Eiffelova veža: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 479 bajtov ,  pred 8 mesiacmi
d
Verzia používateľa 85.216.162.206 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ
d (Verzia používateľa 85.216.162.206 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ)
Značka: rollback
Táto 324 metrov vysoká a 10 100 ton vážiaca architektonická dominanta bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol Svetovej výstavy a hneď sa stala atrakciou hlavného mesta. Vežu navštívilo už viac ako 243 miliónov turistov. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na pozorovanie zaujímavostí, ako sú [[Champ de Mars]] (Martovo pole), [[École Militaire]] a [[Invalidovňa]]. Krátkou prechádzkou cez most sa dá dostať k záhradám Trocadéro.
 
== Dejiny ==
== Dpou“ a vnímali „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža. V umeleckých a literárnych kruhoch sa uskutočňovali kampane, v ktorých sa dokonca vyrábali letáky podpísané mnohými známymi umelcami. Dnes ale všeobecne platí Eiffelova veža ako jeden z najkrajších príkladov architektúry sveta. Medzitým ju aj Parížania láskyplne volajú '''Železná dáma'''. ==
Veža bola postavená v rokoch [[1887]] až [[1889]] Eiffelovou firmou Gustave Eiffel & Cie pri príležitosti storočného jubilea [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] pre [[Svetová výstava|Svetovú výstavu]]. Architektom nebol Gustave Eiffel ale [[Stephen Sauvestre]], ktorý navrhol túto vežu na objednávku [[Švajčiarsko|Švajčiara]] [[Maurice Koechlin]]a. Ten spolu s [[Emile Nouguier|Emilom Nouguierom]] vytvoril aj prvé náčrty.
 
Stavebné náklady Eiffelovej veže dosiahli presne 7 739 401 frankov a 31 centimov a boli tak asi o jeden milión frankov vyššie ako odhad Gustava Eiffela. V posledných piatich mesiacoch roku jej otvorenia (1889) navštívilo ale novú atrakciu 1,9 milióna ľudí, čím sa do konca roka vrátili už tri štvrtiny celkových nákladov. Týmto sa stala Eiffelova veža výnosným podnikom.
 
[[Súbor:Tour_Eiffel,_July_1888.jpg|thumb|left|stavba Eiffelovej veže, júl [[1888]]]]
3000 kovorobotníkov zložilo 18038 predpripravených jednotlivých železných dielov s 2,5 miliónmi [[nit]]ov iba za 26 mesiacov. S ohľadom na vtedajšie bezpečnostné predpisy je pozoruhodné, že počas výstavby nedošlo k žiadnym smrteľným úrazom.
 
==Eiffelova veža narazila na odpor parížskeho obyvateľstva, ktoré ju považovalo za poškvrnu. Vo zvyšku [[Francúzsko|Francúzska]] zväčša nechápali toto vzrušenie hlavného mesta. Pobúrení umelci ju nazvali „tragickou pouličnou Dpou“lampou“ a vnímali „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža. V umeleckých a literárnych kruhoch sa uskutočňovali kampane, v ktorých sa dokonca vyrábali letáky podpísané mnohými známymi umelcami. Dnes ale všeobecne platí Eiffelova veža ako jeden z najkrajších príkladov architektúry sveta. Medzitým ju aj Parížania láskyplne volajú '''Železná dáma'''. ==
 
Pôvodne mal Eiffel iba 20-ročné povolenie pre vežu; mala sa teda v roku [[1909]] zbúrať. Keďže sa ale jej výška ukázala ako cenná pre komunikáciu pomocou bezdrôtovej telegrafie, mohla aj naďalej ostať.
 
63 867

úprav