Roberto María Ortiz: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
s
Riadok 3:
| Portrét = Robertomortiz.jpg
| Veľkosť portrétu = <!-- 230px -->
| Popis =
 
| Poradie = 19.
Riadok 58:
Narodil sa v Buenos Aires, obaja rodičia boli prisťahovalci zo [[Španielsko|španielskeho]] [[Baskicko|Baskicka]]. Ortiz sa pôvodne prihlásil na štúdium medicíny na [[Univerzita v Buenos Aires|Univerzite v Buenos Aires]], no v dôsledku štrajku bola Lekárska fakulta na určitý čas uzatvorená, čo prinútilo Ortiza zmeniť rozhodnutie a prihlásil sa na Právnickú fakultu. Ešte v roku [[1905]] sa zúčastnil neúspešného pokusu o revolúciu zo strany členov [[Radikálna občianska únia|Radikálnej občianskej únie]]. O štyri roky neskôr úspešne ukončil štúdium [[Právna veda|práva]]. V roku [[1920]] bol zvolený za poslanca federálneho parlamentu za Radikálnu občiansku úniu. Patril však ku krídlu strany, ktorá bola v opozícii voči predsedovi strany a prezidentovi republiky [[Hipólito Yrigoyen|Hipólitovi Yrigoyenovi]]. Táto frakcia bola známa ako ''Antipersonalistická''.<ref name="biografiasyvidas.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.biografiasyvidas.com/biografia/o/ortiz_roberto_maria.htm|titul=Roberto María Ortiz|dátum prístupu=2018-10-18|vydavateľ=biografiasyvidas.com|dátum vydania=}}</ref> V roku [[1922]] vystriedal Yrigoyena na poste prezidenta [[Marcelo Torcuato de Alvear]], ktorý bol považovaný za antipersonalistu. V roku [[1925]] vymenoval Ortiza za ministra verejných prác. V tom istom roku však Ortiz spolu s ďalšími nespokojnými antipersonalistami vystúpil z Radikálnej občianskej únie a založil novú stranu [[Radikálna občianska antipersonalistická únia|Radikálnu občiansku antipersonalistickú úniu]]. Napriek tomu zostal ministrom až do roku [[1928]]. Ako odporca Yrigoyena podporoval vojenský prevrat zo septembra [[1930]], ktorý prezidenta Yrigoyena zosadil. Nebol však zástancom [[José Félix Uriburu|Josého Félixa Uriburua]], no napriek tomu podporil zlúčenie Radikálnej občianskej antipersonalistickej únie do veľkej koalície zvanej [[Concordancia (Argentína)|Concordancia]] v roku [[1931]]. Stal sa podporovateľom druhého vodcu prevratu generála [[Agustín Pedro Justo|Agustína Pedra Justa]], ktorý sa stal prezidentom o rok neskôr. V roku [[1936]] sa v jeho vláde stal ministrom financií.
 
V roku [[1937]] sa stal kompromisným kandidátom vládnucej koalície Concordancia na prezidenta, následne v septemberiseptembri vyhral prezidentské voľby, ktoré však boli zmanipulované v jeho prospech. Od vojenského prevratu sa tak stal prvým nevojakom na čele krajiny. Ortiz potom, čo sa stal prezidentom (zmanipulovanými voľbami), tak vyhlásil, že od danej chvíle je proti manipulácii volieb. To umožnilo radikálnej strane vyhrať v parlamentných voľbách. Už o krátky čas však začala [[druhá svetová vojna]]. Počas predchádzajúcej svetovej vojny zostala Argentína neutrálna, čo sa ukázalo ako veľká ekonomická výhoda. Pri druhej svetovej vojne však bola verejná mienka nejednoznačná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.buscabiografias.com/biografia/verDetalle/7640/Roberto%20Maria%20Ortiz%20-%20Roberto%20Marcelino%20Ortiz|titul=Roberto María Ortiz  -  Roberto Marcelino Ortiz|dátum prístupu=2018-10-18|vydavateľ=buscabiografias.com|dátum vydania=}}</ref> Ortiz však prijal v roku [[1938]] kontroverzné [[Antisemitizmus|antisemitské]] opatrenie, ktoré zakazovalo argentínskym veľvyslancom v [[Európa|Európe]] udeľovať víza niektorým prenasledovaným [[Židia|Židom]]. Už v roku [[1940]] začala [[Spojené kráľovstvo|Británia]] kontrolovať [[Atlantický oceán]], čo malo negatívny vplyv na export Argentíny, keďže svoje tovary exportovala hlavne do Európy. Krízu však nevládal riešiť prezident Ortiz, ktorý pre vážne zdravotné problémy nemohol často po dlhší čas vykonávať svoj úrad. Už krátko po nástupe do funkcie sa mu v dôsledku [[Diabetes mellitus|cukrovky]] výrazne zhoršil zrak. Od júla 1940 ho tak zastupoval viceprezident [[Ramón Castillo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.laguia2000.com/argentina/ramon-castillo|titul=Ramón Castillo|dátum prístupu=2018-10-18|vydavateľ=laguia2000.com|dátum vydania=}}</ref> Tento mal však odlišné politické názory ako Ortiz a patril k tvrdým konzervatívcom. Kvôli tomu sa obnovili spory medzi radikálnou stranou a konzervatívcami, ktoré sa prejavovali predovšetkým v parlamente (kde mala radikálna strana väčšinu), ktorý odmietal jednať o riešení ekonomických problémov spojených s vojnou. Keďže Veľká Británia bola veľmi postihnutá svetovou vojnou, chcela tento zlý stav Argentína riešiť tým, že by Britániu v obchode nahradila [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]]. Američania však neboli ochotní prijímať argentínsky tovar, naopak uvalili na produkty, ktoré boli typické pre Argentínu vysoké clá. Navyše USA obmedzili prípadný vývoz zbraní do Argentíny a naopak do [[Brazília|Brazílie]] začali zbrane vyvážať bez problémov. Vzájomné vzťahy sa tak ešte viac zhoršili. V Argentíne tak začali silnieť hlasy, ktoré upozorňovali na riziko, že USA podporujú potenciálny útok Brazílie voči Argentíne. To veľmi posilnilo nacionalistické nálady v krajine. Nacionalisti postupne posilňovali svoje pozície a začali meniť Argentínu podľa príkladu [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|fašistického Talianska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.todo-argentina.net/biografias/Personajes/roberto_marcelino_ortiz.htm|titul=Roberto Marcelino Ortiz|dátum prístupu=2018-10-18|vydavateľ=todo-argentina.net|dátum vydania=}}</ref> Žiadna zmena však nedokázala zvrátiť problém s nemožnosťou vyvážať svoje produkty do zahraničia. To znova posilnilo radikálnu stranu, ktorá chcela uskutočniť vlastný vojenský prevrat. Viceprezident a zároveň zastupujúci prezident Castillo tak začal vládnuť prezidentskými dekrétmi. Napriek tomu však strácal rýchlo podporu a vládu si udržiaval iba vďaka armáde. Krajina sa začala postupne uzatvárať. Zároveň sa ešte viac zhoršili vzťahy s USA, ktoré sa ocitli na bode mrazu, kedy Spojené štáty úplne zakázali dovoz zbraní do Argentíny. V polovici roka [[1942]] však už Ortiz v dôsledku svojej choroby úplne oslepol, [[27. jún]]a 1942 tak rezignoval na funkciu prezidenta. Už [[15. júl]]a toho istého roka Ortiz v Buenos Aires zomrel.<ref name="biografiasyvidas.com"/>
 
== Referencie ==