STS-26: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d drobnosti |
|||
Riadok 22:
}}
'''STS-26''' bola misia [[Spojené štáty|amerického]] [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Discovery (raketoplán)|Discovery]]. Cieľom letu bolo obnovenie letov, ktoré bolo pozastavené po [[havária raketoplánu Challenger|havárii raketoplánu Challenger]], a vypustenie družice [[TDRS|TDRS-C]] s urýchľovacou dvojstupňovou raketou [[Inertial Upper Stage|IUS]], ktorá zaisťuje spojenie raketoplánov s [[Mission Control Center|riadiacim strediskom]].
== Posádka ==
Riadok 35:
== Nové bezpečnostné opatrenia ==
Príčinou katastrofy raketoplánu Challenger boli [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|štartovacie motory SRB]], preto sa tieto motory dočkali veľkého množstva vylepšení. 155 konštrukčných zmien zahŕňalo vylepšenie konštrukcie zápalníkov pohonných hmôt, zlepšená konštrukcia trysiek, a tesniace prúžky medzi jednotlivými segmentami motora, ktoré boli priamou príčinou havárie, získali robustnejšiu konštrukciu. Počet prúžkov bol tiež zvýšený na tri, v predchádzajúcich letoch boli nainštalované len dva. Zmeny neobišli ani [[Space Shuttle External Tank|vonkajšiu palivovú nádrž ET]], na ktorej technici vykonali 8 vylepšení a vlastný raketoplán, na ktorom prebehlo až 220 konštrukčných úprav. Pribudol nový núdzový východ a nová možnosť úniku posádky z kozmickej lode pomocou teleskopickej tyče. Upravené boli tiež [[štartovací komplex|štartovacie komplexy]], boli sprísnené opatrenia na prípravu a prevádzku raketoplánov. Počet podmienok, ktoré museli pred štartom vyhovovať, presiahol
== Prípravy na štart ==
[[Družicový stupeň raketoplánu|Orbiter]] Discovery bol [[21. jún]]a premiestnený do raketovej montážnej haly [[Vehicle Assembly Building|VAB]], kde ho pripojili k
V rámci zvýšenej bezpečnosti boli na [[Mys Canaveral|myse Canaveral]] v čase štartu v pohotovosti tri [[helikoptéra|helikoptéry]] typu [[Sikorsky HH-3]], aby poskytli pomoc posádke raketoplánu v prípade, že by musela opustiť jeho palubu a pristáť na [[padák]]och v [[Atlantický oceán|Atlantiku]] blízko pobrežia. O 180 km ďalej hliadkovala loď ''Tahoma'', patriaca pobrežnej stráži ([[US Coast Guard]])
== Problémy pred štartom ==
[[11. júl]]a sa začalo tankovanie paliva pre orbitálne motory OMS a manévrovacie motory RCS. [[15. júl]]a si jeden technik všimol zápach okysličovadla v blízkosti ľavého zadného modulu RCS. Po šesťhodinovom pátraní bolo nájdené miesto, odkiaľ chemikália unikala a v auguste bola netesnosť zaliata tmelom zo silikónového kaučuku, grafitu a sklených vlákien. Vyskytol sa tiež problém s netesnosťou na pozemnom potrubí privádzajúcom kvapalný [[vodík]] do nádrže ET.
Objavili sa tiež problémy so skúškami hlavných motorov raketoplánu [[SSME]]. Prepúšťací ventil na motore č. 2 sa zatváral príliš pomaly, preto palubný [[počítač]] zastavil skúšku prebiehajúcu [[4. august]]a len necelú sekundu pred zážihom. Chybný ventil bol vymenený a ďalšia skúška už prebehla bez problémov.
[[Súbor:Discovery STS-26.jpg|left|thumb|270px|Raketoplán Discovery štartuje na misiu STS-26, prvú misiu po 2,5 ročnej prestávke spôsobenej [[STS-51-L|tragédiou raketoplánu Challenger]]]]
== Priebeh letu ==
Riadok 52:
Po otvorení dverí do nákladového priestoru posádka najprv otestovala systémy [[umelá družica|družice]] TDRS-C. V čase T+6 h 30 minút ju vypustila pod 60° uhlom. Družica aj s urýchľovacím stupňom IUS sa pohybovala najprv vďaka impulzu, ktorý jej udelil [[pružina|pružinový]] mechanizmus. Neskôr, keď bol raketoplán v dostatočnej vzdialenosti, čiže asi o pol obehu neskôr, sa zažihol motor prvého stupňa rakety IUS, ktorý dostal družicu na prechodovú dráhu. Na druhý deň sa prostredníctvom druhého stupňa dostala na [[geostacionárna dráha|geostacionárnu dráhu]] nad tichomorskou republikou [[Kiribati]]. U družice sa vyskytli problémy s nosníkmi [[parabola|parabolických]] [[anténa|antén]], Discovery mal tiež problém so zablokovaním parabolickej antény pre [[komunikačné pásmo|pásmo]] Ku. Ďalším problémom bola záložná povelová linka k [[hydraulika|hydraulike]] jedného z motorov OMS, avšak hlavný systém pracoval bez závad. Tretím závažným problémom bolo zablokovanie výparníku vody [[ľad]]om. Aby sa zabránilo ďalšiemu zamŕzaniu, musela byť na palube raketoplánu udržiavaná teplota v rozsahu 27-28 °C. Ľad sa podarilo posádke odstrániť prepláchnutím výparníku troma dávkami vody niekoľko hodín pred návratom.
Zvyšok času zostávajúci do pristátia posádka venovala hlavne fotografovaniu zemského povrchu. Nelson sa pre zmenu venoval 60 vzorkám [[proteín]]ov kryštalizovaných v automatickom zariadení v [[stav beztiaže|stave beztiaže]]. Medzi vzorkami bola aj bielkovina izolovaná z vírusu [[HIV]], pričom skúmanie jej [[kryštál]]ov je dôležité pre skúmanie možností boja s chorobou [[AIDS]].
[[3. október|3. októbra]] sa Discovery vrátil do [[zemská atmosféra|zemskej atmosféry]]. Po natočení do polohy motormi napred prebehol 170-sekundový zážih motorov OMS, ktorý znížil [[rýchlosť]] stroja. Raketoplán vstúpil do atmosféry nad [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] vo výške 121 km, čo bolo
== Iné projekty ==
| |||