Georg Philipp Telemann: Rozdiel medzi revíziami

=== ŠtúdiaŠtúdiá ===

V roku [[1701]] vstúpil Telemann na [[Univerzita|Univerzitu]] v [[Lipsko|Lipsku]] s cieľom študovať [[právna veda|právo]]. Jeho talent ešte dlho nebol známy, ale bol poverený písať skladby pre dva najväčšie [[kostol]]y v Lipsku. Neskôr založil 4 členné ''[[Collegium musicum]]'', ktoré sa venovalo predvádzaniuinterpretácii jeho hudby. V nasledujúcom roku bol menovaný za riaditeľa [[operný dom|operného domu]] v Lipsku a speváka v jednom lipskom chráme. Pretože jeho rastúci vplyv vadilprekážal staršiemu skladateľovi [[Johann Kuhnau|Johannovi Kuhnauovi]], jeho kariéra bola ohrozená. Telemann využíval k svojim operným produkciám radurad študentov, čo obmedzovalo jeho spoluprácu s Kuhnauom.,ktorý Kuhnauho preto nazval TelemannaT „operným muzikantom“. Dokonca po Telemannovomodchode odídeníTelemanna nemohol Kuhnau získať umelcov.

Telemann odišiel z Lipska roku [[1705]], aby mohol robiť dvorného kapelníka na dvore grófa Erdmanna II. v Sorau. Tu sa zoznámil s [[Francúzsko|francúzskym]] štýlom [[Jean-Baptiste Lully|Lullyho]] a [[André Campra|Campriho]] a počas nasledujúcich 16 rokov zložil niekoľko [[predohra (hudba)|ouvertur]] a [[suita (hudba)|suit]]. Invázia [[Švédsko|Švédov]] do [[Nemecko|Nemecka]] donútila [[gróf]]a opustiť [[hrad]]. Potom v roku [[1707]] Telemann navštívil [[Paríž]] a potom bol menovanýmmenovaný za vedúceho spevákov na dvore v [[Eisenach]]u, kde sa stretol s [[Johann Sebastian Bach|Johannom Sebastianom Bachom]].I cez obdivuhodný výkon Telemannovo najplodnejšie obdobie nastalo v roku [[1721]], keď sa stal hudobným šéfom v piatich najväčších kostolovkostoloch v [[Hamburg]]u, a v tejto funkcii zostal až do svojej smrti. Tam Telemann písal [[kantáta|kantáty]] pre každýkaždú nedeľnú bohoslužbu, okrem toho komponoval inú duchovnú hudbu pre zvláštne príležitosti, pričom vyučoval [[spev]] a [[Hudobná teória|hudobnú teóriu]] a dirigoval týždenné a dvojtýždňové produkcie vokálno-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.

Keď sa v Lipsku uvoľnilo Kauhnauovo miesto, požiadal oň aj Telemann. Medzi šiestimi kandidátmi bol favoritom medzi mestskej rady. Telemann pozíciu odmietol, pretože ponuku mal iba ako k zaisteniu platového rastu v Hamburgu. Po Telemannovom odmietnutí dostal túto prácu [[Christoph Gaupner]], ten ju však tiež odmietol, aby pripravil cestu pre [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]]. Telemann tiež rozšíril svoju Hamburskú mzdu niekoľkými menšími miestami na iných dvoroch a publikovaním svojej hudby.<br />Okolo roku [[1740]] Telemann vo svojej skladateľskej činnosti poľavuje a začína vkladať viac energie do teoretickej práce. Túto dobu si tiež píše s niekoľkými mladšími skladateľmi, ako napr. [[František Benda (skladateľ)|František Benda]], ale aj [[Carl Philipp Emanuel Bach|C. P. E. Bachom]]. Po smrti svojho prvorodeného syna Andreasa roku [[1755]] prevzal starostlivosť o svojho vnuka Georga Michaela Telemanna a začal tohto budúceho skladateľa vzdelávať. Rad jeho duchovných [[oratórium (hudba)|oratórií]] je datovanádatovaný do tohto obdobia. V neskorších rokoch sa Telemannovi zhoršuje zrak, čo viedlo okolo roku [[1762]] kuk zníženiu jeho pracovnej aktivity, ale ako skladateľ pôsobil do dňa svojej smrti [[25. júna]] [[ 1767]].

Telemannov štýl ovplyvnila [[Francúzsko|francúzska]] a [[Taliansko|talianska]] hudba. V jeho hudbe je počuť ešte vplyvy [[barok]]a, ale aj [[rokoko|rokoka]]. Bol považovaný za jedného z najväčších hudobníkov svojej doby, ale po jeho smrti bolo jeho dielo zabudnuté a až postupne sa dostávalo do známostípovedomia sľudí ľuďmi terajšej doby.