Historický a archeologický komplex Bolgaru: Rozdiel medzi revíziami

|poznámka=( ďalej len Great Bolgar)}}</ref> V roku [[2014]] bol komplex zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva [[UNESCO]]. Miesto zohráva významnú úlohu v dejinách [[islam]]u v [[Rusko|Rusku]] a je pútnickým miestom [[Tatári (etnikum)|tatárskych]] moslimov.<ref name=unesco>{{Citácia elektronického dokumentu

Územie bolo pre svoju výhodnú polohu pri rieke Volga obývané už v období [[mezolit]]u (napr. [[ust-kamská kultúra]]). Vďaka blízkosti rieky sa darilo rybolovu, a v okolité lesy poskytovali dostatok obživy pre lovcov. Úrodná pôda v okolí zase dopomohla k rozvoju poľnohospodárstva. V okolí sa našlo viacero archeologických nálezov z kameňa, i kovov (napr. [[azelinská kultúra]]). V polovici 1. tisícročia (4.{{--}}7. storočie) povodie [[Volga|Volgy]] osídlila [[imenkovská kultúra]]. Hoci neexistujú dôkazy o prepojení imenkovskej kultúry na bolgarské osídlenie, mnohí historici sú presvedčení o tom, že kultúra v neskoršom období splynula s Volžskými Bulharmi, ktorí založili Bolgar.<ref>Great Bolgar, str. 40{{--}}41</ref>

Protobulharské kmene sa do oblastí nad [[Kaspické more|Kaspickým]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] dostali po tom, čo boli z východu vyhnané pre posuny kmeňových zriadení spôsobené [[Avari]]. V 7. storočí moc bulharských kmeňov vzrástla a vznikla [[Kubrat (Bulharsko)|Kubratova]] ríša prezývaná aj [[Staré Veľké Bulharsko|Veľké Bulharsko]]. Po Kubratovej smrti sa jeho ríša rozdelila medzi jeho synov a územie v okolí rieky [[Volga]] a [[Kama]] získal [[Kotrag]], ktorý položil základy [[Volžské Bulharsko|Volžského Bulharska]].<ref>Great Bolgar, str. 14{{--}}15</ref>

Historické mesto Bolgar začalo vznikať niekedy v ranom 10. storočí. Pre svoju polohu sa takmer ihneď stal prirodzeným obchodným centrom v lokalite. Mesto samotné nebolo veľké, no jeho rozloha postupne rástla.<ref group="pozn."> V 10. storočí osídlenie okupovalo plochu 12 hektárov, začiatkom 13. storočia 25 hektárov a v polovici 13. storočia to bolo už 400 hektárov.</ref> Prislúchali k nemu aj rozsiahle prímestské oblasti, medzi nimi najmä niekoľko kilometrov vzdialený Aga bazár.<ref name=bol/> Mesto zohrávalo významnú úlohu v obchode medzi východnou Európou, moslimským svetom a Áziou. Po prijatí [[islam]]u za oficiálne náboženstvo [[Volžské Bulharsko|Volžského Bulharska]] v roku [[922]] sa mesto stalo centrom viery v krajine a zohral významnú úlohu pri šírení islamu na území dnešného Ruska.<ref name=unesco/> Vďaka náboženskej politike a obchodnej sile krajina a mesto priťahovali pozornosť viacerých dobových historikov.<ref name=bol/>

V 13. storočí [[Volžské Bulharsko]] obsadili [[Mongolská ríša|Mongoli]] a pre Bolgar, ktorý bol síce v roku [[1236]] kompletne zničený,<ref name=rus/> sa začalo nové obdobie rozmachu. Zásadný vzostup dosiahlo mesto po tom, čo ho získal [[Džuči]]ho ulus ([[Zlatá horda]]). V meste sa rozmohla remeselná výroba a jeho rozloha niekoľkonásobne vzrástla. Razili sa v ňom aj mince. Z tohto obdobia pochádza aj väčšina zachovaných budov. Význam mesta potvrdzuje, že sa mesto pravidelne vyskytuje v historicko-geografických dielach danej doby a Bolgar svojom diele spomína aj benátsky cestovateľ [[Marco Polo]], ktorý ho určuje za jedno zo sídiel chána [[Berke]]ho. Úpadok moci [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] umožnil niektorým častiam krajiny získať istý stupeň autonómie a v Bolgare sa vytvoril poloautonómny [[Bolgarský ulus]]. V roku [[1361]] bolo mesto vrámciv rámci sporov o moc obsadené [[Bulat-Timur]]om<ref>Great Bolgar, str. 55{{--}}57</ref> a v roku [[1395]] [[Tamerlán]]om.<ref name=rus/> V 15. storočí význam mesta poklesol pre vzostup [[Kazaň|Kazane]].<ref name=bol/> Po [[Bitka na Kulikovom poli|bitke na Kulikovom poli]] mongolská moc v Rusku začala upadať a ruské vojská a [[uškujnik|uškujnici]] (prevažne novgorodskí zbojníci, či riečni piráti) stále častejšie začali prenikať na mongolské územie, čím oslabovali ekonomiku a moc miestnych miest. Definitívny pád mesta priniesla kampaň [[Fiodor Davidovič Pestrij|Fiodora Davidoviča Pestrého]] v roku [[1431]].<ref name=rus/> Po tomto roku sa už mesto v kronikách nespomína a jeho miesto zaujala [[Kazaň]]. Presná miera deštruktivity tejto kampane však nie je istá a je možné, že vojenské operácie [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskvy]] v 30. rokoch iba prispeli tomu, že sa moc z Bolgaru definitívne presunula do Kazane.<ref>Great Bolgar, str. 62{{--}}63</ref>

