Redaktorka:Nelliette/Pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 228:
MICHAL HABAJ, Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava,01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[Konštruktivizmus|konštruktivizmus,]] [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia |proletárska poézia]]<ref>Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf</ref>. Jej obálku vytvoril opäť Ľudovít Fulla a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref>Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468, 1. strana.pdf</ref>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je impresiou z väzenia v Banskej Bystrici, kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal o udalostiach vzbury na čele so [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' vytvorenú pod dojmom svojho cestovania po [[ZSSR]] majúcu podobne ako ''Demontáž'' multižánrové poetické smerovania. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivého rozsudku.
 
[[Laco Novomeský]] ([[1904]] - [[1976]]) <ref>https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora</ref>bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]], v ktorom publikovali a pôsobili rôzni členovia slovenskej inteligencie (právnici, politici, novinári, literárni kritici, proletárski básnici, spisovatelia a rôzni vedci). Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. JehoNovomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]], kde mal jednanie s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html</ref>
 
==Socialistický realizmus<ref>PHILOLOGIA_XXVII_1__BatorovaSocRealiz.pdf</ref>==