Nikotínamidadeníndinukleotid: Rozdiel medzi revíziami

- zbytočné odkazy
(- zbytočné odkazy)
 
== Fyzikálne a chemické vlastnosti ==
Nikotínamidadeníndinukleotid pozostáva z dvoch nukleozidov spojených mostíkovými fosfátovými skupinami. Každý [[nukleozid]] obsahuje [[Ribóza|ribózový]] kruh, jeden s [[adenín]]om naviazaným na prvý uhlík (pozíciu [[Názvoslovie nukleových kyselín|1']]) cukru ([[adenozíndifosfátribóza]]) a druhý s [[nikotínamid]]om na danej pozícii. Nikotínamidová skupina môže byť na tento [[Anomér|anomérny]] uhlík pripojená v dvoch rôznych orientáciách. Kvôli týmto dvom možným štruktúram existuje NAD ako dva [[diastereomér]]y. V organizmoch sa nachádza β-nikotínamidový diastereomér NAD<sup>+</sup>. Tieto nukleotidy sú spojené fosfátovými skupinami na uhlíku 5'.<ref name="Pollak">{{cite journal|vauthors=Pollak N, Dölle C, Ziegler M|title=The power to reduce: pyridine nucleotides&nbsp;– small molecules with a multitude of functions|journal=Biochem. J.|volume=402|issue=2|pages=205–18|year=2007|pmid=17295611|pmc=1798440|doi=10.1042/BJ20061638}}</ref>
[[Súbor:NAD_oxidation_reduction.svg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:NAD_oxidation_reduction.svg|vľavo|náhľad|250x250bod|Redoxná reakcia nikotínamidadeníndinukleotidu.]]
V metabolizme táto zlúčenina prijíma a odovzdáva elektróny v redoxných reakciách.<ref name="Belenky">{{cite journal|vauthors=Belenky P, Bogan KL, Brenner C|title=NAD<sup>+</sup> metabolism in health and disease|journal=Trends Biochem. Sci.|volume=32|issue=1|pages=12–9|year=2007|pmid=17161604|doi=10.1016/j.tibs.2006.11.006|url=http://biochem.uiowa.edu/brenner/documents/belenky07a.pdf|access-date=23 December 2007|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20090704054108/http://biochem.uiowa.edu/brenner/documents/belenky07a.pdf|archive-date=4 July 2009|df=dmy-all}}</ref> Tieto reakcie spočívajú v odobraní dvoch vodíkových atómov z reaktantu (R) v podobe hydridového aniónu (H<sup>-</sup>) a protónu (H<sup>+</sup>). Protón sa rozpustí v roztoku, zatiaľ čo reduktant RH<sub>2</sub> sa oxiduje a NAD<sup>+</sup> sa redukuje na NADH presunom hydridu na nikotínamidový kruh:
 
 
Všetky podoby tohto koenzýmu sú biele [[Amorfná látka|amorfné]] prášky, ktoré sú [[Hygroskopia|hygroskopické]] a veľmi dobre rozpustné vo vode.<ref>{{cite book|author=Windholz, Martha|title=The Merck Index: an encyclopedia of chemicals, drugs, and biologicals|publisher=Merck|location=Rahway NJ, US|year=1983|page=[https://archive.org/details/merckindexencycl00wind/page/909 909]|isbn=978-0-911910-27-8|edition=10th|title-link=The Merck Index}}</ref> Ako pevné látky sú stabilné, ak sú uchovávané v suchu a v tme. Roztoky NAD<sup>+</sup> sú bezfarebné a stabilné asi 1 týždeň pri 4 °C a neutrálnom pH, ale rýchlo sa rozkladajú v kyselinách alebo zásadách. Po rozklade tvoria produkty, ktoré [[Enzýmový inhibítor|inhibujú enzýmy]].<ref>{{cite journal|vauthors=Biellmann JF, Lapinte C, Haid E, Weimann G|title=Structure of lactate dehydrogenase inhibitor generated from coenzyme|journal=Biochemistry|volume=18|issue=7|pages=1212–7|year=1979|pmid=218616|doi=10.1021/bi00574a015}}</ref>
[[Súbor:NADNADH.svg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:NADNADH.svg|vpravo|náhľad|250x250bod|[[UV]] absorpčné spektrum NAD<sup>+</sup> a NADH.]]
