Anatolij Kralickij: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
- zbytočné odkazy
Bazinga.ml (diskusia | príspevky)
Pridanie úprav referencií.
Riadok 20:
|rodné meno=Alexander Fjodorovič Kralickyj|pseudonym=Askoľd,{{break}}Ivan Noď,{{break}}Foma Fomyč,{{break}}Anatolij Fedorovyč|významné práce=Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec)|popis osoby=|popis obrázka=|rodičia=|príbuzní=|súrodenci=|partnerka=|vzťahy=|významné ocenenia=|web=|portál1=|portál2=|veľkosť obrázka=|alma mater=}}
 
'''Anatolij Kralickij<ref>KRALICKIJ, Anatolij. In: {{Citácia knihy|titul=Biografický lexikón Slovenska|odkaz na titul=Biografický lexikón Slovenska|zväzok=V Km{{--}}L|miesto=Martin|vydavateľ=Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav|rok=2013|isbn=978-80-8149-011-8|počet strán=852|strany=316{{--}}317}}</ref>''' (vlastným menom '''Alexander Fjodorovič Kralickyj'''; * [[12. február]] [[1835]], [[Čabiny|Vyšné Čabiny]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]]) – † [[11. február]] [[1894]], [[Mukačevo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])) bol [[mních]] baziliánskeho [[Rád svätého Bazila Veľkého|rádu sv. Bazila Veľkého]], cirkevný činiteľ, [[Pedagogika|pedagóg]], [[spisovateľ]], [[prozaik]], [[etnograf]], [[historik]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]], [[novinár]], [[fotograf]]<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lem.fm - Радийо Руской Бурсы|url=https://www.lem.fm/iz-nashoy-istoriyi-anatoliy-kralitskyiy-neznamyiy-fotograf/|dátum vydania=2014-03-05|dátum prístupu=2021-02-12|priezvisko=Medviď|meno=Petro|vydavateľ=lem.fm|jazyk=rusínčina}}</ref> a významná osobnosť národného obrodenia [[Rusíni|Rusínov]]. Popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]] a [[Alexander Pavlovič|Alexandrovi Pavlovičovi]] sa stal najvýznamnejším spisovateľom [[Rusíni|karpatskorusínskej]] literatúry druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fencik|meno=Eugen|titul=Očerk Uhro-russkoj pysmennosty|periodikum=Lystok|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=5.|strany=55|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> <ref>{{Citácia elektronickéhoknihy|titul=NÁČRT DEJÍN KARPATSKÝCH dokumentuRUSÍNOV|isbn=978-80-555-1297-6|priezvisko=Konečný|meno=Stanislav|titulvydanie=Náčrt1.|rok=2015|vydavateľ=Prešovská dejínuniverzita karpatskýchv RusínovPrešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|strany=118|url=https://www.unipo.sk/public/media/24290/Kone%C4%8Dn%C3%BD-N%C3%A1%C4%8Drt%20dej%C3%ADn%20karpatsk%C3%BDch%20Rus%C3%ADnov.pdf|dátum vydaniamiesto=Prešov|dátumkapitola=Rusínske prístupu=2021-02-06národné obrodenie|vydavateľpočet strán=226}}</ref>
 
