Cristina Fernándezová Kirchnerová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
s
Riadok 3:
| Portrét = Cristinakirchnermensaje2010.jpg
| Veľkosť portrétu = <!-- 230px -->
| Popis =
 
| Poradie = 46.
Riadok 10:
| Koniec obdobia = [[9. december]] [[2015]]
| Prezident =
| Viceprezident = [[Julio Cobos]] <small>(2007 -  – 2011)</small><br />[[Amado Boudou]] <small>(2011 -  – 2015)</small>
| Premiér =
| Predchodca = [[Néstor Kirchner]]
Riadok 34:
| Rodičia = Eduardo Fernández<br />Ofelia Esther Wilhelmová
| Manželka =
| Manžel = [[Néstor Kirchner]] <small>(1975 -  – 2010)</small>
| Deti = [[Máximo Kirchner|Máximo]]<br />Florencia
| Národnosť = argentínska
Riadok 64:
[[Súbor:Cristina Fernández de Kirchner - Laura Bush.jpg|náhľad|vľavo|Prvá dáma Fernándezová Kirchnerová počas stretnutia s americkou prvou dámou [[Laura Bushová|Laurou Bushovou]] v novembri 2005.]]
[[Súbor:Boleta electoral Elecciones de 2007 en Argentina Cristina Fernandez Julio Cobos.jpg|náhľad|Volebný lístok Fernándezovej Kirchnerovej a Julia Cobosa vo voľbách v roku 2007.]]
Kvôli tzv. Avellanedskému masakru z júna 2002, pri ktorom boli pri demonštrácii tzv. piqueteros zabití dvaja demonštranti a ďalších 33 bolo zranených sa Duhalde rozhodol zvolať prezidentské voľby skôr o šesť mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.anred.org/?p=98406|titul=A 16 anos de la Masacre de Avellaneda|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=anred.org|dátum vydania=}}</ref> Na začiatku roka 2003 si Justicialistická strana vyberala kandidáta do prezidentských volieb, hlavnými kandidátmi sa stali bývalí prezidenti Carlos Menem a Adolfo Rodríguez Saá a práve Néstor Kirchner. Strana sa však rozdelila na dve veľké skupiny, jedna podporovala Menema a druhá prezidenta Eduarda Duhaldeho, ktorý však nechcel kandidovať a naopak podporoval Néstora Kirchnera, ktorý sa tak stal s Menemom hlavným favoritom. Primárne voľby nakoniec členovia strany obišli a do volieb išli všetci traja hlavní kandidáti samostatne. Každý kandidoval súčasne za Justicialistickú stranu, no tiež za vlastný volebný koaličný front, v prípade Kirchnera sa jednaloišlo o [[Front za víťazstvo]] (Frente para la Victoria). Na konci apríla 2003 sa uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb, toto vyhral Carlos Menem s viac ako 24% hlasov, druhý Kirchner získal 22%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.analisislatino.com/opinion/?id=160|titul=LAS COMPLEJAS ELECCIONES PRESIDENCIALES ARGENTINAS|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=analisislatino.com|dátum vydania=}}</ref> Druhé kolo sa malo konať v máji, ale predvolebné prieskumy naznačovali, že Kirchner drvivo vyhrá, keďže mal získať všetky hlasy, ktoré získali zvyšní kandidáti. Znova sa začali objavovať obvinenia z korupcie voči Menemovi a tak sa Menem rozhodol odstúpiť z volieb, prezidentom sa tak automaticky bez druhého kola stal Kirchner. Kirchner sa počas kampane profiloval ako sociálny demokrat, vďaka čomu postupne získal širokú podporu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.economist.com/the-americas/2003/05/15/dont-cry-for-menem|titul=Don't cry for Menem|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=economist.com|dátum vydania=}}</ref>
 
