Londýnsky dohovor (1840): Rozdiel medzi revíziami

'''Londýnsky dohovor''' alebo '''Londýnska zmluva z roku 1840''' (úradne [[Angličtina|po ang]]. ''Convention for the Pacification of the Levant'', doslovný preklad: ''Konvencia o obnovení mieru v Levante'') bola medzinárodná zmluva podpísaná [[15. júl]]a [[1840]]. Zmluvu podpísali vtedajšie mocnosti [[Spojené kráľovstvo]], [[Habsburská monarchia|Habsburská ríša]], [[Pruské kráľovstvo|Prusko]] a [[Rusko]]. Jej účelom bola garancia územnej celistvosti Osmanskej ríše. Zmluva pomohla vyriešiť [[Osmanská ríša|osmanské]] nezhody s egyptským správcom [[Muhammad Alí paša|Muhammadom Alím]], ktorý vládol relatívne samostatne a mocensky vystupoval proti svojmu pánovi -  – Osmanskej ríši.<ref name=":1">TREATY OF LONDON. In:{{Citácia knihy

[[Osmanská ríša]] sa dlhodobo potýkala s vnútornými i zahraničnopolitickými problémami. VrámciV rámci ríše museli sultáni často potláčať povstania miestnych správcov, či národov žijúcich v ríši. Tieto spory neraz riešili za pomoci ďalších guvernérov, ktorých moc tým však ešte viac rástla. Podobne si svoje panstvo a moc vybudoval [[Muhammad Alí paša]], ktorý vládol v Egypte. Muhammad sultánom viackrát pomohol proti povstaniam (napr. povstanie v Grécku a Arábii), nakoniec sa však sám proti sultánom v okamihu ich slabosti postavil a povstal. Počas prvej vojny s osmanským sultánom (1831  –  1833) svoju moc rozšíril do Palestíny a Sýrie a v roku [[1838]] proti osmanským sultánom vytiahol do boja opäť.<ref>Muḥammad ʿAlī In:{{Citácia elektronického dokumentu

Európske veľmoci v zmluve z [[15. júl]]a [[1840]] stanovili, že výmenou za mier a obnovu osmanskej moci v Oriente malo Muhammadovi zostať dedičné panstvo v Egypte, a doživotné panstvo nad provinciou ([[ejálet]]om) Akra v [[Palestína (územie)|Palestíne]]. Muhammad dostal od veľmocí desať dní na vyjadrenie súhlasu so zmluvou, inak mal prísť o vládu nad územiami v Ázii. Ďalšie zdržanie by znamenalo vypuknutie vojny a stratu všetkých území. Keď [[Muhammad Alí paša|Muhammad]] odmietol zmluvu podpísať, vyhlásili mu [[Spojené kráľovstvo]] a [[Habsburská monarchia]] vojnu. Spustili zároveň ofenzívu na Muhammadove dobyté dŕžavy v Sýrii. Muhammadov spojenec [[Francúzske kráľovstvo|Francúzsko]] Egyptu nebolo schopné pomôcť, a [[Muhammad Alí paša|Muhammad]], ktorý nemohol [[veľmoc]]iam čeliť, nakoniec s ich podmienkami súhlasil, a [[27. november|27. novembra]] [[1840]] ''Londýnsku zmluvu'' podpísal. Udržal si tak ako osmanský vazal dedičné panstvo v Egypte, ktorý mal vrámciv rámci krajiny zvláštne postavenie, a pred tým obsadené územia a flotila sa vrátili Osmanom.<ref name=":1"/>