Albert Speer: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnene so zdrojmi
Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor
Starekolena (diskusia | príspevky)
este mensie opravy a podnadpis
Riadok 17:
 
== Tvorba ==
Prvá významná zákazka Alberta Speera, ako člena strany, prišla ešte v tom istom roku na odporúčanie [[Karl Hanke|Karla Hankeho]] (Albert Speer predtým pracoval na jeho vile), keď pracoval na obnove krajského úradu v Berlíne pre [[Joseph Goebbels|Goebbelsa]]. Neskôr prišla ponuka zrenovovať Goebbelsovo ministerstvo propagandy. Goebbels bol nadchnutý jeho prácou a odporučil ho Hitlerovi. Speer sa tak postupne prepracoval medzi prominentov strany. Ako 28 ročný sa s Hitlerom osobne zoznámil a neskôr sa dokonca stal Hitlerovým blízkym priateľom. Keď v roku [[1934]] zomrel [[Paul Troost]], bol Albert Speer určený ako jeho nástupca. Stal sa hlavným ríšskym architektom. Začal sa podieľať na tvorbe oficiálneho štátneho slohu, ktorý odzrkadľoval akýsi nadosobný objektívny poriadok, určitú pevnú väzbu k pravidlám. Zahŕňal v sebe spojenie architektúry a ideológie, čoho výrazom bola racionalizujúca vznešená monumentalita. Speer inklinoval k brilantnej a mrazivo monumentálnej architektúre ([[Dórsky sloh|dórske stĺpy]], kamenný obklad, chladné sochy a symetria), ktorá jednak obsahovala prvky klasicizmu, no najmä odkazovala na monumenty rímskeho cisárstva. Jeho najvýznamnejším dielom bol [[areál so štadiónom na Zeppelinfield]] v Norimbergu (1934 – 1936). Medzi ďalšie významné realizácie patrila „[[Nové ríšske kancelárstvo]]“ (1938 – 1939) a plán na prestavbu Berlína (1937) s veľkou halou – najväčšou stavbou sveta, ktorý vychádzal z pôvodných škícskíc Adolfa Hitlera.
 
== Technokrat ==
Albert Speer bol zástancom technokratskejtechnokratickej filozofie, podľa ktorej je za určitých okolností možné politiku prehliadať a to, aký bude ďalší vývoj civilizácie, závisí iba od technológií, ktoré má daná civilizácia k dispozícii.
 
Na Speerovo naliehanie boli väzni z [[Koncentračný tábor Auschwitz|koncentračného tábora Auschwitz]] nútení aj v poslednom období vojny vykonávať nútené práce v Nemecku pre jeho zbrojný priemysle. Pracovali v [[Dachau]] a podzemných jaskyniach / tuneloch Dora-Mittelbau[[Koncentračný vtábor pohoríMittelbau-Dora|koncentračného Harztábora Mittelbau-Dora]], kde ich zamestnávala [[Organisation Todt]] za vyčerpávajúcich pracovných podmienok napríklad pri výrobe rakiet [[V2 (raketa)|V-2]].
 
Keď bolo jasné, že [[Wehrmacht]] bude musieť opustiť pozície a ustupovať, mal za úlohu dôkladne zničiť priemysel a infraštruktúru. Zvyčajne však nebolo dosť času na túto tzv. politiku ''spálenej zeme.'' Nemci na ňu mali niekedy príliš málo vojakov alebo miestne jednotky nevykonávali tieto drakonické rozkazy dôsledne (napríklad „Trümmerfeldbefehl“ Paríž 1944). Keď sa na jeseň 1944 fronty priblížili k ríšskym hraniciam, Speer oslovil Hitlera, že priemyselné závody by sa nemali ničiť, ale iba dočasne „paralyzovať“ z dôvodu, že by ich bolo pravdepodobne možné znovu získať. Výzbroj by sa potom mohla vyrábať až do konca vojny. 19. marca 1945, keď americké jednotky už prekročili [[Rýn]] a [[Červená armáda]] prekročila [[Odra|Odru]], Hitler zrušil nariadenia o paralýze a nariadil úplné zničenie priemyslu, infraštruktúry a majetku: takzvaný "Nerov rozkaz" (Nero-Befehl). O jedenásť dní neskôr bol aj pod vplyvom Speera čiastočne zmenené Hitlerov názor: priemysel mal byť opäť len paralyzovaný, mosty mali byť zničené, iba ak to bolo z vojenského hľadiska nevyhnutné. Je ťažké posúdiť Speerov podiel na nezničení nemeckého priemyslu.<ref name=":0">Karl-Günter Zelle: ''Hitlers zweifelnde Elite. Goebbels – Göring – Himmler – Speer.''Ferdinand Schöningh, Paderborn 2010, S. 339–342. (nemecky)</ref>
 