Fernándezová Kirchnerová sa tak stala prvou dámou Argentíny, no súčasne bola aj senátorkou. Hľadala teda možnosti, ako zvládnuť obe funkcie a tak obmedzila mieru svojho pôsobenia v senáte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.lanacion.com.ar/1403365-cristina-legisladora-10-recuerdos-de-una-opositora-mediatica-y-rebelde|titul=Cristina legisladora: 10 recuerdos de una opositora mediática y rebelde|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=lanacion.com.ar|dátum vydania=}}</ref> Postupne sa ale spolupráca prezidenta Kirchnera s bývalým prezidentom Duhaldem narušila, keď prezident z vlády odvolal Duhaldeho prívržencov. Duhaldeho vplyv v strane bol stále silný a tak sa Kirchner od Duhaldeho dištancoval a snažil sa o získanie dominancie pre seba. Pri voľbách v roku [[2005]] sa už ich vzájomné spory prejavili naplno. Prezident Kirchner vtedy na post senátorky za provinciu Buenos Aires navrhol práve svoju manželku Cristinu a Duhalde zas svoju manželku [[Hilda Gonzálezová Duhaldeová|Hildu]]. Voľby nakoniec vyhrala Fernándezová Kirchnerová, ale do senátu sa dostala aj Gonzálezová Duhaldeová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.perfil.com/noticias/politica/El-PJ-bonaerense-se-resquebraja-por-la-pelea-Duhalde---Kirchner-20091225-0011.phtml|titul=El PJ bonaerense se resquebraja por la pelea Duhalde - Kirchner|dátum prístupu=2018-12-09|vydavateľ=perfil.com|dátum vydania=}}</ref> Ako senátorka a súčasne prvá dáma sa zasadzovala predovšetkým o dodržiavanie ľudských práv v Argentíne ale aj celej [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]]. Súčasne podporovala väčšiu angažovanosť žien v politickej činnosti na všetkých úrovniach. Krajinu taktiež zastupovala na rôznych medzinárodných fórach, kde dokonca podpisovala v mene Argentíny aj niektoré medzinárodné zmluvy.<ref name="ecured.cu"/>
 
== Prvé prezidentské volebné obdobie (2007 -  – 2011) ==
=== Prezidentské voľby v roku 2007 ===
[[Súbor:Cristina con baston y banda.jpg|náhľad|Cristina Fernándezová Kirchnerová v roku 2007 počas svojej inaugurácie. Úrad jej symbolicky odovzdal jej predchodca a súčasne manžel Néstor Kirchner.]]
Riadok 89:
V tomto období sa začal zhoršovať zdravotný stav stav Néstora Kirchnera, ktorý musel aj podstúpiť operáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.clarin.com/ultimo-momento/operaron-kirchner-urgencia-carotida_0_rJFzF8PATYl.html|titul=Ranking de notas Operaron a Kirchner de urgencia en la carótida|dátum prístupu=2018-12-28|vydavateľ=clarin.com|dátum vydania=}}</ref> Na konci októbra 2010 odišli manželia Kirchnerovci do do svojho bydliska v meste [[El Calafate]] v provincii Santa Cruz kvôli plánovanému sčítaniu ľudu. Tu náhle Néstor Kirchner [[27. október|27. októbra]] 2010 zomrel vo veku 60 rokov. Bol ešte rýchlo prevezený do miestnej nemocnice, kde však bola v čase 9:15 hod. konštatovaná smrť z dôsledku zástavy srdca. Napriek srdcovým problémom však bola pre verejnosť smrť bývalého prezidenta veľmi neočakávaná. Neskôr bolo upresnené, že prezident zomrel v dôsledku [[infarkt myokardu|infarktu myokardu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.clarin.com/politica/Parte-medico-oficial-fallecio-cardiorrespiratorio_0_B1TMD4jpP7g.html|titul=Parte médico oficial: falleció a las 9.15 por un “paro cardiorrespiratorio“|dátum prístupu=2018-12-28|vydavateľ=clarin.com|dátum vydania=}}</ref>
 
== Druhé prezidentské volebné obdobie (2011 -  – 2015) ==
=== Prezidentské voľby v roku 2011 ===
[[Súbor:Cristina_Elisabet_Fernández_de_Kirchner.jpg|náhľad|Cristina Fernándezová Kirchnerová počas volebného dňa v októbri 2011.]]
Riadok 106:
Ďalšie zdravotné problémy prekonala v septembri 2013, kedy podstúpila operáciu mozgu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/news/world-latin-america-24514938|titul=Argentina Cristina Fernandez goes home after brain surgery|dátum prístupu=2018-11-29|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}</ref> Už od roku 2012 dochádzalo postupne k spomaleniu ekonomického rastu krajiny, na základe čoho začali znova narastať dlhy štátu. Tento stav sa negatívne prejavil v priebehu roka [[2014]], keď sa Argentína znova dostala na pokraj bankrotu, keďže nemala dostatok prostriedkov na splácanie svojich dlhov. Veľmi negatívny vplyv malo predovšetkým rozhodnutie [[New York (mesto)|new yorského]] súdu, ktorý ukladal Argentíne povinnosť vyplatiť najprv tzv. hedžové fondy a až potom zvyšných veriteľov. Po kríze z roku 2001 sa totiž Argentína dohodla s veriteľmi na tom, že im vyplatí iba časť ich pohľadávok pod podmienkou, že iní veritelia nebudú voči nim zvýhodnení. Toto súdne rozhodnutie však túto dohodu narušilo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tyzden.sk/casopis/16063/cristina-proti-supom/|titul=Cristina proti supom|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=tyzden.sk|dátum vydania=}}</ref> Na konci júla 2014 tak Argentína vyhlásila tzv. technický bankrot, teda neschopnosť splatiť dlh vo výške 29 miliárd amerických dolárov. To znamenalo, že k oficiálnemu vyhláseniu bankrotu nedošlo, vláda iba vyhlásila, že dlh nesplatí. To viedlo k zníženiu HDP Argentíny, čím začala nová kríza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2014/jul/31/argentina-government-defiant-debt-default-axel-kicillof|titul=Argentina's government blames 'conspiracy' for defaulting on debt|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}</ref> V priebehu roka 2014 čelila prezidentka ďalšiemu korupčnému škandálu, ktorý bol spojený s podozrivým financovaním hotelov v meste El Calafate, ktoré mali byť spravované jej deťmi. Škandál dostal pomenovanie ''Hotesur'', v zmysle obvinení mali byť tieto zariadenia využívané na pranie špinavých peňazí. Znova sa tak začalo hovoriť o odvolaní prezidentky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.wsj.com/articles/argentine-probe-sparks-dispute-between-government-judiciary-1417130837|titul=Argentine Probe Sparks Dispute Between Government, Judiciary|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=wsj.com|dátum vydania=}}</ref>
 
