Neutrónová hviezda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
Napísanie o typoch neutrónových hviezd, galéria. |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Moving heart of the Crab Nebula.jpg|náhľad|Neutrónová hviezda v srdci [[Krabia hmlovina|Krabej hmloviny]]. ]]
'''Neutrónová hviezda''' je vesmírny objekt s extrémnou hustotou, ktorý vznikne po výbuchu [[supernova|supernovy]]. Je to degenerovaná hviezda z neutrónového plynu a predstavuje záverečné štádium vývoja hmotných [[hviezda|hviezd
Hmotnosť neutrónových hviezdy je vždy väčšia, ako 1,4 [[hmotnosť Slnka|hmotnosti Slnka]], ale menšia, než 3 hmotnosti Slnka. Po prekročení 3-násobku hmotnosti Slnka ([[Oppenheimerova-Volkoffova medza]]), by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku objektu s extrémne silnou gravitáciou – [[čierna diera|čiernej diery]].
Riadok 42:
}}</ref> Čím viac sa postupuje do vnútra, tým väčšie a väčšie tlaky tam narastajú.<ref name=":1" /> Takéto jadrá by sa už na [[Zem|Zemi]] dávno rozpadli, no vďaka silným tlakom sú stabilné. V tých najnižších vrstvách neutrónovej hviezdy sa jadrá zmenšujú (gravitácia a tlak prevládajú silnú silu) a dosahujeme bod, kde sú prakticky len samé [[Neutrón|neutróny]]. Od tohto bodu sa (pre nás) známa hmota správa podľa modelov veľmi zvláštne- vedci jej tvar a správanie často priraďujú k [[Cestovina|cestovinám]] (od toho aj názov '''nukleárne cestoviny''').<ref name=":1" /> V samom srdci neutrónovej hviezdy sa podľa výpočtov nachádza ten najhustejší materiál, ktorý je miliárd krát hustejší ako [[železo]]. Zloženie takejto hmoty je však ešte stále neisté. Niektorý vedci preto preto predpokladajú, že môže ísť o zvláštnu exotickú hmotu, ktorá môže obsahovať aj neznáme častice a vykazuje odlišné fyzikálne správanie od bežnej hmoty, to sú však len hrubé domnienky.<ref name=":1" />
== Typy neutrónových hviezd ==
''Odhaduje sa, že v [[Galaxia (Mliečna cesta)|našej Galaxii]] sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké, pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Niektoré z najbližších známych neutrónových hviezd sú [[RX J1856.5−3754]], (cca 400 [[Svetelný rok|svetelných rokov]] od Zeme) a [[PSR J0108−1431]] (cca 424 [[Svetelný rok|svetelných rokov]] od Zeme).Neutrónové hviezdy sa klasifikujú do rôznych kategórií podľa ich fyzikálnych charakteristík:''
* '''Magnetary'''
=== Pulzary ===▼
Magnetary dosahujú približne 20 kilometrov a hmotnosti 2-3 násobku hmotnosti Slnka. Je to typ neutrónovej hviezdy s extrémne silným magnetickým poľom, ktoré je v porovnaní so Zemou trilión krát silnejšie<ref name=":2">https://medium.com/@sin_gularity/9-types-of-neutron-stars-3566cb18c7b8</ref>- pole dosahujúce približne 10 GT dokáže už na vzdialenosť 1000 kilometrov deformovať elektrónové obaly atómov hmoty. Preto sa v súčasnosti verí, že sú magnetary sú objekty s tým najsilnejším magnetickým poľom vo vesmíre. Teóriu magnetarov prvý raz rozpracovali v roku 1992 Robert Duncan a Christopher Thompson. Rozpad nestabilnej kôry magnetaru doprevádzajú mohutné vysokoenergetické výboje, najmä [[Röntgenové žiarenie|röntgenových lúčov]] a žiarenia gama. Prvý takýto výbuch gama lúčov bol zistený 5. marca 1979, keby boli približne 10:51 východné času zasiahnuté gama lúčmi dve sovietske sondy Venera 11 a Venera 12, čo zvýšilo hodnoty žiarenia na obidvoch sondách zo 100 impulzov za sekundu na takmer 200 000 impulzov za sekundu.<ref>''Scientific American''; Strana 41: Kouveliotou, C.; Duncan, R. C.; Thompson, C. (February 2003). "Magnetars". </ref> Neskôr boli gama lúčmi zasiahnuté aj sondy Helios 2 amerického Progaramu NASA, Pioner Venus Orbiter, detektory troch satelitov Vela amerického ministerstva obrany, sovietskeho satelitu Prognoz 7 a aj Einsteinovho observatória. Išlo o mimoriadne silný výboj gama žiarenia, ktorý bol, aspoň podľa dnešných údajov, najsilnejším extra-solárnym výbojom, aký kedy Zem zasiahol. Smer vypočítaného zdroja zodpovedal pozostatkom hviezdy vo Veľkom Magellanovom mračne, zdroj mal názov ''SGR 0525-66'' (samotná udalosť dostala názov ''GRB 790305b''). Príklady známych magnetarov:
- SGR 1806−20, magnetar lokalizovaný v súhvezdí Sagittarius približne 50 000 svetelných rokov od Zeme
- 1E 1048.1−5937, magnetar, ktorý je pozostatkom hviezdy približne 30-40 hmotnejšej ako Slnko, bol lokalizovaný v súhvezdí Carina približne 9000 svetelných rokov od Zeme
- SGR 1900+14, magnetar nachádzajúci sa vo súhvezdí Aquila, približne 20 000 svetelných rokov od Zeme
[[Súbor:Pulsar anim.ogv|náhľad|Animácia rotujúceho [[Pulzar|pulzaru]]. ''Čierna guľa'' v strede predstavuje neutrónovú hviezdu, krivky označujú čiary magnetického poľa a vyčnievajúce kuželi predstavujú emisné zóny žiarenia.]]
