Spirit: Rozdiel medzi revíziami

| zánik =

| batérie =

| prístroj_6_vlastnosti =

| IMG_Resolution =

| EIRP =

Po štarte mala sonda priemer {{m|2,.65 |m}} a výšku {{m|1,.58 |m}}. Počas preletu medziplanetárnym priestorom jej teleso pozostávalo z valcovej služobnej časti a pristávacieho modulu v tvare dvojitého kužeľa. Teleso bolo stabilizované rotáciou rýchlosťou 2 otočky za minútu.

Preletová časť mala prázdnu hmotnosť 183 {{kg|183}}. Na spodnej strane bola vybavená panelom [[Fotovoltický článok|fotovoltaických batérií]]. Tie dodávali blízko Zeme vyše 600 [[Watt (jednotka)|W]] elektrickej energie. Ich výkon so vzrastajúcou vzdialenosťou sondy od Slnka postupne klesal. Pri Marse dodávali už len približne 300 W. Solárne panely dobíjali 2 lítiumsulfonylové [[akumulátor]]ové batérie.

Preletová časť obsahovala aj dva bloky so štyrmi manévrovacími motormi na palivo [[hydrazín]], ktoré boli uložené v dvoch guľatých [[titán]]ových nádržiach (celkove 52 {{kg|52}}). Orientáciu jej zabezpečoval detektor Slnka a skener hviezd. Na spodnej strane preletovej časti boli umiestnené taktiež dve [[Anténa|antény]] pre spojenie so Zemou -  – jedna [[Anténa s nízkym ziskom|s malým ziskom]], jedna so stredným ziskom. Nachádzal sa tu aj [[radiátor]] systému tepelnej regulácie.

Pristávací modul mal kryt tvorený kužeľovitým [[tepelný štít|tepelným štítom]] s hmotnosťou {{kg|90 kg}} a zadným kužeľovým krytom s hmotnosťou {{kg|198 kg}}. K nemu bol pripojený [[padák]] s priemerom {{m|15 |m}}. Vnútri bola umiestnená vlastná pristávacia časť v tvare pravidelného [[štvorsten]]u vážiaca {{kg|365 kg}}. Ku každej zo stien štvorstenu bolo pripojených 6 nafukovacích [[airbag]]ov s pracovným tlakom 6,9 kPa. Tie slúžili na zmiernenie nárazu pri dopade na povrch planéty. Na trojuholníkovej podstave štvorstenu bolo ukotvené vozidlo. Bočné strany štvorstenu boli výklopné, roztvárané [[servomotor]]mi, ktoré slúžili aj na prípadné uvedenie modulu do horizontálnej polohy.

Vlastné vozidlo s celkovou hmotnosťou {{kg|174 kg}} má rozmery 1,49×2,29×1,29×{{m|1.58 |m}}. Je vybavené šesťkolesovým podvozkom so samostatne riadeným predným a zadným párom kolies. Systém so šiestimi výkyvne zavesenými kolesami s priemerom {{m|0,.25 |m}} sa samostatnými [[elektromotor]]mi umožňuje jazdu maximálnou rýchlosťou 50 {{mm|50|m}}/s. Najvyššia rýchlosť v praxi bola 10 {{mm|10|m}}/s. Podvozok toleruje sklon až 45° v ktoromkoľvek smere, ale riadiaci počítač povoľuje maximálny sklon 30°.

Na hornej podstave sú umiestnené 3 panely fotovoltaických batérií, z toho dva výklopné. Ich plocha je {{m2|1,.3 m²}} a maximálny príkon 140 W. Bezprostredne po pristátí bola denná priemerná dodávka elektrickej energie 900 Wh/sol, postupne však klesala v dôsledku toho, ako sa panely pokrývali prachom.

Na hornej podstave je umiestnený aj sťažeň PMA (Pancam Mast Assembly), na ktorého vrcholu je pár navigačných kamier NavCam (Navigation Camera) so zorným uhlom 45°. Ďalšie dve dvojice kamier HazCam (Hazard Avoidance Camera) so zorným poľom 120° umiestnené na spodnej strane vozidielka, na jeho prednej a zadnej časti, slúžia na detekciu prekážok na ceste do vzdialenosti {{m|4 |m}}. Okrem toho sesa dá na navigáciu využiť aj experimentálna panoramatická kamera. Elektronika a dve lítiumsulfonylové akumulátorové batérie sú umiestnené v [[aerogel]]om tepelne izolovanej časti na trupe vozidla. Jej obal je vyrobený z kompozitného materiálu. Teplota vo vnútri je udržovaná kombináciou odpadového tepla z elektroniky, elektrického kúrenia a ôsmich [[rádioizotop]]ových vykurovacích elementov LWRHU (Lightweight Radioisotope Heater Unit).<ref name="vítek" >{{Space 40|článok=https://www.lib.cas.cz/space.40/2003/INDEX1.HTM|verzia=2012-01-25|autor=|autori=Miroslav Káňa, Antonín Vítek}}</ref>

