Albedo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: nds:Albedo |
d z EA |
||
Riadok 3:
'''Albedo''' je miera odrazivosti telesa alebo jeho povrchu. Je to predovšetkým dôležitý pojem v [[klimatológia|klimatológii]] a [[astronómia|astronómii]]. Presná definícia sa líši podľa oboru.
Všeobecne vo fyzike ide mieru odrazivosti difúzne odrážajúcej matnej plochy. V klimatológii/meteorológii/astronómii je to spôsobilosť daného druhu zemského povrchu (prípadne iného vesmírneho telesa) odrážať žiarenie [[Slnko|Slnka]] a oblohy
V astronómii sa albedo ráta ako pomer toku odrazeného žiarenia k množstvu dopadajúceho žiarenia. Celkové množstvo svetla odrazené od telesa do všetkých smerov, delené množstvom svetla, ktoré na teleso dopadá, je sférické alebo ''Bondovo albedo''. (Ak ide o rovinnú, nie o sférickú plochu, tento pomer sa definuje ako ''Lambertovo albedo''.) Sférické albedo je bezrozmerná veličina A s hodnotami v intervale 0 ≤ A ≤ 1. Pomer množstva svetla, ktoré k pozorovateľovi prichádza od telesa pri nulovom fázovom uhle v opozícii, ku množstvu svetla, ktoré by k pozorovateľovi prichádzalo od kruhového disku s dokonale matným povrchom rovnakého priemeru ako teleso, umiesteného kolmo smerom k [[Slnko|Slnku]] v tom istom bode ako teleso, je geometrické albedo. ''Geometrické albedo'' je bezrozmerná veličina, ktorá môže byť menšia i väčšia ako 1; nevyjadruje celkovú odrazivú schopnosť telesa, iba časť odrazeného svetla, ktoré sa pozoruje na Zemi, ak je teleso v opozícii. Väčšinu telies [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] možno zo [[Zem]]e pozorovať len pri malých fázových uhloch (napr. [[Mars]] pri menej ako 42°, [[Jupiter]] do 11°, [[Saturn]] do 6°), celkové albedo týchto telies sa určuje zo vzťahu A = p (α).q, kde p (α) je geometrické albedo pre daný fázový uhol a q je fázový faktor závisiaci od druhu povrchu telesa.
V [[jadrový reaktor|jadrovom reaktore]] je to veličina charakterizujúca odrážavosť danej látky pre [[neutrón]]y.
{{Encyklopédia astronómie}}
[[Kategória:Astrofyzika]]
|