[[Pulzar|Pulzary]] sú neutrónové hviezdy, ktoré vykazujú pravidelné záblesky v rôznych oblastiach [[Elektromagnetické spektrum|elektromagnetického spektra]]. Predpokladá sa, že vznik týchto svetelných pulzov spôsobuje zrýchlený tok elektrických [[Častica (fyzika)|častíc]] v oblasti ich [[Magnetické pole|magnetických pólov]]. V nich sa nahromadí [[elektrostatické pole]], čo následne vedie k emisiám [[Elektrón|elektrónov.]] Emitované elektróny sú v pozdĺž magnetických línií zrýchlené, čo vedie zakriveniu žiarenia do kuželov pri rovníku, ktoré zasahujú len určitú časť vesmíru. Okrem ich pulzujúcich [[Rádiové žiarenie|rádiových vĺn]] boli už neutrónové hviezdy identifikované v iných oblastiach elektromagnetického spektra. To okrem [[Viditeľné svetlo|viditeľného spektra]] zahŕňa aj žiarenie blízko [[Infračervené žiarenie|infračerveného]] či [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialového spektra]], ale aj [[Röntgenové spektrum|röntgenových]] či [[Žiarenie gama|gama lúčov]]. Pulzary, ktoré sú pozorované v röntgenových oblastiach spektra sú známe ako
* '''Anomálny röntgenový pulzar (AXP)'''
Odhaduje sa, že v [[Galaxia (Mliečna cesta)|našej Galaxii]] sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké, pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Častejšie sú pozorované ako zložky [[neutrónová dvojhviezda|neutrónovej dvojhviezdy]], ktorých podľa odhadov tvoria 5% zo všetkých pozorovaných neutrónových hviezd v pozorovateľnom vesmíre. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy [[plazmová hviezda]], silnou [[gravitácia|gravitáciou]] neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná [[plazma (fyzika)|plazma]] a vytvára okolo neutrónovej hviezdy [[akrečný disk]] s vysokým [[uhlový moment|uhlovým momentom]]. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] a systém sa prejavuje ako [[röntgenová dvojhviezda]]. Niektoré z najbližších známych neutrónových hviezd sú [[RX J1856.5−3754]], (cca 400 [[Svetelný rok|svetelných rokov]] od Zeme) a [[PSR J0108−1431]] (cca 424 [[Svetelný rok|svetelných rokov]] od Zeme). ▼
Anomálne röntgenové puzary, skrátene AXP (''Anomalous X-ray pulsar),'' sú relatívne mladé, izolované a vysoko magnetizované neutrónové hviezdy, o ktorých sa v súčasnosti predpokladá, že sa jedná o pulzary. Tieto neutrónové hviezdy sa vyznačujú svojimi pomalými periódami rotácie (viz. tabuľku). Od roku 2017 je potvrdených 12 AXP pulzarov.
{| class="wikitable"
|+Zoznam kandidátov na AXP a ich odhadovaná rotačná perióda (od roku 2003)<ref name=":2" />
!Názov AXP pulzaru
!Rotačná perióda
|-
|AXP 1RXS 1708-40
|11.0
|-
|AXP 1E 1048-59
|6.45
|-
|AXP CXJ0110-7211
|5.44
|-
|AXP 1E 1841-045
|11.8
|-
|AXP AXJ1844-0258
|6.97
|-
|AXP 4U 0142+61
|8.69
|-
|AXP 1E 2259+586
|6.98
|}
* '''Nízkohmotné röntgenové binárne súbory (LMXB)'''
[[Súbor:Accretion Disk Binary System.jpg|náhľad|Umelecké znázornenie binárneho systému, ktorej jednou zo zložiek je neutrónová hviezda.]]
▲
== História objavov ==
Řádek 69 ⟶ 111:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
V roku [[1967]] [[Jocelyn Bell Burnell]] a [[Antony Hewish]] objavili pravidelné rádiové impulzy z pulzaru [[PSR B1919+21]], ktorý bol neskôr interpretovaný ako izolovaná rotujúca neutrónová hviezda. Skúmaním tohto pulzaru sa zistilo, že zdrojom energie pulzaru je práve rotačná [[energia]] neutrónovej hviezdy.
Řádek 84 ⟶ 126:
V roku [[2019]] objavili jednu z najťažších neutrónových hviezd. Ide o objekt [[PSR J0740+6620]] milisekundový [[Pulzar|pulzar,]] ktorý váži približne 2,14-krát viac ako Slnko a nachádza sa v binárnom systéme s [[Biely trpaslík|bielym trpaslíkom]] cca 4 600 svetelných rokov od Zeme.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=H. T. Cromartie|odkaz na autora=|titul=Relativistic Shapiro delay measurements of an extremely massive millisecond pulsar|url=https://www.nature.com/articles/s41550-019-0880-2|vydavateľ=nature.com|dátum vydania=16. september 2019|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-09-19|miesto=|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Millisecond pulsar PSR J0740+6620 has a white dwarf companion with helium atmosphere, study suggests|url=https://phys.org/news/2019-03-millisecond-pulsar-psr-j07406620-white.html|vydavateľ=phys.org|dátum prístupu=2021-04-03|jazyk=en}}</ref>
== Video-Galéria ==
<gallery widths="150" heights="170">
Súbor:Neutron star collision.ogv|Kolízia dvoch neutrónových hviezd.
Súbor:Neutron Star Manhattan.ogv
</gallery>
== Referencie ==
|