== Životopis ==
Riadok 28:
Anatolij Kralickyj sa koncom 40.rokov stretol s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]], ktorý navštevoval [[Monastier Zostúpenia Svätého Ducha]] v [[Krásny Brod|Krásnom Brode]].<ref name=":02" /> V roku 1850 sa ako 15-ročný dostal do Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha. V roku 1854 sa dostal ako kandidát do [[Monastier svätého Nikolaja|Monastiera svätého Nikolaja]] v Mukačeve na odporúčanie od [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]], ktorý si všimol jeho nadanie k dejinám a literatúre. Anatolij Kralickyj následne v rokoch 1854 – 56 študoval v Máriapovčianskom monastieri, neskôr medzi rokmi 1856 – 58 v Monastieri Zostúpenia Svätého Ducha.
[[Súbor:Мукачеве_.Келії_з_дзвіницею_Миколаївського_монастиря.jpg|vľavo|náhľad|Monastier svätého Nikolaja]]
25.marca 1858 ho v [[Prešov|Prešove]] [[Prešovská archieparchia|prešovský biskup]] [[Jozef Gaganec]] vysvätil za [[Mních|mnícha]] a prijal [[Rehoľný rád|rehoľné meno]] – Anatolij.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dominikánska knižnica|url=https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1214|vydavateľ=www.knihydominikani.sk|dátum prístupu=2021-04-05}}</ref> Za necelý polrok bol prijatý do monastiera v [[Máriapócs]] ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] cirkevnej histórie a kanonického práva a zároveň získal právo viesť bohoslužbu. Tam sa naučil [[Nemčina|nemčinu]], čo mu pomohlo pri štúdiu [[Nemecká literatúra|nemeckej literatúry]]. Od roku 1863 bol profesorom, neskôr tajomníkom [[Igumen|igumena]] a od roku 1869 do smrti igumenom v [[Monastier svätého Nikolaja|Monastieri svätého Nikolaja]] v Mukačeve<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=rusini_na_slovensku2014 [Hospodářská a kulturní studia]|url=http://www.hks.re/wiki/rusini_na_slovensku2014#skolstvi|vydavateľ=www.hks.re|dátum prístupu=2021-04-11|jazyk=čeština}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mukachevo Saint Nicholas's Monastery|url=http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CM%5CU%5CMukachevoSaintNicholassMonastery.htm|vydavateľ=www.encyclopediaofukraine.com|dátum prístupu=2021-04-11|jazyk=angličtina}}</ref>, ktorý bol od svojho začiatku hlavným strediskom náboženského, národného i kultúrneho života v [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej oblasti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Український Центр - Освітньо-Інформаційний Портал Для Українців - Бібліотека, Галерея, Форум|url=http://www.ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/39640/%D0%90%D0%BD%D0%B0%D1%82%D0%BE%D0%BB%D1%96%D0%B9-%D0%9A%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9/%D0%91%D1%96%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%8F|vydavateľ=www.ukrcenter.com|dátum prístupu=2019-10-05|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|jazyk=ukrajinčina}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=КРАЛИЦЬКИЙ АНАТОЛІЙ ФЕДОРОВИЧ|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Kralitskii_A|vydavateľ=resource.history.org.ua|dátum prístupu=2019-10-05|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|dátum vydania=2008|jazyk=ukrajinčina}}</ref>
 
Anatolij Kralickyj sa v októbri 1866 zapojil do činnosti do kultúrno-osvietenského tovarišstva ''Obščestvo sv. Vasylija Velykoho'' (po slovensky ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lyavinecz-Ugrin|meno=Marianna|titul=History of the Russian Language in Hungary in the 19th Century. Discovering Kirill Szabov|url=https://ispan.waw.pl/ireteslaw/bitstream/handle/20.500.12528/1362/2019_1_Lyavinecz%281%29.pdf?sequence=1&isAllowed=y|dátum prístupu=2021-04-11|strany=5|dátum vydania=2018-11-06|miesto=Budapešť|jazyk=rusínčina}}</ref>, v rámci ktorého bol redaktorom novín ''Svit'' (po slovensky ''Svet'') v rokoch 1867 – 71. Bol tiež členom literárnej spoločnosti v Ľvove – ''Halycko-Ruska matycja'' (po slovensky ''Haličsko-Ruská matica''). Neskôr sa s [[Ivan Siľvaj|Ivanom Siľvajom]] pokúšal o založenie vlastných literárno-občianskych novín, avšak myšlienku sa nepodarilo zrealizovať<ref name=":02" />.
 
Anatolij Kralickyj ovládal mnoho jazykov – [[Ruština|ruštinu]], [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]], [[Slovenčina|slovenčinu]], [[Čeština|češtinu]], [[Maďarčina|maďarčinu]], [[Nemčina|nemčinu]], [[Francúzština|francúzštinu]], [[Novogréčtina|gréčtinu]], [[Latinčina|latinčinu]], [[Rusíni|karpatorusínsky]]<ref name=":12" />.
 
