Zákon dvanástich tabúľ: Rozdiel medzi revíziami

Nešlo o zákonník v súčasnom zmysle slova (systematické spracovanie všetkých zákonov), ale o súbor úzko zameraných predpisov, ktoré boli určené spoločnosti založenej na rodine, poľnohospodárstve a chove dobytka. Venoval sa svadbe, rozvodu a príslušným majetkovým právam, riešil spory o vlastníctvo pôdy, hospodárske stavby, otrokov a spory ohľadne ujmy na majetku či osobách. Dával právo žalobcovi predviesť obvinených aj násilím. Veriteľ bol zodpovedný za predvedenie dlžníka pred súd i za vykonanie rozsudku. Dlžník mal na zaplatenie dlhu 30 dní, ak tak neurobil, mohol sa ho veriteľ zmocniť a zadržiavať, pokiaľ zaň nezaplatil dlh niekto iný. Ak sa tak nestalo, mohol dlžníka predať "do cudziny, za Tiberu" (zrejme do otroctva, pričom je možné, že Rimania nemohli byť legálne držaní ako otroci v samotnom Ríme/Latiu). Ďalšou možnosťou pre dlžníka bolo vstúpiť do služieb svojho veriteľa, ako tzv. nexi a dlh si odpracovať.<ref>{{Citácia jeHarvard|Boatwright|Mary toT. vsetkoet spatne rimal.|2004|Dějiny jeřímské srackaříše aod bodkanejranějších (.)časů neucpo saKonstantina toVelikého|Praha|Grada|ISBN = 978-80-247-3168-1|Vydanie = 2012, 1. načeské|Strana poslednu= chvilu66 – 7| tiKapitola=Počátek degesrepubliky}}</ref>