V januári [[2015]] mala byť podaná prokurátorom [[Alberto Nisman|Albertom Nismanom]] obžaloba na Fernándezovú Kirchnerovú a ďalšie osoby za sprisahanie za údajné zakrývanie účasti Iránu na teroristickom útoku AMIA z roku 1994.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.wsj.com/articles/argentinas-kirchner-named-in-criminal-complaint-1421279351|titul=Argentina’s President Kirchner Named in Criminal Complaint|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=wsj.com|dátum vydania=}}</ref> Iba pár hodín pred tým, než mal prokurátor Nisman vystúpiť s obvineniami v kongrese, bol nájdený zastrelený vo svojom byte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://web.archive.org/web/20150119215230/http://www.israelnationalnews.com/News/News.aspx/190181|titul=Was Iran Behind Alberto Nisman's Death?|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=israelnationalnews.com|dátum vydania=}}</ref> Pri vyšetrovaní sa ukázalo, že Nisman spáchal samovraždu, no stále sa objavali hlasy, ktoré výsledky vyšetrovania spochybňovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.wsj.com/articles/prosecutor-who-accused-argentinas-president-of-iran-cover-up-found-dead-1421673152|titul=Prosecutor Who Accused Argentina’s Leader of Iran Cover-Up Found Dead|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=wsj.com|dátum vydania=}}</ref> Prezidentka však vyhlásila, že Nisman bol zavraždený agentmi tajnej služby a navrhla kongresu, aby tajnú službu rozpustila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2015/jan/27/argentina-government-domestic-intelligence-agency-alberto-nisman|titul=Argentinian government moves to dissolve domestic intelligence agency|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}</ref> Počas vyšetrovania bol medzi dokumentmi Nismana nájdený aj návrh na zadržanie prezidentky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bbc.com/news/world-latin-america-31123457|titul=Dead prosecutor Nisman 'planned president's arrest'|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}</ref> Žalobu voči prezidentke nakoniec podal iný prokurátor, pričom vláda tento krok označila za súdny prevrat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.theguardian.com/world/2015/feb/13/argentina-president-formally-charged-alberto-nisman|titul=Argentina's president may face charges over alleged terrorist attack cover-up|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=theguardian.com|dátum vydania=}}</ref> Prezidentku nakoniec obvinení za krytie páchateľov teroristického útku AMIA ešte počas jej funkcie zbavili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zpravy.idnes.cz/argentinska-prezidentka-byla-definitivne-zbavena-obvineni-pox-/zahranicni.aspx?c=A150421_083515_zahranicni_jj|titul=Argentinskou prezidentku zbavili obvinění, že kryla teroristy|dátum prístupu=2018-12-30|vydavateľ=idnes.cz|dátum vydania=}}</ref> Vo funckií nakoniec zostala do riadneho konca svojho funkčného obdobia v decemberidecembri 2015. Nahradil ju pravicový prezident [[Mauricio Macri]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.com/mundo/noticias/2015/11/151122_argentina_elecciones_resultados_ab|titul=Argentina: el opositor Macri gana las elecciones presidenciales|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=bbc.com|dátum vydania=}}</ref>
 
== Život po odchode z funkcie ==
Riadok 119:
== Iné projekty ==
{{projekt}}
 
 
{{Prezidenti Argentíny}}