NAD<sup>+</sup> i NADH silne absorbujú [[ultrafialové žiarenie]] kvôli prítomnosti adenínu. Ako príklad, maximum absorpcie NAD<sup>+</sup> je pri [[Vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] 259 [[Nanometer|nanometrov]] (nm) s [[Absorpčný koeficient (žiarenie)|absorpčným koeficientom]] 16,900 [[Koncentrácia#L%C3%A1tkov%C3%A1%20koncentr%C3%A1cia|M]]<sup>−1</sup> [[Centimeter|cm]]<sup>−1</sup>. NADH absorbuje aj pri vyšších vlnových dĺžkach s druhým maximom v UV oblasti pri 339 nm a s absorpčným koeficientom 6,220 M<sup>−1</sup> cm<sup>−1</sup>.<ref name="Dawson">{{cite book|author=Dawson, R. Ben|title=Data for biochemical research|publisher=Clarendon Press|location=Oxford|year=1985|page=122|isbn=978-0-19-855358-8|edition=3rd}}</ref> Tento rozdiel v [[Absorpčné spektrum|absorpčných spektrách]] medzi oxidovanou a redukovanou formou koenzýmu pri vyšších vlnových dĺžkach umožňuje jednoduché meranie premeny jednej formy na druhú pri [[Stanovenie enzýmov|stanoveniach enzýmov]] - meraním množstva absorbovaného UV žiarenia pri 340 nm pomocou spektrofotometra možno stanoviť zmenu koncentrácie NADH v roztoku počas reakcie.<ref name="Dawson" />
 
 
=== Produkcia ''de novo'' ===
[[Súbor:NAD_metabolism.svg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:NAD_metabolism.svg|vpravo|náhľad|350x350bod|Niektoré metabolické dráhy, ktorými prebieha syntéza a spotreba NAD<sup>+</sup> u [[Stavovce|stavovcov]]. Skratky sú vysvetlené v texte.]]
Väčšina organizmov syntetizuje NAD<sup>+</sup> z jednoduchých zložiek.<ref name="Belenky" /> Konkrétna sada reakcií sa medzi organizmami líši, ale spoločným znakom je tvorba [[Kyselina chinolínová|kyseliny chinolínovej]] (QA, z anglického quinolinic acid) z aminokyseliny - buď [[tryptofán]]u (Trp) u zvierat a niektorých baktérií, alebo [[aspartát]]u (Asp) u niektorých baktérií a rastlín.<ref>{{cite journal|vauthors=Katoh A, Uenohara K, Akita M, Hashimoto T|title=Early Steps in the Biosynthesis of NAD in Arabidopsis Start with Aspartate and Occur in the Plastid|journal=Plant Physiol.|volume=141|issue=3|pages=851–7|year=2006|pmid=16698895|pmc=1489895|doi=10.1104/pp.106.081091}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Foster JW, Moat AG|title=Nicotinamide adenine dinucleotide biosynthesis and pyridine nucleotide cycle metabolism in microbial systems|journal=Microbiol. Rev.|volume=44|issue=1|pages=83–105|date=1 March 1980|doi=10.1128/MMBR.44.1.83-105.1980|pmid=6997723|pmc=373235}}</ref> Kyselina chinolínová sa mení na mononukleotid kyseliny nikotínovej (NaMN, z anglického nicotinic acid mononucleotide) pomocou transferu fosforibózového zvyšku. Následne je naňho pripojený adenylát za tvorby kyselina nikotínová adeníndinukleotidu (NaAD). Nakoniec sa kyseliny nikotínová [[amid]]uje na nikotínamid, čím vzniká nikotínamidadeníndinukleotid (NAD).<ref name="Belenky" />
 
 
=== Obnovovacie dráhy ===
[[Súbor:NA,_N_and_NR.svg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:NA,_N_and_NR.svg|náhľad|300x300bod|Obnovovacie dráhy využívajú tri prekurzory NAD<sup>+</sup>: kyselinu nikotínovú, nikotínamid a nikotínamidribozid.]]
