Lorentzova transformácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Response (diskusia | príspevky)
en.wiki , obrázok en.wiki
Response (diskusia | príspevky)
en.wiki
Riadok 3:
Vo [[fyzika|fyzike]] sa '''Lorentzove transformácie''' používajú na prepočet [[súradnica|súradníc]] [[priestor|priestoru]] a [[čas|času]] pri prechode medzi [[inerciálna sústava súradníc|inerciálnymi súradnicovými sústavami]] za predpokladu konštantnej [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] vo všetkých inerciálnych sústavách. V roku 1905 pomenoval [[Henri Poincaré]] Lorentzove transformácie po nemeckom fyzikovi a matematikovi [[Hendrik Lorentz|Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi]] (1853 - 1928). Vytvorili matematickú bázu pre Einsteinovu [[špeciálna teória relativity|špeciálnu teóriu relativity]]. O Lorentzových transformáciách sa môže uvažovať aj ako o rotácii v [[Minkovského priestor|Minkowského priestoročase]]. Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva [[Poincarého gruga]].
 
Predpokladajme, že máme dvoch pozorovateľov O a O'. Obaja používajú ichsvoju vlastnú [[karteziánska sústava súradníc|karteziánsku súradnicovú sústavu]] na meranie časových a priestorových [[interval|intervalov]]. O používa (x,y,z,t) a O' používa (x',y',z',t'). Teraz predpokladajme, že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho [[pohyb (fyzika)|pohybu]] v smere [[os|osi]] x. [[rýchlosť|Rýchlosť]] v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'. Ak vezmeme do úvahy fakt, že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku 1887 v [[Michelsonov-Morleyov experiment|Michelsonovom-Morleyovom experimente]]), potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O:
 
:<math>x = \frac{x' + vt'}{\sqrt{1 - v^2/c^2}}</math>
Riadok 11:
 
Často sa zapisujú v [[matica (matematika)|maticovej]] forme ako:
 
 
:<math>