== Jediný "dobrý nacista" ==
Speer bol podozrievaný, že bol súčasťou [[Stauffenbergov pokus o prevrat|Stauffenbergovho pokusu o prevrat]], ktorého cieľom bola likvidácia [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] ([[20. júl|20. júla]] [[1944]]). Aktéri sprisahania plánovali, prevzatie moci a začiatok rokovaní o mieri so západnými [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]]. Speer bol na zozname sprisahancov uvedený ako možný minister v novej ale s otáznikom. Aj tento fakt bol dôvodom, že ešte v priebehu roku 1944 bol Speer nahradený v hláseniach Hitlerovi svojim zástupcom [[Karl Saur|Karlom Saurom]]. Práve Saura Hitler označil za Speerovho nástupcu vo funkcii ministra vo svojom [[Politický závet Adolfa Hitlera|Politickom závete]] z 29. apríla 1945. Hitler predpokladal správne: v posthitlerovskom Nemecku očakával Speer pre seba významnú funkciu pri rekonštrukcii Nemecka. V tom čase ho ani nenapadlo, že by sa mal cítiť zodpovedný a že bude trestaný.<ref name=":0" />
 
Koncom vojny bol Speer v Hamburgu ale 23. apríla 1945 (po slaveoslave Hitlerových narodenín) odletel do Berlína, aby sa rozlúčil s Hitlerom a [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. 24. apríla sa poslednýkrát stretol s Himmlerom, ktorý Hitlera zradil a snažil sa stať sa sprostredkovateľom rokovaní so Západom. Speer zostal s [[Karl Dönitz|Karlom Dönitzom]] v Šlezvicku-Holštajnsku a po Hitlerovej samovražde bol súčasťou Dönitzovmu kabinetu, ktorého funkciu poveril Hitler v testamente. V máji 1945 bol Spojencami zatknutý (spolu s [[Karl Dönitz|Dönitzom]], [[Alfred Jodl|Alfredom Jodlom]] a ďalšími) a postavený pred [[norimberský tribunál]], ktorým bol odsúdený na dvadsať rokov väzenia. Ako jediný s najvyššieho vedenia sa tak vyhol trestu smrti alebo doživotiu. (Na trest smrti bolo odsúdených 12 ľudí, na doživotie traja, medzi ktorými bol aj [[Walther Funk]], ktorý bol Speerov podriadený.) Speer pred tribunálom ľutoval svoje činy a tvrdil, že o rozsahu [[Holokaust|holokaustu]], o nacistických zverstvách a otrockom zneužívaní väzňov nevedel. Dokonca rozprával o svojom atentáte na Hitlera.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslední tajemství Třetí říše (4/6) v televíznom programe {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/relacia/posledni-tajemstvi-treti-rise-4-6/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2021-05-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>
Ešte v priebehu roku 1944 bol Speer nahradený v hláseniach Hitlerovi svojim zástupcom [[Karl Saur|Karlom Saurom]]. Práve jeho Hitler označil za Speerovho nástupcu vo funkcii ministra vo svojom [[Politický závet Adolfa Hitlera|Politickom závete]] z 29. apríla 1945. Hitler predpokladal správne: v posthitlerovskom Nemecku očakával Speer pre seba významnú funkciu pri rekonštrukcii Nemecka. V tom čase ho ani nenapadlo, že by sa mal cítiť zodpovedný a že bude potrestaný.<ref name=":0" />
 
Koncom vojny bol Speer v Hamburgu ale 23. apríla (po slave Hitlerových narodenín) odletel do Berlína, aby sa rozlúčil s Hitlerom a [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. 24. apríla sa poslednýkrát stretol s Himmlerom, ktorý Hitlera zradil a snažil sa stať sa sprostredkovateľom rokovaní so Západom. Speer zostal s [[Karl Dönitz|Karlom Dönitzom]] v Šlezvicku-Holštajnsku a po Hitlerovej samovražde bol súčasťou Dönitzovmu kabinetu, ktorého funkciu poveril Hitler v testamente. V máji 1945 bol Spojencami zatknutý (spolu s [[Karl Dönitz|Dönitzom]], [[Alfred Jodl|Alfredom Jodlom]] a ďalšími) a postavený pred [[norimberský tribunál]], ktorým bol odsúdený na dvadsať rokov väzenia. Ako jediný s najvyššieho vedenia sa tak vyhol trestu smrti alebo doživotiu. (Na trest smrti bolo odsúdených 12 ľudí, na doživotie traja, medzi ktorými bol aj [[Walther Funk]], ktorý bol Speerov podriadený.) Speer pred tribunálom ľutoval svoje činy a tvrdil, že o rozsahu [[Holokaust|holokaustu]], o nacistických zverstvách a otrockom zneužívaní väzňov nevedel.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslední tajemství Třetí říše (4/6) v televíznom programe {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/relacia/posledni-tajemstvi-treti-rise-4-6/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2021-05-26|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref>
 
== Po vojne ==