Anatolij Kralickyj zomrel [[11. február|11. februára]] [[1894]] v Mukačevskom monastieri a pochovali ho do krypty na cintoríne tohto monastiera. Nekrológ, v ktorom bol vyzdvihnutý prínos Anatolija Kralického, napísal [[Jevgenij Fencik]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zvony nad krajinou - NEV - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11120/1296759|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2020-09-23|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2020-03-11}}</ref>
 
== Tvorba ==
Anatolij Kralickyj je autorom viac ako 400 [[Veda|vedeckých]], [[Publicistika|publicistických]] a [[Literatúra|literárnych]] titulov. Svoje diela publikoval aj pod rôznymi [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (Askoľd, Ivan Noď, I. Vasylevyč, Foma Fomyč, A. Fedorovyč, Laborčan, A. K....). Napísal veľa [[Poviedka|poviedok]], [[Povesť (literatúra)|povestí]], [[Novela (literatúra)|noviel]], [[Črta (žáner)|čŕt]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladov]], [[Publicistika|publicistických]] článkov, [[Etnológia|etnografických]] a vlastivedných štúdií ''– Sivero-vostočnaja Uhorščyna'' (po slovensky ''Severovýchodné Uhorsko'')'', Topografičesko-geografičeskoje opisanije'' (po slovensky ''Topograficko-geografický opis'')'', Rusiny Laborskije v Uhorščine'' (po slovensky ''Rusíni Laboreckí v Uhorsku'')'', Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov'' (po slovensky ''Svadobné obrady u Laboreckých Rusínov'')'', Narodnyji pesni iz okolicy Mističevskoj v Ugriji'' (po slovensky ''Národné piesne z okolia Mystyči v Uhorsku'')'', Narodnaja etnografija'' (po slovensky ''Národná etnografia), Etnografičeskije mysli iz byta Ugorskich Slovakov'' (po slovensky ''Etnografické poznámky zo života Uhorských Slovákov'')<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo,|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|strany=35, 58, 61, 65|odkaz na autora=Michal Šmajda|kapitola=Lemky ta Lemkivščyna|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|jazyk=ukrajinčina}}</ref>'', O sovremennnom položenii russkich v Ugrii'' (po slovensky ''O súčasnom postavení Rusov v Uhorsku''). Jeho diela neboli za jeho života vydané knižne.
 
Práce a diela Anatolija Kralického boli publikované v rozličných publikáciách v [[Moskva|Moskve]], [[Petrohrad|Sankt-Peterburgu]], [[Budapešť|Budapešti]], [[Viedeň|Viedni]], [[Kyjev|Kyjeve]], [[Ľvov|Ľvove]] a [[Užhorod|Užhorode]]. V rokoch 1856 – 59 písal do prvých novín na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] – ''Cerkovnaja gazeta'' (po slovensky ''Cirkevné noviny'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|url=http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=247|vydavateľ=www.biblioteka.uz.ua|dátum prístupu=2021-02-12|jazyk=ukrajinčina}}</ref> Prispieval taktiež do užhorodských novín – ''Svit'' (po slovensky ''Svet''), ''Lystok'' (po slovensky ''Lístok'') a haličských časopisov – ''Slovo'' (po slovensky ''Slovo''), ''Žyťťa i slovo'' (po slovensky ''Život a Slovo''), ''Sokol'' (po slovensky ''Sokol''), ''Sova'' (''Sova'')'','' ''Zorja halyckja'' (po slovensky ''Úsvit'' ''haličský'')'','' ''Halyčanyn'' (po slovensky ''Haličan'')'', Novyj prolom'' (po slovensky ''Nový'' ''prelom'')'', Novyj halyčanyn'' (po slovensky ''Nový'' ''Haličan'')'', Vestnyk'' (po slovensky ''Vestník'')'', Beseda'' (po slovensky ''Beseda'')'', Naukovyj sbornik'' (po slovensky ''Náučný zborník'')'', Otečestvennyj sbornik'' (po slovensky ''Vlastenecký zborník''). Vyjadroval svoje kriticko-realistické názory, pre ktoré sa stal nepohodlným pre uhorskú vládu – poukazoval na veľký útlak [[Rusíni|rusínskeho]] a [[Ukrajinci|ukrajinského]] obyvateľstva v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]].<ref name=":12" />
 
