Oblievačka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: manuálne vrátenie úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d úprava citácie |
||
Riadok 3:
== Zvyky spojené s oblievaním na Slovensku ==
Slovenskom prechádza európska kultúrna hranica rozdeľujúca východné a západné zvyky, ku ktorým sa vzťahuje aj kúpanie a oblievanie. To sa zaraďuje k východnému Slovensku, kým šibanie je západoeurópskou tradíciou. Kúpanie vodou malo mladým ženám dievčatám zabezpečiť plodnosť, zdravie a krásu. Výraznejšie rozdiely v uplatňovaní týchto veľkonočných zvykov boli viditeľné do 50. rokov, potom sa začali zjednocovať.<ref name="EĽKS"/>
| titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2▼
| odkaz na titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska▼
| vydanie text = Vyd. 1.▼
| miesto = Bratislava▼
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]▼
| rok = 1995▼
| isbn = 80-224-0235-4▼
| počet strán = 448▼
| strany = 293-294▼
}}</ref>▼
V niektorých oblastiach Slovenska (napr. na [[Ponitrie|Ponitrí]], na [[Kysuce|Kysuciach]]) mládenci začali s oblievačkou už vo Veľkonočnú nedeľu popoludní pokračujúc na Veľkonočný pondelok popoludní. Kupači boli pohostení zvyčajne [[mäso|mäsom]], [[koláč]]mi, [[pálenka|pálenkou]] a za odmenu dostávali od dievčat maľované vajíčka ([[kraslica|kraslice]]) alebo peniaze. Pondelokové dopoludnie bolo ako oblievací čas vyhradené pre menších chlapcov. Kupači boli často sprevádzaní [[hudobník]]mi. Na oblievanie používali mládenci na Ponitrí vlastnoručne zhotovené drevené striekačky.<ref name="
| zväzok edície = 20▼
O veľkonočnom zvyku oblievania písal aj slovenský autor z 19. storočia [[Ján Kollár]]. V diele ''Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné '':
Řádek 34 ⟶ 11:
''Kúpanie sa deje v pondelok a v utorok veľkonočný; v pondelok oblievajú mládenci dievčatá a v utorok dievčatá mládencov, raz skromne ružovou vodkou zo skleničky, raz hojne obyčajnou vodou z veľkej nádoby. Niekde, najmä na dedinách dievku celú aj do studne, potoka alebo jazera hodia. … Oblievačka zdá sa byť tiež pohanskoslovanský pozostatok, ktorého cieľ a význam nevieme.''<ref>[http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1077/Kollar_Narodnie-spievanky-1-Piesne-a-zlomky-z-mytologickeho-ohladu-pamatne/25] Ján Kollár: Národnie spievanky 1</ref>
S veľkonočnou oblievačkou je spájaná aj zábava, ktorá sa konala v pondelok večer. Usporadúvali ju mládenci za [[peniaze]], ktoré dostali za oblievanie. Pozvané boli dospelé dievčatá a ich matky, ktoré prinášali „cesť“. Išlo o takzvanú poctu alebo česť pozostávajúcu z peňazí a jedla – väčšinou čerstvého [[chlieb|chleba]], [[slanina (pokrm)|slaniny]], [[klobása|klobásy]], vajíčok.<ref name="EĽKS"/> V prípade, že niektorá z matiek nepriniesla nič, stala sa terčom posmešných výkrikov typu ''cesť pýta jesť.'' Následne mládenci ponúkli matky pálenkou a tancovali s nimi v tanečnom kole.<ref name="
Tento spôsob polievania v poslednom období postupne zanikal. Dnes sa polieva iba menším množstvom vody, namiesto vedier sa používajú iba hrnčeky alebo fľaštičky. Do popredia sa dostáva polievanie [[parfum]]om alebo [[kolínska voda|kolínskou vodou]]. Zmenil sa aj samotný význam veľkonočnej oblievačky a do popredia vystupuje skôr zábavná funkcia.<ref name="EĽKS"/>
Řádek 61 ⟶ 25:
:a to tretie zabarvené,
:to je moje potešenie.
|príklad veľkonočnej veršovačky z Myjavy<ref name="
}}
Řádek 80 ⟶ 44:
:bude vám na peci sedeť
:a škaredo hľadeť.
|príklad veľkonočnej veršovačky z Oravskej Lesnej.<ref name="
}}
== Oblievačka v utorok ==
Veľkonočný zvyk oblievania pokračoval v určitom zmysle aj v [[utorok]]. V tento deň sa situácia obrátila a dievčatá a mladé ženy oblievali mládencov, ktorých na ulici stretli. Pravidlom bolo, že išlo o mužov mladších ako päťdesiat rokov. Na rozdiel od mládencov, dievčatá v utorok nedostávali žiadnu odmenu.<ref name="rok"/>{{
== Referencie ==▼
{{referencie|refs=
<ref name="EĽKS">{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Veľkonočný pondelok
▲| odkaz na titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska
▲| vydanie text = Vyd. 1.
▲| miesto = Bratislava
▲| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
▲| rok = 1995
▲| isbn = 80-224-0235-4
▲| počet strán = 448
▲| strany = 293{{--}}294
▲}}</ref>
<ref name="rok">{{Citácia knihy
| priezvisko = Horváthová
| meno = Emília
| odkaz na autora = Emília Horváthová
| titul = Rok vo zvykoch nášho ľudu
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]]
| rok = 1986
| edícia = Korene
| zväzok edície = 20
| počet strán = 246
| strany =
}}</ref>
}}
▲== Referencie ==
== Pozri aj ==
| |||