Napriek prítomnosti dráhy na syntézu ''de novo'' existujú obnovovacie reakcie, ktoré sú u človeka dôležité. Nedostatok niacínu v potrave spôsobuje [[Avitaminóza|vitamínovú deficienciu]] (nedostatok) zvanú [[pellagra]].<ref>{{cite journal|author=Henderson LM|title=Niacin|journal=Annu. Rev. Nutr.|volume=3|pages=289–307|year=1983|pmid=6357238|doi=10.1146/annurev.nu.03.070183.001445}}</ref> Tento vysoký nárok na NAD<sup>+</sup> vychádza z konštantnej spotreby koenzýmu v reakciách ako sú posttranslačne úpravy, keďže cyklovanie NAD<sup>+</sup> medzi oxidovanou a redukovanou formou v redoxných reackiách nemení celkové množstvo koenzýmu.<ref name="Belenky" /> Hlavným zdrojom NAD<sup>+</sup> u cicavcov sú obnovovacie dráhy, ktoré recykluju nikotínamid produkovaný enzýmami využívajúcimi NAD<sup>+</sup>.<ref name="pmid29514064">{{cite journal|vauthors=Rajman L, Chwalek K, Sinclair DA|title=Therapeutic Potential of NAD-Boosting Molecules: The In Vivo Evidence|journal=[[Cell Metabolism]]|volume=27|issue=3|pages=529–547|year=2018|doi=10.1016/j.cmet.2018.02.011|pmc=6342515|pmid=29514064}}</ref> V prvom kroku tejto dráhy, ktorý je zároveň rýchlosť určujúcim krokom, vystupuje enzým [[nikotínamidfosforibozyltransferáza]] (NAMPT), ktorá produkuje [[nikotínamidmononukleotid]] (NMN).<ref name="pmid29514064" /> NMN je priamym prekurzorom NAD<sup>+</sup> v tejto dráhe.<ref>{{Cite web|title=What is NMN?|url=https://www.nmn.com/precursors/what-is-nmn|access-date=2021-01-08|website=www.nmn.com}}</ref>
 
 
== Funkcie ==
[[Súbor:Rossman_fold.png|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Rossman_fold.png|vpravo|náhľad|272x272bod|Rossmannov fold tvorí časť [[Laktátdehydrogenáza|laktátdehydrogenázy]] mikroorganizmu ''[[Cryptosporidium parvum]]''. NAD<sup>+</sup> je znázornený červenou farbou, beta listy žltou a alfa helixy fialovou.<ref>{{cite journal|vauthors=Senkovich O, Speed H, Grigorian A, etal|title=Crystallization of three key glycolytic enzymes of the opportunistic pathogen ''Cryptosporidium parvum''|journal=Biochim. Biophys. Acta|volume=1750|issue=2|pages=166–72|year=2005|pmid=15953771|doi=10.1016/j.bbapap.2005.04.009}}</ref>]]
Nikotínamidadeníndinukleotid má niekoľko dôležitých úloh v [[Metabolizmus|metabolizme]]. Funguje ako [[koenzým]] v [[Redoxná reakcia|redoxných reakciích]], ako donor ADP-ribózy v [[ADP-ribozylácia|ADP-ribozylačných]] reakciách, ako prekurzor [[Druhý posol|druhého posla]] [[Cyklická ADP-ribóza|cyklickej ADP-ribózy]], zároveň vystupuje ako substrát pre bakteriálne DNA ligázy a skupinu enzýmov zvaných [[sirtuín]]y, ktoré využívajú NAD<sup>+</sup> na odstránenie [[acetyl]]ových skupín z bielkovín. Okrem týchto metabolických funkcií vystupuje NAD<sup>+</sup> ako adenínový nukleotid, ktorý môže opustiť bunku spontánnymi a regulovanými mechanizmami,<ref name="Smyth">{{cite journal|vauthors=Smyth LM, Bobalova J, Mendoza MG, Lew C, Mutafova-Yambolieva VN|title=Release of beta-nicotinamide adenine dinucleotide upon stimulation of postganglionic nerve terminals in blood vessels and urinary bladder|journal=J Biol Chem|volume=279|issue=47|pages=48893–903|year=2004|pmid=15364945|doi=10.1074/jbc.M407266200|doi-access=free}}</ref><ref name="Billington">{{cite journal|vauthors=Billington RA, Bruzzone S, De Flora A, Genazzani AA, Koch-Nolte F, Ziegler M, Zocchi E|title=Emerging functions of extracellular pyridine nucleotides|journal=Mol. Med.|volume=12|issue=11–12|pages=324–7|year=2006|pmid=17380199|pmc=1829198|doi=10.2119/2006-00075.Billington}}</ref> takže môže mať dôležité mimobunkové úlohy.<ref name="Billington" />
 
 
Mnoho rôznych superrodín enzýmov viaže NAD<sup>+</sup>/NADH. Jedna z najbežnejších superrodín obsahuje štruktúrny motív známy ako [[Rossmannov fold]].<ref name="2015-Hanukoglu">{{cite journal|vauthors=Hanukoglu I|title=Proteopedia: Rossmann fold: A beta-alpha-beta fold at dinucleotide binding sites|journal=Biochem Mol Biol Educ|volume=43|issue=3|pages=206–209|year=2015|pmid=25704928|doi=10.1002/bmb.20849|s2cid=11857160|doi-access=free}}</ref><ref>{{cite journal|author=Lesk AM|title=NAD-binding domains of dehydrogenases|journal=Curr. Opin. Struct. Biol.|volume=5|issue=6|pages=775–83|year=1995|pmid=8749365|doi=10.1016/0959-440X(95)80010-7}}</ref> Tento motív je pomenovaný po [[Michael Rossmann|Michaelovi Rossmannovi]], ktorý si ako prvý vedec všimol ako často sa táto štruktúra nachádza v bielkovinách, ktoré viažu nukleotidy.<ref name="Rao">{{cite journal|vauthors=Rao ST, Rossmann MG|title=Comparison of super-secondary structures in proteins|journal=J Mol Biol|volume=76|issue=2|pages=241–56|year=1973|pmid=4737475|doi=10.1016/0022-2836(73)90388-4}}</ref> Príklad bakteriálneho enzýmu vystupujúceho v metabolizme aminokyselín, ktorý viaže NAD a nemá Rossmannov fold, je možné nájsť u ''[[Pseudomonas syringae]]'' pv. tomato ([[Protein Data Bank|PDB]]: [https://www.rcsb.org/structure/2CWH 2CWH], [[InterPro]]: ''[https://www.ebi.ac.uk/interpro/entry/InterPro/IPR003767/ IPR003767]).''<ref>{{cite journal|vauthors=Goto M, Muramatsu H, Mihara H, Kurihara T, Esaki N, Omi R, Miyahara I, Hirotsu K|title=Crystal structures of Delta1-piperideine-2-carboxylate/Delta1-pyrroline-2-carboxylate reductase belonging to a new family of NAD(P)H-dependent oxidoreductases: conformational change, substrate recognition, and stereochemistry of the reaction|journal=J. Biol. Chem.|volume=280|issue=49|pages=40875–84|year=2005|pmid=16192274|doi=10.1074/jbc.M507399200|doi-access=free}}</ref>
