Ján Majko: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto úmrtia = [[Trnava]], [[Slovensko]]

}}

 

V čase, keď pôsobil ako príslušník finančnej stráže v ''Hosúsove'' (dnes [[Dlhá Ves]], okr. [[Rožňava]]), t. j. od r. 1923, skúmal okolie [[Dlhoveské okrajové polje|Dlhoveského okrajového polja]] a priľahlé časti [[Silická planina|Silickej planiny]]. Je známy najmä ako objaviteľ jaskyne [[Domica]], ktorú so svojimi spolupracovníkmi objavil v roku 1926. O. i., na území [[Slovenský kras|Slovenského krasu]], kde pôsobil v najväčšej miere, je objaviteľom pokračovania [[Silická ľadnica|Silickej ľadnice]], [[Malá ľadnica|Malej ľadnice]], [[Majkova jaskyňa|Majkovej jaskyne]], [[Ponorová priepasť|Ponorovej priepasti]], [[Jaskyňa na Kečovských lúkach|Jaskyne na Kečovských lúkach]], [[Veľký ôsmy ponor|Veľkého ôsmeho ponoru]], [[Milada (jaskyňa)|Milady]], Matildy, [[Mestská priepasť|Mestskej priepasti]], [[Jaskyňa Kečovských prameňov|Jaskyne Kečovských prameňov]], [[Kečovská vyvieračka III|Kečovskej vyvieračky III]], [[Badjizer|Badjizeru]], a mnohých ďalších. V roku 1953 sa zúčastnil významnej expedície do ''jaskynnej priepasti Barazdaláš'' (dnes [[Priepasť Brázda]]), z ktorej vyliezol 19. júla po takmer 36-tich hodinách pracovného pobytu. <ref>M. Lalkovič (2001): Ján Majko. Životné osudy jaskyniara. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, s. 113</ref> Aktívne roky jaskyniarskeho života naplnené sondovacími, objaviteľskými, prieskumnými a dokumentačnými prácami prežíval v intervale 1923-1961. Aj po roku 1961 sa intenzívne venoval písaniu správ zo starších prieskumov, spomienkam, aktívne viedol korešpondenciu s mnohými súputníkmi, odborníkmi i mladými ľuďmi. Viedol príkladnú dokumentáciu a jeho objemnú písomnú pozostalosť musela po jeho smrti dopraviť do ''Múzea slovenského krasu'' [[Škoda 1203]].