Bernard Janeček (24. 11. 1814 Borohrádek, okr. Rychnov nad Kněžnou – 1887 pravdepodobne USA) bol jeden z vojenských členov Slovenskej národnej rady v Slovenskom povstaní 1848 – 49, ktorý pochádzal z pochádzajúci z Čiech.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janeček, Bernard|url=https://beliana.sav.sk/heslo/janecek-bernard|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2021-04-11|jazyk=sk}}</ref> ▼
▲'''Bernard Janeček''' (* [[24. 11.november]] [[1814]] [[Borohrádek]], okr. Rychnov nad Kněžnou – † [[1887]] pravdepodobne USA) bol jeden z vojenských členov Slovenskej národnej rady v [[Slovenské povstanie|Slovenskom povstaní 1848 – 49]], ktorý pochádzal z pochádzajúci z [[Čechy|Čiech.]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janeček, Bernard|url=https://beliana.sav.sk/heslo/janecek-bernard|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2021-04-11|jazyk=sk}}</ref>.
== Životopis ==
Bernard Janeček sa narodil v Borohrádku do rodiny obchodníka a hostinského Františka Janečka a jeho manželky Františky. Študoval na gymnáziu v Rychnove nad Knežnou. Štúdium však nedokončil a venoval sa samostatne štúdiu [[lesníctvo|lesníctva]]. V roku [[1831]] odošielodišiel docestovať Uhorska,po cestoval[[Uhorsko|Uhorsku]], v roku [[1837]] sa vrátil k rodičom. V roku 1938 odošielodišiel do [[Budapešť|Budapešti]], kde si postavil dom a pozval k sebe svoje tri sestry. Ovládal niekoľko jazyk, zaujímal sa o slovanský aktivizmus a zoznámil sa s mladými slovenskými intelektuálmi ako napríklad s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]] či J.[[Jozef M.Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]], ktorý ho považovali za radikála. Revolúcia ho zastihla v Bratislave, kde sa nachádzali aj Štúr a Hurban. Spoločne uvažovali o možnostiach obhajoby slovenských záujmov v revolučnom vare.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Červinka|meno=Jaroslav|titul=Bernard Janeček, rodák z Borohrádku - jeden z duchovních vůdců slovenského povstání v letech 1848-1849. In: Orlické hory a Podorlicko : sborník vlastivědných prací : přírodou, dějinami, současností|isbn=80-86076-40-7}}</ref> Zapojil sa do pražského povstania počas roku 1848 a svojou odvahou si vyslúžil rešpekt, aj vďaka ktorému sa stal veliteľom slovenských dobrovoľníkov. Zapojil sa do ich náboru vo Viedni <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=Kovačič, Ján|titul=Vojenské aspekty septembrovej dobrovoľníckej výpravy|url=https://www.valka.cz/12816-Vojenske-aspekty-septembrovej-dobrovolnickej-vypravy|vydavateľ=valka.cz|dátum prístupu=2008-11-27|jazyk=sk}}</ref> . Dva krát bol v Záhrebe urgovať peniaze na povstanie od bána Jelačiča. V rámci prípravy povstania a nadväzovania kontaktov precestoval celé Slovensko. 17. septembra 1848 vyrazili dobrovoľníci z Viedna. Veliteľský zbor tvoril Janeček, Bloudek a Zach. Základňou operácii bola Myjava, kde bolo vyhlásené založenie Slovenskej národnej rady. Janeček bol veliteľom roľníckych stotín zmobilizovaných v kraji a zúčastnil sa všetkých bojov. V bojoch sa vyznamenal za čo si vyslúžil prezývku druhý Žižka. Presadzoval ofenzívnu taktiku. Pri ústupe na Moravu velil zadnému voju. Po potlačení septembrovej výpravy prebýval vo Viedni, kde bola na neho vypísaná odmena. Aj v Čechách bol sledovaný. V rámci príprav ďalšieho povstanie bol skeptický k spolupráci s Viedňou. Účastnil sa aj druhej vojenskej výpravy v spolupráci s rakúskou armádou. Jeho zbor sa účastnil obliehania pevnosti Leopoldov v ktorej boli maďarskí vojaci. Vzhľadom na intrigy cisárskych veliteľov a neustále rozdiely v názoroch sa vo februári 1948 vzdal velenia. Odišiel do Kromežíža, kde v tom čase zasadal ríšsky snem. Tam odovzdal prostredníctvom klubu slovanských poslancov spis o sťažnosti proti postupu rakúskej vlády na Slovensku a promaďarskej politike kráľovských komisárov.<ref name=":0" />