Prispel tiež k vytvoreniu zbierky informácií o [[Slovania|slovanských národoch]] – ''Slavjanskij sbornik'' (po slovensky ''Slovanský zborník''), ktorý bol vydaný v [[Petrohrad|Sankt-Peterburgu]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - KRALICKIJ Anatolij Fedorovič|url=httphttps://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-kralickij-anatolij-fedorovic/|vydavateľ=rusyn.sk|dátum prístupu=2019-10-05|jazyk=skčeština|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2015-05-24}}</ref> V svojej tvorbe sa venoval aj histórii podkarpatských [[monastier]]ov.<ref name=":1" /> Kralickyj v roku 1874 publikoval úryvok z Mukačevskej kroniky z 15. storočia (nebola dosiaľ nájdená)<ref name=":0" /> a článok ''Pivnično-Schidna Uhorščyna'' (po slovensky ''Severovýchodné Uhorsko''), v ktorom uviedol [[Topografia|topograficko]]-[[Geografia|geografický]] opis vtedajších 4 zakarpatských [[komitát]]ov s charakteristikou [[Mesto (všeobecne)|miest]], [[Obec (správna jednotka)|obcí]], [[Národnosť|národnostnej]] štruktúry a postavenia tunajšieho [[Obyvateľstvo|obyvateľstva]].
 
Vytvoril sériu článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice''), v ktorých vo forme [[Reportáž|reportáží]] napísal sériu [[Biografia|biografií]] významných predstaviteľov [[Rusíni|rusínskej]] kultúry – [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]], [[Arsenij Kocak|Arsenija Kocaka]], [[Vasyľ Jurijovyč Popovič|Vasyľa Jurijovyča Popoviča]], [[Michal Baluďanský|Michala Baluďanského]] a ďalších.<ref name=":0" /> Je autorom mnohých poviedok a rozprávaní zo života rodného kraja, podkarpatských [[Lemkovia|Lemkov]] ([[Rusíni|Rusínov]]). Tie sa neskôr stali podkladmi pre diela Alexandra Duchnoviča, Arsenija Kocaka, Vasyľa Jurijovyča Popoviča.
Riadok 49:
V spolupráci s [[Cirill Szabó|Cyrillom Szabóom]] vytvoril knižnú sériu ''Narodnoje čtenije'' (po slovensky ''Národné čítanie'') a vydali ju v roku 1869. Ich cieľom bolo šíriť osvetu národa.<ref name=":02" />
 
Zostavil veľkú knižnicu vďaka dávnym [[Archívny dokument|archívom]]. Jeho knižnica obsahovala diela významných [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]], [[Ruská literatúra|ruských]], [[Slovenská literatúra|slovenských]], [[Poľská literat|poľských]], [[Srbská literatúra|srbských]] a [[Nemecká literatúra|nemeckých]] spisovateľov ([[Hryhorij Savyč Skovoroda]], [[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Taras Hryhorovyč Ševčenko]], [[Marko Vovčko]], [[Oleksa Petrovyč Storoženko]], [[Michal Lučkaj]], [[Alexandr Sergejevič Puškin|Alexander Sergejevič Puškin]], [[Vasilij Andrejevič Žukovskij]], [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ]],  [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Ján Kollár]], [[Adam Mickiewicz]]...).<ref name=":12" /> Mnoho kníh mu daroval ukrajinský vedec [[Michail Petrovič Drahomanov]], ktorý mu posielal etnografické a folklórne materiály a zbierky. Medzi nimi boli ''Maloruské národné piesne'' (''Maloruski narodni pisni'') a ''Maloruské národné povesti'' (''Maloruski narodni perekazy''). Diskutovali spolu aj o problémoch národnostných menšín v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] a v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]]<ref name=":12" />. Anatolij Kralickyj si dopisoval s [[Jakov Fjodorovič Holovackij|Jakovom Fjodorovičom Holovackým]], ktorý využil jeho materiály o folklóre a vo svojej štvordielnej práci ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi'' (''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'', 1878)<ref name=":1" />, [[Osyp Andrijovyč Mončalovskyj|Osypom Andrijovyčom Mončalovským]] a [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]]. Ivan Jakovyč Franko publikoval niektoré Kralického zápisy v časopise ''Žyťťa i slovo'' (po slovensky ''Život a slovo'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Чернець та його доба: національна та релігійна ідентичність у спадщині о. Анатолія Кралицького, ЧСВВ (1835–1894)|url=https://www.osbm.org.ua/index.php/publikatsiyi/o-anatoliy-kralytskyy-chsvv/4565-chernets-ta-ioho-doba-natsionalna-ta-relihiina-identychnist-u-spadshchyni-o-anatoliia-kralytskoho-chsvv-1835-1895|vydavateľ=www.osbm.org.ua|dátum prístupu=2021-02-12|dátum vydania=2019-02-12|jazyk=ukrajinčina}}</ref>. Kralickyj udržiaval vzťahy s mnohými osobnosťami vedy a kultúry, napríklad s [[Anton Semjonovič Budilovič|Antonom Semjonovičom Budilovičom]], [[Bohdan Andrijovyč Didyckyj|Bohdanom Andrijovyčom Didyckym]], [[Andrij Petrovyč Deško|Andrijom Petrovyčom Deškom]], Mychajlom Drahomanovom, F. Jezberovym, A. Petrovym, [[Kornylo Suškevyč|Kornylom Suškevyčom]], [[Izmail Ivanovič Sreznevskij|Izmailom Ivanovičom Sreznevskim]], [[Michail Fjodorovič Rajevskij|Michailom Fjodorovičom Rajevskim]].
 