[[Súbor:NAD+_phys_alt.svg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:NAD+_phys_alt.svg|vľavo|náhľad|V tomto obrázku je C4 uhlík, ktorý prijíma hydridový anión, zobrazený navrchu. Keď leží nikotínamidový kruh v rovine stránky s karboxyamidom vpravo, ako na obrázku, hydridový donor leží "nad" alebo "pod" rovinou stránky. Ak je "nad", presun hydridu je v triede A, ak je "pod", presun hydridu je v triede B.<ref name="bellamacina">{{cite journal|author=Bellamacina CR|title=The nicotinamide dinucleotide binding motif: a comparison of nucleotide binding proteins|journal=FASEB J.|volume=10|issue=11|pages=1257–69|date=1 September 1996|pmid=8836039|doi=10.1096/fasebj.10.11.8836039}}</ref>]]
Keď sa nikotínamidadeníndinukleotid viaže na aktívne miesto oxidoreduktáz, nikotinamidový kruh koenzýmu je natočený tak, aby mohol prijať hydridový vodík od druhého substrátu. Hydridový donor môže byť u rôznych enzýmov umiestnený "nad" alebo "pod" rovinou planárneho C4 uhlíku, ukázaného na obrázku. Oxidoreduktázy triedy A presúvajú hydridový vodík zhora, oxidoreduktázy triedy B ho presúvajú zospodu. Keďže tento C4 uhlík je [[Prochiralita|prochirálny]], možno toho využiť u [[Enzýmová kinetika|enzýmovej kinetiky]] a tým zistiť, akým mechanizmom reakcia prebieha. Pri tomto procese sa zmieša enzým so substrátom, ktorý má vodíky substituované za [[deutérium]], takže enzým redukuje NAD<sup>+</sup> presunom deutéria namiesto vodíku. Takto môže enzým vytvoriť jeden z dvoch stereomérov NADH.<ref name="bellamacina" /> Podľa toho, ktorý stereomér vzniká, sú enzýmy riadené na dve triedy: trieda A (donor je nad rovinou) a trieda B (donor je pod rovinou).
 
{{Hlavný článok|Bunkové dýchanie|Oxidačná fosforylácia}}
Redoxné reakcie katalyzované oxidoreduktázami sú životne dôležité pre všetky časti metabolzmu, ale obzvlášť dôležitou funkciou týchto reakcií je umožniť živinám získať energiu uloženú v relatívne slabej dvojitej väzbe v molekule kyslíku.<ref name="Schmidt-Rohr 20">{{cite journal|vauthors=Schmidt-Rohr K|year=2020|title=Oxygen Is the High-Energy Molecule Powering Complex Multicellular Life: Fundamental Corrections to Traditional Bioenergetics|doi=10.1021/acsomega.9b03352|journal=ACS Omega|volume=5|issue=5|pages=2221–2233|pmid=32064383|pmc=7016920}}</ref> Redukované zlúčeniny, ako sú glukóza a mastné kyseliny, sú oxidované, čím sa uvoľňuje chemická energia z O<sub>2</sub>. Pri tomto procese sa NAD<sup>+</sup> redukuje na NADH v procesoch [[Glykolýza|glykolýzy]], [[Beta-oxidácia|beta-oxidácie]] a [[Citrátový cyklus|citrátového cyklu]]. U [[Eukaryoty|eukaryotov]] sú elektróny prenášané na NADH, ktorý sa tvorí v [[Cytoplazma|cytoplazme]] a následne sa presúva do mitochondrie (na redukciu mitochondriálneho NAD<sup>+</sup>) pomocou [[Mitochondriálny člnok|mitochondriálnych člnkov]], ako je [[glycerolfosfátový člnok]]<ref name="Biochemistry">{{cite book|author1=Stryer, Lubert|author2=Berg, Jeremy Mark|author3=Tymoczko, John L.|title=Biochemistry|publisher=W. H. Freeman|location=San Francisco|year=2007|isbn=0-7167-8724-5|url=http://bcs.whfreeman.com/biochem6/default.asp?s=&n=&i=&v=&o=&ns=0&uid=0&rau=0|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070518142847/http://bcs.whfreeman.com/biochem6/default.asp?s=&n=&i=&v=&o=&ns=0&uid=0&rau=0|archivedate=2007-05-18}}</ref> alebo [[malát-aspartátový člnok]].