[[Súbor:Bulgar heritage plan.png|náhľad|Plán komplexu: 1 -  – Mešita a Veľký minaret, 2 -  – Severné mauzóleum, 3 -  – Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky, 4 -  – Východné mauzóleum, 5 -  – Chánove kúpele, 6 -  – Chánova hrobka, 7 -  – Malý minaret, 8 -  – Biela komnata, 9 -  – Čierna komnata, 10 -  – Mestečko, 11 -  – Západná brána, 12 -  – Južná brána, 13 -  – Mauzóleá, Čierna čiara -  – priekopa a valy]]

Bolo postavené z bieleho kameňa (vápenca a tufu) v 30. rokoch 14. storočia vrámciv rámci staviteľských prác spojených s druhou rekonštrukciou mešity. Je vystavané vo forme orientálnych moslimských hrobiek s vyčnievajúcim portálom a slúžilo ako rodinná hrobka šľachtického rodu [[Burašbekovci|Burašbekovcov]]. Centrálna osemuholníková stavba s plánom o strane 10,8 metra a s kupolou (dnes pod ihlanovou strechou) má vchod z juhu. Pozdĺž okrajov osemuholníkovej štruktúry zostávajú stopy dekoratívnych výklenkov. Na začiatku 18. storočia bolo prestavané na kresťanský Kostol svätého Mikuláša a bolo v doň pridaných niekoľko kresťanských prvkov. V mauzóleu sa našlo sedem rozpadnutých drevených, alebo kamenných hrobiek, v niektorých boli nájdené i pozostatky. V súčasnosti budova slúži ako múzeum archeologických predmetov.<ref name=dvaodeväť>Great Bolgar, str. 209</ref>

Malý [[minaret]] sa nachádza pol kilometra južne od mešity poblížblízko Chánovej hrobky. Bol postavený v druhej polovici 14. storočia podľa vzoru Veľkého minaretu, stavitelia využili [[tuf]] a biely [[vápenec]]. Plán minaretu je štvorec s dĺžkou strany 4,8 metra. Skladá sa z dvoch valcových priestorov položených na sebe a kužeľovej strechy. Bez strechy stavba meria 10 metrov. V jeho vnútri sa nachádza 45 schodov vedúcich do horného priestoru s nízkym bubnom. Oblúkový vstup do minaretu a výklenky na západnej strane sú bohato zdobené jemnými rezmi kameňa. Stopy dekorácie sa nachádzajú aj v hornej kruhovej časti. V historických prameňoch sa spomína až od roku [[1712]].<ref name=dvadvanásť/>

Najznámejším kúpeľným domom v tejto oblasti komplexu bola tzv. „Červená komnata“ (palata), ktorá sa nazýva podľa farby interiérovej výzdoby. Nachádza sa na spodnej časti terasového svahu pobrežia bývalej rieky Melenka severne od komplexu mešity katedrály. Kúpeľný dom s komplikovaným plánom a pomerne veľkými rozmermi (30x12{{--}}24 metra) bol postavený v polovici 14. storočia a nakoniec bol zničený v 30. rokoch 15. storočia. Súdiac podľa veľkosti a bohatosti výzdoby Červenej komnaty v nej existovali verejné kúpeľne pre prosperujúce obyvateľstvo mesta. Bolo v nej objavené aj malé množstvo fragmentov riadu a numizmatické nálezy, čo vedie k domnienke že priestory neboli vyhradené len pre elitu mesta. Kúpeľný dom bol vrámciv rámci rekonštrukcií čiastočne zachovaný, naplnený pôdou a ohradený kamennou priehradou, ktorá ho mala ochrániť pred vodou z rieky.<ref name=kúpele2/>