Lorentzova transformácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Response (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
wikilinky
Riadok 1:
[[Obrázok:LorentzT paused.JPG|right|250px]]
 
Vo'''Lorentzova transformácia''' vo [[fyzika|fyzike]] znamená '''Lorentzova transformácia''' množinu štyroch rovníc používaných na prepočet [[súradnica|súradníc]] [[priestor|priestoru]] a [[čas|času]] pri prechode medzi [[inerciálna sústava súradníc|inerciálnymi súradnicovými sústavami]] za predpokladu konštantnej [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] vo všetkých inerciálnych sústavách. V roku [[1905]] pomenoval [[Henri Poincaré]] Lorentzovu transformáciu po nemeckom fyzikovi a matematikovi [[Hendrik Lorentz|Hendrikovi Antoonovi Lorentzovi]] ([[1853 ]]- [[1928]]). Vytvorili matematickú bázu pre Einsteinovu [[špeciálna teória relativity|špeciálnu teóriu relativity]]. O Lorentzovej transformácii sa môže uvažovať aj ako o rotácii v [[Minkovského priestor|Minkowského priestoročase]]. Všeobecnejšia množina transformácií zahrňujúca tiež transláciu aj priestorovú rotáciu súradnicových ôs sa nazýva [[Poincarého gruga]].
 
Predpokladajme, že máme dvoch pozorovateľov O a O'. Obaja používajú svoju vlastnú [[karteziánska sústava súradníc|karteziánsku súradnicovú sústavu]] na meranie časových a priestorových [[interval|intervalov]]. O používa (x,y,z,t) a O' používa (x',y',z',t'). Teraz predpokladajme, že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho [[pohyb (fyzika)|pohybu]] v smere [[os|osi]] x. [[rýchlosť|Rýchlosť]] v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'. Ak vezmeme do úvahy fakt, že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku [[1887]] v [[Michelsonov-Morleyov experiment|Michelsonovom-Morleyovom experimente]]), potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O:
 
 
 
 
 
 
 
 
Predpokladajme, že máme dvoch pozorovateľov O a O'. Obaja používajú svoju vlastnú [[karteziánska sústava súradníc|karteziánsku súradnicovú sústavu]] na meranie časových a priestorových [[interval|intervalov]]. O používa (x,y,z,t) a O' používa (x',y',z',t'). Teraz predpokladajme, že obaja pozorovatelia sú vzhľadom na seba v stave rovnomerného priamočiareho [[pohyb (fyzika)|pohybu]] v smere [[os|osi]] x. [[rýchlosť|Rýchlosť]] v smere osi y aj z je nulová a v čase merania sa os x pozorovateľa O prekrýva s osou x' pozorovateľa O'. Ak vezmeme do úvahy fakt, že rýchlosť svetla je konštantná vzhľadom na akúkoľvek inerciálnu súradnicovú sústavu (potvrdený v roku 1887 v [[Michelsonov-Morleyov experiment|Michelsonovom-Morleyovom experimente]]), potom môžeme jednoducho vyvodiť nasledujúce hodnoty kontrakcie dĺžky a dilatácie času súradnicovej sústavy pozorovateľa O' vzľadom k súradnicovej sústave pozorovateľa O:
 
:<math>x = \frac{x' + vt'}{\sqrt{1 - v^2/c^2}}</math>
Řádek 45 ⟶ 37:
:<math>t' = t</math>.
 
Lorentzova transformácia bola poprvýkrát objavená a publikovaná [[Joseph Larmor|Josephom Larmorom]] v roku [[1897]]. V poradí prvá verzia transformácie bola ale publikovaná už v roku [[1890]] Hendrikom Lorentzom. Svoju konečnú verziu publikoval ten istý autor v roku [[1899]] a [[1904]]. Larmorove a Lorentzove konečné [[rovnica|rovnice]] neboli zapísané v modernej symbolike a forme, ale boli [[algebra|algebraicky]] ekvivalntné tým, ktoré publikoval v roku ([[1905)]] Henri Poincaré, francúzsky matematik, ktorý ich upravil, aby dal týmto štyrom rovniciam koherentnú a konzistentnú formu, v ktorej ich poznáme dnes. Obaja, Larmor aj Lorentz, objavili, že transformácia rešpektuje [[Maxwellove rovnice]] [[elektromagnetizmus|elektromagnetizmu]]. [[prírodný zákon|Prírodné zákony]] sú [[symetria (fyzika)|symetrické]] vzhľadom k Lorentzovej transformácii, to znamená, že ak na ne aplikujeme Lorentzovu transformáciu, nezmenia sa.
 
[[Kategória:Fyzika]]