Spirit dosiahol kráter Missoula počas solu 105. Kráter má priemer okolo 90 metrov a hĺbku okolo 18 metrov. S týmto kráterom sa neuvažovalo ako s prioritným cieľom kvôli tomu, že sa v ňom nachádzajú iba staršie kamenehorniny. Vozidlo prešlo po severnom okraji a pokračovalo smerom na juhovýchod.

1. októbra rover zahájilzačal východnou stranou zostup z kopca Husband. Cestou vykonával detailné merania na vybraných miestach, ale aj diaľkový prieskum vrátane snímkovania nočnej oblohy.

Vo [[Február 2006|februári 2006]], počas solu 744, dorazil do oblasti zvanej ''[[Home Plate]]''. Išlo o asi {{m|80 |m}} široký kruhový útvar. Okraje jeho svahov mali vrstevnatú štruktúru. Robot ho skúmal do marca, potom sa presunul smerom k ''McCool Hill'', aby tam lepšie prečkal ďalšiu nastávajúcu zimu. Cestou, počas solu 779, sa mu ale pokazilo jedno zo šestice kolies. Pohyb rovera sa tak stal značne pomalším a vedci mu preto vybrali iné miesto na prezimovanie. Bol ním severný svah jednej z menších vyvýšenín ''Columbia Hills''. Hoci sa počas zimy Spirit nepohyboval, skúmal ciele v dosahu svojej robotickej ruky a ďalšie ciele na diaľku. Počas marťanskej zimy bol do neho tiež nahratý nový software. Zima vrcholila počas pozemského leta 2006, kedy rover dostával zo svojich solárnych panelov len asi 280 Wh energie denne. V pozemskej jeseni 2006, ktorá zodpovedala marťanskej jari, síce výkon solárnych panelov stúpal, no rover sa nehýbal z miesta. Mars totiž prekonával svoju [[Konjunkcia (astronómia)|konjunkciu]] so Slnkom a aktivity Spiritu boli preto obmedzené na minimum. Až v sole 1010, čo bol už november 2006, robot konečne prešiel 0,71 metra.

V [[Jún 2007|júni 2007]] Spirit zasiahla ďalšia prachová búrka, tentoraz globálna. Výkon jeho solárnych panelov, prirodzene, poklesol ešte viac než počas lokálnej búrky -  – len na 260 Wh za sol. Po obdobie niekoľkých týždňov musela byť aktivita rovera opäť obmedzená na minimum. Po skončení búrky pokračoval v pomalom pohybe a výskume ''Home Plate''.

V rokoch [[2008]] a [[2009]] rover stále trápil nízky výkon solárnych panelov, ktorý klesol až pod 200 Wh za deň. Jeho prejdené vzdialenosti boli teda malé. Výkon solárnych panelov napokon stúpol, ale robot mal kvôlipre porucheporuchu pohonu kolesa stále problémy s jazdou cez sypkejšie oblasti.<ref>http://mek.kosmo.cz/sondy/usa/mars/mer/spirit.htm</ref>

V druhej polovici roku 2009 sa stav vozidla zhoršoval. Objavil sa problém s vysokoziskovou anténou HGA, ktorý sa síce podarilo prekonať. Nasledoval však reštart palubného počítača a problém s flash pamäťou, podobne ako počas 18. solu. Kvôli tomu by stratil neodvysielané údaje vždy po vypojení napájania. Flash pamäť sa nepodarilo opraviť, ale riadiaci tím vyvinul metódu, ako aspoň čiastočne pokračovať vo vedeckom programe misie. Pamäť sa napokon podarilo preformátovať a uviesť zase do prevádzky. V tej dobe bol ale rover čiastočne zapadnutý do piesku v oblasti nazvanej ''Troy''. V novemberinovembri a decembri 2009 prebiehali pokusy o jeho vyslobodenie, ale rover sa zakaždým posunul len málo, kým opäť zapadol. Situáciu zhoršovali opakujúce sa problémy s pravým zadným kolesom. 8. decembra bol pri diagnostických testoch nameraný vysoký [[elektrický odpor]] rotoru pohonu. Aj pravé predné koleso bolo funkčné iba s obmedzeniami. Jeho otáčanie bolo prerušované.