Dokovanie a kotvenie kozmickej lode: Rozdiel medzi revíziami
čiastočný preklad + ref. +aktual. Značka: umiestnenie šablóny Preklad |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 20:57, 22. apríl 2021
Dokovanie a kotvenie kozmickej lode je postup spájania dvoch kozmických plavidiel. Toto spojenie môže byť dočasné, alebo dlhodobé (napr. moduly kozmických staníc).
Dokovanie[1] prebieha pri dvoch samostatne letiacich kozmických plavidlách, napr. kozmickej lode a kozmickej stanice, kedy sa kozmická loď, po priblížení, samostatne pripojí ku kozmickej stanici a ukotví sa.[2] Kotvenie[3] sa týka aj kozmických lodí neschopných dokovania, keď po priblížení k cieľovému telesu sú zachytené robotickým ramenom, napríklad ramenom DEXTRE, s následným pripojením ku kozmickej stanici, kde sa ukotvia.
História
Dokovanie
Dokovanie je závislé na vlastnej schopnosti kozmických lodí nájsť sa, priblížiť sa a zotrvať na rovnakej obežnej dráhe, s následným priblížením a spojením. Prvý krát túto techniku a postup použili USA pri spojení lode Gemini s cieľovým telesom Agena, v októbri 1965.´ USA používali od počiatku ručne riadené dokovanie, Sovietsky zväz od počiatku uprednostnil plnoautomatický dokovací mechanizmus.
Kotvenie
Kotvenie je možné vysledovať minimálne od éry raketoplánov, ktoré umiestňovali moduly kozmickej stanice na kotevné miesta pomocou robotického ramena. Niektoré moduly kozmickej stanice ISS boli ukotvené bez použitia robotického ramena, ale za pomoci nákladnej kozmickej lode Progress, napr. (modul Pirs). Podobne pri kozmických lodiach a moduloch neschopných samostatného dokovania sa vykonáva aj opačný postup, uvoľnenie z dokovacieho portu, za asistencie iného technického prostriedku.[4]
Stykovací uzol
Podrobnosti pozri na stránke Stykovací uzol.
Spájané telesá môžu byť spojené len pomocou dokovacieho, alebo kotviaceho zariadenia. Niektoré stykovacie uzly, napr. podľa medzinárodného štandardu, IDSS, umožňujú aj samostatné dokovanie, aj ukotvenie kozmickej lode s pomocou robotického ramena. Stykovacie uzly používajú alebo neadrogýnnu konštrukciu, kedy sa pripojovací port zasúva do cieľového telesa, alebo androgýnnu konštrukciu, kedy sú obe strany rovnocenné. V prípade nekompatibility konštrukcií stykovacieho uzla, je možné použiť prepojovací adaptér. Napríklad adaptér PMA, umožňuje pripojenie kozmickým lodiam s dokovacím systémom APAS-95 na dokovací port CBM, slúžiacemu pre spájanie modulov ISS. Prstencový adaptér IDA-1 umožňuje kozmickým lodiam s dokovacím portom kompatibilným s IDSS, pripojenie na pôvodný dokovací systém APAS-95. [5]
Pozri aj
Referencie
- ↑ Spojenie kozmických lodí Sojuz a Apollo, STANKOVSKÝ, Samuel. 23. Kozmická Strojovňa – Apollo-Sojuz [online]. kosmonautix.cz, 2013-06-14, [cit. 2021-04-21]. Dostupné online.
- ↑ MAJER, Dušan. Sojuz připojen [online]. kosmonautix.cz, 2017-07-28, [cit. 2021-04-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Kotvenie vesmírnych lodí na ISS, VAJS, Miroslav. Na vesmírnu stanicu odštartovala súkromná raketa Dragon. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2016-07-19. Dostupné online [cit. 2021-04-22]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Progress pre odpojenie modulu Pirs MAJER, Dušan. ŽIVĚ A ČESKY: Přílet Progressu MS-16 k ISS [online]. kosmonautix.cz, 2021-02-16, [cit. 2021-04-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ MAJER, Dušan. Brána pro soukromé lodě na ISS [online]. kosmonautix.cz, 2016-07-24, [cit. 2021-04-22]. Dostupné online. (po česky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Docking and berthing of spacecraft na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dokovanie a kotvenie kozmickej lode
|
Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |