'''Hronikum''' alebo '''chočský príkrov''' je tektonická superjednotkajednotka [[Západné Karpaty|Západných Karpát]], skladajúca sa z viacerých tektonicky alebo eróziou oddelených pripovrchových [[príkrov (geológia)|príkrovových]] telies<ref name="Kováč, Havrila, 1998">Kováč, P., Havrila, M., 1998: ''Inner Structure of Hronicum.'' Slovak Geological Magazine, 4, s. 275-280</ref>. Bezkoreňové príkrovy sú od spodu tvorené pomerne hrubou [[perm (geochronologická jednotka)|permsko]]-[[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónskou]] vulkanosedimentárnou sekvenciou [[Ipoltická skupina|ipoltickej skupiny]] a hlavne [[stredný trias|strednotriasovými]] ([[anis]] až [[vrchný trias]] - [[karn]]) [[usadená hornina|usadenými horninami]] najmä [[vápenec|vápencami]] a [[dolomit (hornina)|dolomitmi]]. [[Jura (geochronologická jednotka)|Jursko]]-[[krieda (geochronologická jednotka)|spodnokriedové]] horniny sú zachované iba miestami. Ukončenie sedimentácie sa predpokladá v [[hoteriv]]e resp. až [[barém]]e.
Hronikum je považované za najvyšší, ale v minulosti i stredný<ref>Andrusov, D., 1968: ''Grundriss der Tektonik der Nördlichen Karpaten.'' Verlag der Slowakishen akademie der Wissensshaften, Bratislava, 188 s.</ref> [[subtatranské príkrovy|subtatranský príkrov]]. Hronikum je porovnateľné s mezozoickými časťami [[Alpy|alpského]] [[oberostalpin]]u, je podobné príkrovom vrchného [[bujavarikum|bajuvarika]] a [[tirolikum|tirolika]], no odlišuje sa najmä prítomnosťou telies vrchnopaleozoických [[bazalt]]ových a [[andezit]]ových [[Láva|lávových prúdov]] a [[Vulkanoklast|pyroklastík]].
