Tretia bitka o Charkov: Rozdiel medzi revíziami

Sovietske vojská stratili v bojoch asi 40 000 mŕtvych a nezvestných a ďalších 40 000 ranených. Nemecké straty boli oveľa nižšie. Z taktického hľadiska dosiahol von Manstein stabilizáciu južného úseku frontu až do leta 1943, kedy boli nemecké armády znovu porazené v [[Kurská bitka|bitke pri Kursku]]. Mainsteinova ofenzívaprotiofenzíva bola skvelým príkladom toho ako možno úspešne viesť protiútok proti roztiahnutým silám protivníka. Rovnako ako doplatili Nemci v roku [[1941]] na prekročenie vlastných možností najmä v logistike pri útoku na Moskvu v roku 1941, tak aj sovietsky útok sa nechal vtiahnuť hlboko na územie východnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] bez toho by bol schopnýadekvátne úmernezabezpečený. tomuChýbali zaistiťnie zabezpečenielen vlastnýchzásoby, posily ale predovšetkým armádprieskum.

Veliteľ Voronežského frontu [[Filipp Ivanovič Golikov|Filipp Golikov]], ktorého zlyhanie bolo najmarkantnejšie, bol odvolaný z funkcie a už nikdy sa nedostal na front. Nasadením rezerv, s ktorými sovietske velenie nepočítalo, sa Nemcom podarilo zastaviť sovietsku ofenzívu a znovu získať kontrolu nad Charkovom a Belgorodom. Toto zlyhanie sovietskych vojsk a podcenenie síl na frontoch, v dôsledku ktorého musela Červená armáda opäť opustiť veľké mestá oslobodené od Nemcov a ustúpiť 100 - 150 km, motivovalo Výbor obrany štátu k posilneniu vojenskej kontrarozviedky a vytvoreniu jej špecializovanú službu „[[Smerš]]“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sozdanie i dejateľnosť Glavnovo upravlenia kntrrazvedky «SMERŠ» (Создание и деятельность Главного управления контрразведки «СМЕРШ») | url = https://histrf.ru/biblioteka/b/sozdaniie-i-dieiatiel-nost-glavnogho-upravlieniia-kontrrazviedki-smiersh | vydavateľ = histrf.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>

VTretia dôsledkubitka nemeckejo protiofenzívyCharkov bola poslednou úspešnou ofenzívou nemeckých vojsk na východnom fronte. V jej dôsledku vznikol vna sovietsko-nemeckom fronte výbežok frontusovietskych pozícií, označovaný ako [[kurský oblúk]], ktorývkliňujúci sa do nemeckej línie medzi Belgorodom na juhu a [[Oriol|Orlom]] na severe. Tento výbežok sa stal dejiskom nadchádzajúcej letnej kampane. V nej boli nemecké armády napokon porazené v [[Kurská bitka|bitke pri Kursku]].