Willy Brandt: Rozdiel medzi revíziami

 

== Politický vzostup ==

Koncom roku [[1946]] sa vrátil do [[Berlín]]a, kde pracoval pre Nórsku vládu. V [[1948]] vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Znovu sa stal nemeckým občanom a prijal svoj pseudonym Willy Brandt za svoje oficiálne meno. Vystupoval proti sovietskej politike vo vzťahu k [[Maďarské povstanie|Maďarskej revolúcii]] ([[1956]]), ako aj voči plánu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Chruščova]] urobiť z Berlína tzv. „slobodnú zónu“. Preto bol zaraďovaný vo svojej strane skôr k pravicovému krídlu. Toto zaradenie sa však skoro zmenilo. Willy Brandt bol silno podporovaný novinárom [[Axel Springer|Axelom Springerom]]. Od [[3. október|3. októbra]] [[1957]] do roku [[1966]] bol starostom [[Západný Berlín|Západného Berlína]]. Bol starostom práve v najťažších časoch stavby [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]].

 

 

== Odstúpenie ==

Okolo roku [[1973]] nemecké bezpečnostné orgány dostali informácie, že jeden z Brandtových osobných asistentov [[Günter Guillaume]] je špiónom tajnej služby NDR ([[Stasi]]). Brandt bol požiadaný, aby pracoval ako zvyčajne, a dokonca šiel na súkromnú dovolenku s Guillaumom. Guillaume bol zadržaný [[24. apríl]]a 1974. V rovnakom čase sa objavili správy z Brandtovho súkromného života o vzťahu s mladou ženou. Brandt vtedy uvažoval aj o samovražde, dokonca napísal aj poslednú vôľu. Napokon sa rozhodol prijať zodpovednosť za aféru a z postu kancelára [[7. máj]]a 1974 odstúpil. Guillaume bol ako špión Východného Nemecka vedený Markusom Wolfom ([[Stasi|Ministerstvo štátnej bezpečnosti NDR]]). Ten po zjednotení Nemecka vyhlásil, že odstúpenie Brandta si [[NDR]] nikdy neželala a táto aféra bola jednou z najväčších chýb tajnej služby Východného Nemecka. V kresle kancelára Brandta nahradil sociálny demokrat [[Helmut Schmidt]], ktorý na rozdiel od neho patril k pravicovejšiemu krídlu strany.

 

[[Súbor:Joint_statement_to_the_press_with_Chancellor_Willy_Brandt_of_West_Germany_-_NARA_-_194398.tif|thumb|right|230px|Willy Brandt a [[Richard Nixon]]]]

Na čele strany [[SPD]] zotrval Willy Brandt až do roku [[1987]] a udržiaval si tak miesto v [[Nemecký spolkový snem|Bundestagu]]. Bol na čele [[Socialistická internacionála|Socialistickej internacionály]] od roku [[1976]] po [[1992]]. V [[1976]] bol vymenovaný za predsedu Nezávislej komisie pre medzinárodné otázky rozvoja, ktorá vydala v roku [[1980]] správu o nebezpečenstve vývoja vo svete. Táto správa vošla do histórie pod názvom „Brandtova správa“. V roku [[1983]] nastalo všeobecné znepokojenie, že Portugalsko by sa mohlo stať komunistickou krajinou. Brandt podporoval socialistov, vedených [[Mário Soares|Soaresom]] a aj týmto sa tam podarilo udržať demokraciu. Podporil takisto socialistov v Španielsku na čele s [[Felipe González|Gonzálezom]] po [[Francisco Franco|Francovej]] smrti. Koncom roku [[1989]] bol jedným z prvých ľavičiarov v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]], ktorý presadzoval zjednotenie formou určitej federácie dvoch štátov. Pamätné sú jeho slová: ''„Spájame spolu to, čo patrí spolu!“''. Brandt bol aj členom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] od roku [[1979]] do [[1983]] a čestným predsedom SPD od [[1987]] do smrti v roku [[1992]]. Keď SPD sťahovala svoje ústredie z [[Bonn]]u do [[Berlín]]a v polovici 90. rokov, nová centrála strany dostala meno „Dom Willyho Brandta“ (''Willy Brandt Haus'').

 

== Iné projekty ==