Julián (cisár): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
wl
Esneoi (diskusia | príspevky)
Riadok 17:
Julián sa narodil niekedy okolo roku 330 v zámožnej rodine (jeho strýkom bol samotný [[Konštantín Veľký]]). Všetkých jeho pokrvných príbuzných (okrem brata Galla) dali jeho bratranci Constantius, Constantinus a Constans (synovia cisára Konštantína Veľkého) vyvraždiť, aby tak zlikvidovali budúcich možných nárokovateľov na cisársky trón. Okrem toho bol pod celodenným dohľadom [[kresťanstvo|kresťanských]] [[kňaz]]ov, ktorí ho chceli konvertovať na [[kresťanstvo|kresťanskú vieru]]. Julián sa ale ako kresťan necítil a potajomky si zaobstaral diela starých [[historik]]ov a [[filozof]]ov.
 
Hoci nemal žiadne vojenské vzdelanie, jeho bratanec a cisár Constantius mu udelil titul caesar a poslal na čele neveľkého vojska na západ do [[Galia|Galie]], aby sa tu stretol v boji s [[Alamani|Alamanmi]] a [[Frankovia|Frankami]]. Constantius pravdepodobne predpokladal, že Julián v tomto boji padne a tým sa zbaví možného konkurenta. Juliánovi sa diplomaticky podarilo dostať na svoju stranu početné zástupy [[Galovia|galského obyvateľstva]], s ich pomocou Alamanov a Frankov porazil a vyhnal z územia ríše. Julián si týmto činom vyslúžil povesť vynikajúceho vojvodcu. Keď sa o jeho úspechoch na západe dozvedel Constantius, prevelil ho na východ, aby zastavil postup [[Novoperzská ríša|perzského]] vojska. Julián ale prejavil neposlušnosť a postavil sa s vojskom na odpor. Skôr ako však stihlo dôjsť k bojom, Constantius náhle zomrel. Tak sa stal v roku 361 Julián cisárom RímskeRímskej ríše.
 
Zlá situácia Rímskej ríše ho trápila, a vinil z toho postupujúci vplyv kresťanskej viery. Jeho predchodcovia na tróne sa totiž viac ako o politiku, administratívu a hospodárstvo starali o riešenie vieroučných otázok. Predstavitelia kresťanskej cirkvi trvalo bránili ideovému zjednoteniu ríše svojimi neustálymi intrigami a spormi o cirkevné [[dogma|dogmy]].