{{citát|Knihy sú tie komory, v ktorých sú spojené poklady minulých rodov a duševné zisky súčasníkov.|citát Anatolija Kralického}}Anatolij Kralickyj prekladal z [[Nemčina|nemčiny]], [[Slovenčina|slovenčiny]], [[Čeština|češtiny]], [[Ruština|ruštiny]], [[Maďarčina|maďarčiny]] a [[Francúzština|francúzštiny]]. Osobitnou časťou prekladateľskej činnosti Anatolija Kralického sú preklady diel Nemca [[Jeremias Gotthelf|Jeremiasa Gotthelfa]] a švajčiarsko-nemeckého spisovateľa [[Heinrich Zschokke|Johanna Heinricha Daniela Zschokkeho]], ktorí pôsobili v období osvietenstva. Anatolij Kralickyj sa snažil preklady prispôsobiť prostrediu Užhorodskej Rusi (napríklad postavy v jeho dielach slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára).<ref name=":02" /> Zo slovenskej literatúry prekladal diela  [[Ján Hollý (spisovateľ)|Jána Hollého]], [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárika]], [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]] a [[Antona Bieleka]], ktoré uverejňoval v novinách ''Lystok'' (po slovensky ''Lístok''). Dopisoval si s [[Janko Kráľ|Jankom Kráľom]], o ktorom napísal biografiu.<ref name=":12" /><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zvony nad krajinou - NEV - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11120/1296759|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2020-09-23|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2020-03-11}}</ref> V rámci publicistickej činnosti uverejnil články aj o [[Štefan Moyzes|Štefanovi Moyzesovi]], Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, [[Jozef Hložník|Jozefovi Hložníkovi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hložník, Jozef|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hloznik-jozef|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2021-02-12|jazyk=sk}}</ref> a [[František Víťazoslav Sasinek|Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi]].<ref name=":3">Kralickyj, Anatolij. In: {{Citácia knihy
Riadok 96:
* ''Ivan'' je romantická poviedka, ktorá vznikla na základe prekladu diela ''Uli der Knecht'' nemeckého spisovateľa [[Jeremias Gotthelf|Jeremiasa Gotthelfa]]. Anatolij Kralickyj ju publikoval v užhorodských novinách ''Svit'' (po slovensky ''Svet''). Neskôr ju knižne publikoval s [[Cirill Szabó|Cyrillom Szabóom]] v rámci knižnej série ''Narodnoje čtenije'' (po slovensky ''Národné čítanie'') v roku 1869. Hlavnou postavou je 20-ročný Ivan, ktorý sa stáva múdrym ekonómom. Nie je však spokojný so svojím životom a východisko nachádza v alkohole.<ref name=":12" />
* ''Pugačov'' je romantická poviedka, ktorá vznikla na základe prekladu diela ''A vakmerő'' (po slovensky ''Smelý'') od maďarského spisovateľa [[Mór Jókai|Móra Jókaia]]. Anatolij Kralickyj však konečný text upravil – preklad zdynamizoval vynechaním vedľajších postáv a epizód. Bol to zároveň jeho prekladateľský debut.<ref name=":02" />
* ''Napoleon v Moskve''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=АЛЕКСАНДР ЗЕМЛЯНУХИН:|url=https://zaweru.ru/1691-.html|vydavateľ=За Веру Царя и Отечество|dátum prístupu=2021-02-12|jazyk=ru|dátum vydania=2013-02-02}}</ref>
* ''Ne chody, Hrycju, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na večerné posiedky!'') je romantická [[poviedka]] s prvkami [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]], ktorej námetom boli aj známe ľudové piesne z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a [[Zakarpatskej Rusi]]. Jednou z nich bola pieseň o večnej láske a boji o ľudskú dôstojnosť ''Oj ne chody, Hrycju, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na večerné posiedky'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ой не ходи Грицю|url=http://www.pisny.net/oy-ne-khody-hrytsyu/|vydavateľ=Українська пісня|dátum prístupu=2021-02-15|jazyk=en-USukrajinčina}}</ref>, ktorá bola prvýkrát uvedená v roku 1805. Časť zo začiatku piesne uviedol na koniec pooviedkypoviedky. Dielo vydal v ľvovských novinách ''Slovo'' (po slovensky ''Slovo''). Týmto dielom inšpiroval viacerých spisovateľov ([[Alexander Alexandrovič Šachovskoj]], [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychaljo Petrovyč Staryckyj]], [[Oľha Julianivna Kobyľanska]]...). Dielo bolo publikované až v roku 1865.<ref name=":02" /><ref name=":12" />
*
* ''Fedir Petrjuk'' je romantická poviedka s historickou témou, ktorá bola publikovaná v zborníku ''Otečestvennyj sbornik'' (po slovensky ''Vlastenecký zborník'')  vo Viedni v roku 1862. Dej sa odohráva v pohorí [[Munții Maramureșulu|Munții Maramureșului]] v období [[Mongolský vpád do Uhorska|turecko-tatárskych nájazdov]]. Hlavnou postavou je vidiecky hospodár Fedir Petrjuk, ktorý zradou nadobudol bohatstvo a kvôli peniazom je ochotný spraviť čokoľvek. Na druhej strane sú vzbúrenci, ktorý vedie Vasyľ Bahoš. Na konci sa Fedir Petrjuk stáva žobrákom ako trest za to, že spolupracoval s nepriateľom a zapredal jedinú dcéru do osmanského háremu.<ref name=":12" />
Riadok 121:
 
