Spoluhláska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 9:
Spisovná slovenčina používa tieto spoluhlásky: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž.
 
===Zoznam Deleniea v slovenčinetranskripcia ===
==== Pravopisné delenie ====
{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:12px; line-height:1.4em; margin:0" border="1"
|-
! style="text-align:left; width:12em; font-size:10px" | tvrdé spoluhlásky
| style="width:2em" | h || style="width:2em" | ch || style="width:2em" | k || style="width:2em" | g || style="width:2em" | d || style="width:2em" | t || style="width:2em" | n || style="width:2em" | l || style="width:2em" | {{nbsp}} || style="width:2em" | {{nbsp}} || style="width:2em" | {{nbsp}}
|-
! style="text-align:left; font-size:10px" | mäkké spoluhlásky
| ď || ť || ň || ľ || dž || č || š || ž || dz || c || j
|-
! style="text-align:left; font-size:10px" | obojaké spoluhlásky
| b || m || p || r || s || v || z || f || {{nbsp}} || {{nbsp}} || {{nbsp}}
|}
 
==== Slovenské spoluhlásky ====
=====Zoznam a transkripcia =====
V slovenčine sa vyskytujú nasledujúce spoluhlásky (t.j. hlásky, nie fonémy):<ref>{{harvbz|Kráľ|2009|St=38}}</ref><ref name="pavlik-2004_87-109">{{Harvbz|Pavlík|2004|Sst=87–109}}</ref>
{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:12px; line-height:1.4em; margin:0; width:100%" border="1"
Řádek 35 ⟶ 20:
|}
 
===== Delenia =====
======Tabulárny prehľad niektorých základných delení======
Tabuľka zobrazuje tradičné delenie hlások spisovnej slovenčiny a vedecký prepis do [[Medzinárodná fonetická abeceda|Medzinárodnej fonetickej abecedy]] (IPA) z roku 2004.<ref name="pavlik-2004_87-109" /><ref>Tabuľka pochádza z {{Harv|Kráľ|Sabol|1989}}. Pri niektorých hláskach v zátvorkách je novší spôsob prepisu, ktorý je v {{Harv|Kráľ|2009}}. [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] prepis je z {{Harv|Pavlík|2004|St=88}} a predstavuje zložitejšiu (vedeckú) verziu zápisu, s príslušnými doplňujúcimi diakritickými znamienkami. Na zjednodušenú verziu, použiteľnú v bežnom vyučovacom procese (a aj inde), sa zatiaľ čaká {{Harv|Pavlík|2004|St=107}}. Kráľove znaky väčšiny foném a spôsob transliterácie vychádzajú zo staeho transliteračného systému, ktorý bol vytvorený pre domáce pedagogické potreby a odzrkadľoval typografické možnosti u nás začiatkom druhej polovice 20. storočia {{Harv|Pavlík|2004|St=88}}.</ref>
 
Řádek 187 ⟶ 172:
**K = kmitavé spoluhlásky (=vibranty)
 
====== Delenie na účely spodobovania ======
{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:12px; line-height:1.4em; margin:0" border="1"
|- style="font-size:10px"
Řádek 199 ⟶ 184:
|}
 
====== Podľa zvučnosti ======
* [[Sonóra|sonóry]] (zvučné spoluhlásky, tónové spoluhlásky) sú nepárové spoluhlásky plus tzv. [[polosamohláska|polosamohlásky]]: i, u.
* nezvučné spoluhlásky = párové spoluhlásky
 
====== Podľa artikulácie ======
{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:12px; line-height:1.4em; margin:0" border="1"
|-
Řádek 213 ⟶ 198:
|}
Zo záverových sú m, n, ň tzv. nosové spoluhlásky
===== Pravopisné delenie spoluhláskových grafém =====
 
{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:12px; line-height:1.4em; margin:0" border="1"
|-
! style="text-align:left; width:12em; font-size:10px" | tvrdé spoluhlásky
| style="width:2em" | h || style="width:2em" | ch || style="width:2em" | k || style="width:2em" | g || style="width:2em" | d || style="width:2em" | t || style="width:2em" | n || style="width:2em" | l || style="width:2em" | {{nbsp}} || style="width:2em" | {{nbsp}} || style="width:2em" | {{nbsp}}
|-
! style="text-align:left; font-size:10px" | mäkké spoluhlásky
| ď || ť || ň || ľ || dž || č || š || ž || dz || c || j
|-
! style="text-align:left; font-size:10px" | obojaké spoluhlásky
| b || m || p || r || s || v || z || f || {{nbsp}} || {{nbsp}} || {{nbsp}}
|}
== Poznámky a referencie ==
{{Referencie|1}}