Deportácia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
vyfajci ma |
||
Riadok 4:
Medzi pojmami deportácia, repatriácia, vysídľovanie je často veľmi tenká línia, prípadne sa používajú rovnakom zmysle. Vysídľovaním, repatriáciami a deportáciami z etnických, rasových či náboženských dôvodov boli a sú postihnuté desiatky miliónov ľudí na celom svete. Obzvlášť to platí v národnostne rôznorodej Európe, kde neustále dochádzalo ku kolonizáciám a presídleniam menšinových častí obyvateľstva.<ref name="JStef">Ján Štefanica: ''Odsuny a výmeny skupín obyvateľstva európskych štátov v prvej polovici 20. storočia'', Historia et theoria iuris, Roč. 2, č. 4 (2010), s. 78 – 93 [http://www.pravnedejiny.sk/file/page4_file16.pdf Dostupné online.]</ref>
Na začiatku dvadsiateho storočia neexistoval snáď ani jeden európsky štát s homogénnym obyvateľstvom. Pohyby osôb rôznych národností sa dotýkali takmer každého štátu v ktorom žili národnostné menšiny. Samozrejme, že najväčší vplyv na odsuny, repatriácie či deportácie mali najmä vojnové udalosti a ich konečné výsledky. Obvykle išlo o politické rozhodnutia (ako napríklad nariadenie o [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlení osôb nemeckej národnosti]] schválené v rámci dohody na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] [[2. august|2. augusta]] [[1945]]).<ref>Ján Štefanica: ''Problematika právneho postavenia národnostných menšín v európskom priestore po ukončení II. svetovej vojny a riešenie tejto otázky'', Historické právne systémy a integrácia Európy, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2011 S. 155 – 161</ref> vyfajci ma
== Referencie ==
| |||