== Pamiatka ==
Na počesť Anatolija Kralického boli v mestách [[Užhorod]] a [[Mukačevo]] pomenované po ňom ulice a v rodnej obci [[Čabiny]] stojí jeho pamätník, ktorého autorom je Juraj Gavula.<ref name=":02" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obec Čabiny {{!}} Oficiálne stránky obce {{!}} Fotogaléria {{!}} Anatolij Králický|url=http://www.cabiny.sk/index.php?id=26&gi=13|vydavateľ=Obec Čabiny|dátum prístupu=2021-02-14|jazyk=sk|priezvisko=webex.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spoločný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
obcí MAS LABOREC na obdobie 2016 - 2023|url=https://www.zbudskabela.sk/files/2020-07-29-113621-Spolo__n___PHSR_obc___MAS_LABOREC_SEA.pdf|dátum prístupu=2021-04-15|vydavateľ=MAS LABOREC|strany=10}}</ref> V Čabinách bola otvorená aj prvá škola s vyučovacím jazykom rusínskym na Slovensku.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> Rusínski aktivisti v roku 2006 na budove monastiera v [[Máriapócs|Mária Pócsi]] odhalili jeho pamätnú tabuľu v [[Rusínčina|rusínčine]] a [[Maďarčina|maďarčine]].<ref name=":02" />
 
== Referencie ==