Staroveký Rím: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 301 bajtov ,  pred 5 mesiacmi
d (revert)
Značka: manuálne vrátenie
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu odstránenie referencie vrátené
}}</ref>
 
Informácie o predmestskom období existujú iba z vykopávok, písomníctvo sa rozvinulo až v období mestských štátov.<ref>{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Prameny''|St=18}O}</ref> Nástup poľnohospodárstva v tejto oblasti sa odhaduje okolo roku 4000 pred Kr. V úrodných oblastiach boli roztrúsené malé osady obvykle s menej ako 100 obyvateľmi a rovnostárskym postavením. Pestovali pšenicu a jačmeň, chovali ovce, dobytok, kozy a ošípané. Remeslá boli rozvinuté málo, aj keramika sa významnejšie rozvinula až v období nástupu miest. Oblasť tiež nebola bez kontaktov s okolím. [[Mykénska kultúra|Mykénska keramika]] sa objavila v oblasti [[Sardínia|Sardínie]], pravdepodobne výmenou za medenú rudu, ktorá sa tu ťažila už v 14. storočí pred Kr.; ďalej v južnom Taliansku a Sicílii. V tejto oblasti sa objavili obce, ktoré čiastočne napodobovali mykénske spoločenské usporiadanie. V strednej časti polostrova sa jednotlivé osady mierne zväčšovali a objavovali sa odvtedy ojedinelé obranné stavby ako priekopy či zátarasy.<ref name="Boat20">{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Předměstská Itálie''|St=20 – 22}}</ref>
Oblasť bola krajinou menších osád, mestský charakter života a mestá ako také sa tu objavili neskôr ako v ostatných oblastiach [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. O prvých skutočných mestách sa dá hovoriť až v siedmom storočí pred Kr. Tento vývoj bol do značnej miery podmienený geologickým charakterom a podnebím Apeninského polostrova. Ten je na severe oddelený od vnútrozemskej Európy pohorím [[Alpy|Álp]]. Južne od Álp sa nachádza úrodná [[Pádska nížina]], ktorou preteká rieka [[Pád (rieka)|Pád]]. Pádska nížina je od polostrova oddelená dlhým horským pásmom [[Apeniny|Apenín]]. Samotný polostrov je dlhý viac ako {{km|1000|m}}, ale široký len {{km|200|m}}; Apeniny sa spočiatku tiahnu východno-západným smerom, oddeľujú Pádsku nížinu a pred Jadranským morom sa stáčajú lukovito na juh. Severne sú bližšie [[Jadranské more|Jadranskému]], južne sa naopak stáčajú k [[Tyrrhénske more|Tyrrhénskemu moru]]. Táto morfológia podmienila i vznik jednotlivých centier osídlenia. Navyše je Apeninský polostrov spolu so Sicíliou významnou strategickou oblasťou: rozdeľuje Stredomorie na západnú a východnú časť a zároveň je neúplným "mostom" medzi Európou a Severnou Afrikou.<ref name="Boat14">{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Itálie a středomořský svět''|St=14 – 18}}</ref>
<br>Jadranské pobrežie bolo s výnimkou [[Apúlia|Apúlie]] úzke a nevhodné pre rozsiahle osady či prístavy; navyše Apúlia má polosuché podnebie a úrodných údolí je tam málo. Podobne na tom bolo i južné pobrežie polostrova. Oveľa vhodnejšie k väčšiemu osídleniu bolo západné pobrežie, kde sa nachádzali úrodné roviny a väčšie rieky umožňujúce prístup k moru i do vnútrozemia ([[Arno (rieka)|Arno]], [[Tiber]], [[Liri]], [[Volturno]]). Tu vznikli tri najvýznamnejšie oblasti antického osídlenia: ''[[Etrúria]]'' (oblasť, kde žili starí Etruskovia), ''[[Latium]]'' (oblasť, kde vznikol a leží Rím) a ''[[Kampánia]]'' (okolie [[Neapolský záliv|Neapolského zálivu]]).<ref name="Boat14"/>
 
Informácie o predmestskom období existujú iba z vykopávok, písomníctvo sa rozvinulo až v období mestských štátov.<ref>{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Prameny''|St=18}}</ref> Nástup poľnohospodárstva v tejto oblasti sa odhaduje okolo roku 4000 pred Kr. V úrodných oblastiach boli roztrúsené malé osady obvykle s menej ako 100 obyvateľmi a rovnostárskym postavením. Pestovali pšenicu a jačmeň, chovali ovce, dobytok, kozy a ošípané. Remeslá boli rozvinuté málo, aj keramika sa významnejšie rozvinula až v období nástupu miest. Oblasť tiež nebola bez kontaktov s okolím. [[Mykénska kultúra|Mykénska keramika]] sa objavila v oblasti [[Sardínia|Sardínie]], pravdepodobne výmenou za medenú rudu, ktorá sa tu ťažila už v 14. storočí pred Kr.; ďalej v južnom Taliansku a Sicílii. V tejto oblasti sa objavili obce, ktoré čiastočne napodobovali mykénske spoločenské usporiadanie. V strednej časti polostrova sa jednotlivé osady mierne zväčšovali a objavovali sa odvtedy ojedinelé obranné stavby ako priekopy či zátarasy.<ref name="Boat20">{{harvbz|Boatwright|2004|Pr=''Předměstská Itálie''|St=20 – 22}}</ref>
 
[[Indoeurópania|Indoeurópske]] kmene [[Italikovia|Italikov]], pôvodne pastierov a roľníkov, ktoré už okolo 2000 pred Kr. prišli do [[Pádska nížina|Pádskej nížiny]], pokračovali na juh a osídlili oblasť [[Latium|Latia]]. <!-- Okolo roku 1200 pred Kr. prišli tiež [[Venéti]] a ostatní [[Ilýri]]. (Odkiaľ a kam? Zdroj?) --> Okolo roku 1000 pred Kr. neznámo odkiaľ prišli (možno z [[Anatólia|Anatólie]]) [[Etruskovia]] (neindoeurópania), ktorí pokojne nahradili [[villanovská kultúra|villanovskú kultúru]] a usadili sa v oblasti [[Etrúria|Etrúrie]].
Anonymný používateľ