<ref>{{cite journal|vauthors=Bakker BM, Overkamp KM, Kötter P, Luttik MA, Pronk JT|title=Stoichiometry and compartmentation of NADH metabolism in ''Saccharomyces cerevisiae''|journal=FEMS Microbiol. Rev.|volume=25|issue=1|pages=15–37|year=2001|pmid=11152939|doi=10.1111/j.1574-6976.2001.tb00570.x|doi-access=free}}</ref> Mitochondriálny NADH je potom oxidovaný v [[Dýchací reťazec|dýchacom reťazci]], ktorý prenáša protóny cez membránu a vytvára ATP pomocou [[Oxidačná fosforylácia|oxidačnej fosforylácie]].<ref>{{cite journal|author=Rich PR|s2cid=32361233|title=The molecular machinery of Keilin's respiratory chain|journal=Biochem. Soc. Trans.|volume=31|issue=Pt 6|pages=1095–105|year=2003|pmid=14641005|doi=10.1042/BST0311095|url=http://pdfs.semanticscholar.org/4ed0/c03a047fb1befbec4cffc8ee066480fa6ca9.pdf}}</ref> Tieto člnkové systémy majú rovnakú transportnú funkciu aj v [[chloroplast]]och.<ref>{{cite journal|vauthors=Heineke D, Riens B, Grosse H, Hoferichter P, Peter U, Flügge UI, Heldt HW|title=Redox Transfer across the Inner Chloroplast Envelope Membrane|journal=Plant Physiol|volume=95|issue=4|pages=1131–1137|year=1991|pmid=16668101|pmc=1077662|doi=10.1104/pp.95.4.1131}}</ref>
[[Súbor:Catabolism_schematic.svg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Catabolism_schematic.svg|náhľad|250x250bod|Zjednodušený prehľad redoxných metabolizmov, ukazujúci ako NAD+ a NADH prepájajú [[citrátový cyklus]] a [[Oxidačná fosforylácia|oxidačnú fosforyláciu]].]]
Keďže oxidovaná i redukovaná forma nikotínamidadeníndinukleotidu je využívaná u týcho spojených skupín reakcií, bunka udržiava vysokú koncentráciu NAD<sup>+</sup> i NADH. Vysoký pomer NAD<sup>+</sup>/NADH umožňuje tomuto koenzýmu vystupovať ako oxidačné i redukčné činidlo.<ref name="Nicholls">{{cite book|author=Nicholls DG|author2=Ferguson SJ|title=Bioenergetics 3|edition=1st|publisher=Academic Press|year=2002|isbn=978-0-12-518121-1}}</ref> Naproti tomu NADPH vystupuje hlavne ako redukčné činidlo v anabolizme, a to v dráhach ako je [[syntéza mastných kyselín]] alebo [[fotosyntéza]]. Keďže NADPH je nutné ako silné redukčné činidlo, aby mohli prebiehať redoxné reakcie, je udržiavaný veľmi nízky pomer NADP<sup>+</sup>/NADPH.<ref name="Nicholls" />
 
=== Neredoxné reakcie ===
Koenzým NAD<sup>+</sup> je takisto spotrebovaný v reakciách, kde dochádza k presunu ADP-ribózy. Enzýmy zvané [[ADP-ribozyltransferáza|ADP-ribozyltransferázy]] presúvajú ADP-ribózovú skupinu z tejto molekuly na bielkoviny v [[Posttranslačná úprava|posttranslačnej úprave]] nazývanej [[ADP-ribozylácia]].<ref>{{cite journal|author=Ziegler M|title=New functions of a long-known molecule. Emerging roles of NAD in cellular signaling|journal=Eur. J. Biochem.