prisťahovalo mnoho [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] z východu Slovenska, ktorí tu našli lacné ubytovanie.<ref name="sarvas"/> V roku [[2015]] bol takmer každý šiesty obyvateľ okresu odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. V meste bola v roku [[2017]] 25-percentná nezamestnanosť.<ref name="sarvas"/>

Súbor:Jelšava9.jpg|Kaštieľ KoháryovcovKoháriovcov

Súbor:Jelšava19.jpg|Renesančné krídlo kaštieľa

* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlympravouhlým ukončením [[presbytériumPresbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1784]]–[[1785]]. Monumentálna empírová[[empír]]ová veža bola doplnená v roku [[1834]]. Interiér je zaklenutý krížovou klenbou. Nachádza sa tu [[rokoko|rokokové]] zariadenie, [[oltár]] a [[kazateľnica]] od miestneho rezbára J. Reisigera z roku [[1785]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

| titul = Jelšava - Evanjelický kostol

* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]], jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov [[1838]]-[[1840]]. Autorom stavby je rakúsky architekt [[Alois Pichl]]. Vznikol na mieste [[stredovek|stredovekého]] kostola, ktorý vyhorel v roku [[1829]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Súbor:Jelšava23.jpg|RímskokatolíckyKostol kostolsv. Petra a Pavla

Súbor:Jelšava22.jpg|Interiér kostolkostola sv. Petra a Pavla

* {{flagicon|Maďarsko}} [[TótkomlósSlovenský Komlóš]], [[Maďarsko]]