Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

[[Laco Novomeský]] ([[1904]] - [[1976]]) <ref>https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora</ref>bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]], v ktorom publikovali a pôsobili rôzni členovia slovenskej inteligencie (právnici, politici, novinári, literárni kritici, proletárski básnici, spisovatelia a rôzni vedci). Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej literatúry a ideológie po vojne, keď sa zmenil vzťah medzi prvotne opozičnou úlohou [[proletariát]]u a jeho vládnucou pozíciou po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Jeho prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] svojou básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a a následne do [[Moskva|Moskvy]], kde mal rokovanie s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného symbolizmu k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (napísanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]]. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil zo zvyškom.

 

Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__Batorova.pdf