|volume=267|issue=6|pages=1550–64|year=2000|pmid=10712584|doi=10.1046/j.1432-1327.2000.01187.x}}</ref> ADP-ribozylácia pozostáva buď z presunu jednej ADP-ribózovej jednotky, teda sa jedná o ''mono-ADP-ribozyláciu'', alebo presunu ADP-ribózy na bielkoviny v podobe dlhých vetvených reťazcov, čo sa nazýva ''poly(ADP-ribozyl)ácia''.<ref name="Diefenbach">{{cite journal|vauthors=Diefenbach J, Bürkle A|title=Introduction to poly(ADP-ribose) metabolism|journal=Cell. Mol. Life Sci.|volume=62|issue=7–8|pages=721–30|year=2005|pmid=15868397|doi=10.1007/s00018-004-4503-3}}</ref> Mono-ADP-ribozylácia bola prvýkrát identifikovaná ako mechanizmus pôsobenia skupiny bakteriálnych [[toxín]]ov, hlavne [[Toxín cholery|toxínu cholery]], ale prebieha i u bežnej [[Bunková signalizácia|bunkovej signalizácie]].<ref>{{cite journal|vauthors=Berger F, Ramírez-Hernández MH, Ziegler M|title=The new life of a centenarian: signaling functions of NAD(P)|journal=Trends Biochem. Sci.|volume=29|issue=3|pages=111–8|year=2004|pmid=15003268|doi=10.1016/j.tibs.2004.01.007}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Corda D, Di Girolamo M|title=New Embo Member's Review: Functional aspects of protein mono-ADP-ribosylation|journal=EMBO J.|volume=22|issue=9|pages=1953–8|year=2003|pmid=12727863|pmc=156081|doi=10.1093/emboj/cdg209}}</ref> Poly(ADP-ribozyl)áciu vykonávajú poly(ADP-ribóza)polymerázy.<ref name="Diefenbach" /><ref name="Burkle">{{cite journal|author=Bürkle A|title=Poly(ADP-ribose). The most elaborate metabolite of NAD<sup>+</sup>|journal=FEBS J.|volume=272|issue=18|pages=4576–89|year=2005|pmid=16156780|doi=10.1111/j.1742-4658.2005.04864.x|s2cid=22975714|doi-access=free}}</ref> Štruktúra poly(ADP-ribózy) je využívaná v regulácii niekoľkých bunkových dejov a je najdôležitejšia v [[Bunkové jadro|bunkovom jadre]], v procesoch ako sú [[oprava DNA]] a údržba [[Teloméra|telomér]].<ref name="Burkle" /> Okrem týchto funkcií v bunke bola nedávno objavená skupina extracelulárnych ADP-ribozyltransferáz, ale ich úloha ostáva nejasná.<ref>{{cite journal|vauthors=Seman M, Adriouch S, Haag F, Koch-Nolte F|title=Ecto-ADP-ribosyltransferases (ARTs): emerging actors in cell communication and signaling|journal=Curr. Med. Chem.|volume=11|issue=7|pages=857–72|year=2004|pmid=15078170|doi=10.2174/0929867043455611}}</ref> NAD<sup>+</sup> môže byť pridané i na bunkovú [[RNA]] ako 5'-terminálna modifikácia.<ref>{{cite journal|vauthors=Chen YG, Kowtoniuk WE, Agarwal I, Shen Y, Liu DR|title=LC/MS analysis of cellular RNA reveals NAD-linked RNA|journal=Nat Chem Biol|volume=5|issue=12|pages=879–881|date=December 2009|pmid=19820715|pmc=2842606|doi=10.1038/nchembio.235}}</ref>
[[Súbor:Cyclic_ADP_ribose.svg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Cyclic_ADP_ribose.svg|vľavo|náhľad|280x280bod|Štruktúra [[Cyklická ADP-ribóza|cyklickej ADP-ribózy]].]]
