Dve všetky: Rozdiel medzi revíziami

[[GangBanda štyroch]] malmala v Šang-chaji značnú mocenskú základňu, kam sa mohli dočasne stiahnuť. Namiesto toho predpokladali, že kombinácia ich vzťahu s Maom, členstvo vo výbore politbyra a kontrola nad médiami im zaistí prevzatie moci v hlavnom meste, a tak všetky svoje snahy zamerali na tento cieľ. Po Maovej smrti sa zdalo, že [[Ťiang Čching]] sa viac zaujímala o zabezpečenie okamžitého vyhostenia [[Teng Siao-pching]]a z KSČ, ako o prípravu pohrebu. Od 12. septembra propagovalpropagovala Gangbanda kampaň, ktorá mala prinútiť politbyro, aby ju vymenovali za predsedkyňu. Zverejnené obrázky mali priviesť verejnosť k myšlienke, že sa Ťiang Čching objaví ako Maov nástupca.<ref name="MacFarquhar">{{Citácia knihy

}}</ref>{{rp|308}} Po provokatívnych prejavoch Ťiang Čching spustil ideologicky nekompromisný článok v Kuang-ming ž'-pao puč proti Gangubande. Vyskytli sa znepokojujúce náznaky, že Gangbanda plánovalplánovala intervenciu. 5. októbra usporiadal Chua Kuo-feng konferenciu politbyra mimo Pekingu, na ktorú nebolnebola Gangbanda štyroch pozvanýpozvaná. Jednohlasne sa dohodlo, že musia zadržať jeho členov a nasledovateľov. Ťiang Čching bola zatknutá v jej rezidencii.<ref name="MacFarquhar"/>{{rp|310}}

Bezprostredne po smrti [[Mao Ce-tung]]a a zbavení sa Gangubandy štyroch sa národom niesla potreba pokoja a stability. Ľudia sa museli ubezpečiť, že obdobie otrasov pominulo a že krajina je pod pevným ale miernym vedením. Bolo treba odpovedať na otázku, ktorá visela vo vzduchu už od začiatku [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]] – „Kto po Maovi?“<ref name="MacFarquhar"/>{{rp|311}}

Chua nemal silné väzby ani s maoistickými radikálmi, ani s [[Teng Siao-pching]]om a ostatnými pragmatikmi v komunistickej strane. Jeho neočakávaný vzostup moci sa preto považoval za kompromis medzi kontrastnýmikontrastnou Gangombandou štyroch a Teng Siao-pchingom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Po oslavách zvrhnutia [[Gangubanda štyroch|Gangubandy štyroch]] sa pozornosť ľudí upriamila na budúcu orientáciu a smerovanie krajiny. Rozbitie Gangubandy štyroch pre nich vyriešilo len organizačné a politické otázky, avšak, kam sa krajina uberá bolo stále nejasné. Odpoveď vo forme Chuových Dvoch všetkých pre ľudí nebol krok vpred ale obmedzovanie ich myšlienok na slepú poslušnosť, osobné povery, nevedomosť a zaostalosť. Ľavicoví vodcovia bránili návratu umiernenejších, najmä [[Teng Siao-pching]]a. Ten, však, v roku [[1977]] namietal, že princíp Dvoch všetkých poškvrnil Maove myšlienky a že sám Mao by s touto ideou nikdy nesúhlasil. Navrhol, že strana sa má riadiť Maovými myšlienkami ako integrálnym celkom a podľa toho aj byť vedená. Táto formulácia umožňovala oveľa väčšiu flexibilitu pri tvorbe politiky a ideologickej kreativity.