Ďalšia funkcia tohto koenzýmu v bunkovej signalizácii je, že slúži ako prekurzor [[Cyklická ADP-ribóza|cyklickej ADP-ribózy]], ktorá sa produkuje z NAD<sup>+</sup> pomocou ADP-ribozylcykláz ako šúčasť [[Systém druhých poslov|systému druhých poslov]].<ref>{{cite journal|author=Guse AH|title=Biochemistry, biology, and pharmacology of cyclic adenosine diphosphoribose (cADPR)|journal=Curr. Med. Chem.|volume=11|issue=7|pages=847–55|year=2004|pmid=15078169|doi=10.2174/0929867043455602}}</ref> Táto molekula pôsobí vo [[Vápniková signalizácia|vápnikovej signalizácii]] uvoľnením vápniku z intracelulárnych zásob.<ref>{{cite journal|author=Guse AH|title=Regulation of calcium signaling by the second messenger cyclic adenosine diphosphoribose (cADPR)|journal=Curr. Mol. Med.|volume=4|issue=3|pages=239–48|year=2004|pmid=15101682|doi=10.2174/1566524043360771}}</ref> Viaže sa na takzvané [[ryanodínové receptory]], umiestnené na membránach [[Organela|organel]], ako je napríklad [[endoplazmatické retikulum]], čím dochádza k otvoreniu týchto vápnikových kanálov.<ref>{{cite journal|author=Guse AH|title=Second messenger function and the structure-activity relationship of cyclic adenosine diphosphoribose (cADPR)|journal=FEBS J.|volume=272|issue=18|pages=4590–7|year=2005|pmid=16156781|doi=10.1111/j.1742-4658.2005.04863.x|s2cid=21509962|doi-access=free}}</ref>
 
 
== História ==
[[Súbor:ArthurHarden.jpg|odkaz=https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:ArthurHarden.jpg|náhľad|283x283bod|[[Arthur Harden]], spoluobjaviteľ NAD]]
{{Hlavný článok|História biochémie}}
Koenzým NAD<sup>+</sup> prví objavili birtskí biochemici [[Arthur Harden]] a [[William John Young]] v roku 1906.<ref>{{cite journal|first1=A|last1=Harden|last2=Young|first2=WJ|title=The alcoholic ferment of yeast-juice Part II.--The coferment of yeast-juice|journal=Proceedings of the Royal Society of London|series=Series B, Containing Papers of a Biological Character|volume=78|date=24 October 1906|pages=369–375|issue=526|jstor=80144|doi=10.1098/rspb.1906.0070|doi-access=free}}</ref> Všimli si, že prídavok povareného a filtrovaného extraktu [[Kvasinka|kvasiniek]] zrýchlil priebeh [[Alkoholové kvasenie|alkoholového kvasenia]] v nepovarenom extraktu kvasiniek. Neidentifikovaný faktor zodpovedný za tento efekt pomenovali ''koferment''. Po dlhej a náročnej purifikácii extraktu kvasiniek bol tento teplu odolný faktor identifikovaný [[Hans von Euler-Chelpin|Hansom von Euler-Chelpinom]] ako [[nukleotid]]-cukor-fosfát.<ref>{{cite web|url=http://nobelprize.org/nobel_prizes/chemistry/laureates/1929/euler-chelpin-lecture.pdf|title=Fermentation of sugars and fermentative enzymes|work=Nobel Lecture, 23 May 1930|access-date=2007-09-30|publisher=Nobel Foundation|archive-url=https://web.archive.org/web/20070927170330/http://nobelprize.org/nobel_prizes/chemistry/laureates/1929/euler-chelpin-lecture.pdf|archive-date=27 September 2007|url-status=dead}}</ref> V roku 1936 ukázal [[Nemecko|nemecký]] vedec [[Otto Heinrich Warburg]] úlohu tohto nukleotidového koenzýmu v prenose hydridu a identifikoval nikotínamidovú zložku ako miesto priebehu redoxných reakcií.<ref>{{cite journal|vauthors=Warburg O, Christian W|title=Pyridin, der wasserstoffübertragende bestandteil von gärungsfermenten (pyridin-nucleotide)|language=de|trans-title=Pyridin, the hydrogen-transferring component of the fermentation enzymes (pyridine nucleotide)|journal=Biochemische Zeitschrift|volume=287|year=1936|page=291|doi=10.1002/hlca.193601901199}}</ref>
2 795

úprav