Neutrónová hviezda: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 109 bajtov ,  pred 7 mesiacmi
d
chýba zhrnutie úprav
(Napísanie o typoch neutrónových hviezd, galéria.)
d
* '''Magnetary'''
 
Magnetary dosahujú približne 20 [[Kilometer|kilometrov]] a hmotnosti 2-3 násobku hmotnosti [[Slnko|Slnka]]. Je to typ neutrónovej hviezdy s extrémne silným [[Magnetické pole|magnetickým poľom]], ktoré je v porovnaní so [[Zem|Zemou]] trilión krát silnejšie<ref name=":2">https://medium.com/@sin_gularity/9-types-of-neutron-stars-3566cb18c7b8</ref>- pole dosahujúce približne 10 GT dokáže už na vzdialenosť 1000 kilometrov deformovať elektrónové obaly [[Atóm|atómov]] hmoty. Preto sa v súčasnosti verí, že magnetary sú objekty s tým najsilnejším magnetickým poľom vo vesmíre. Teóriu magnetarov prvý raz rozpracovali v roku 1992 Robert Duncan a Christopher Thompson. Rozpad nestabilnej kôry magnetaru doprevádzajú mohutné vysokoenergetické výboje, najmä [[Röntgenové žiarenie|röntgenových lúčov]] a žiarenia gama. Prvý takýto výbuch gama lúčov bol zistený 5. marca 1979, keby boli približne 10:51 východné času zasiahnuté gama lúčmi dve sovietske sondy [[Venera-11|Venera 11]] a [[Venera-12|Venera 12]], čo zvýšilo hodnoty žiarenia na obidvoch sondách zo 100 impulzov za sekundu na takmer 200 000 impulzov za sekundu.<ref>''Scientific American''; Strana 41: Kouveliotou, C.; Duncan, R. C.; Thompson, C. (February 2003). "Magnetars". </ref> Neskôr boli gama lúčmi zasiahnuté aj sondy Helios 2 amerického Progaramuprogramu [[Nasa|NASA]], Pioner Venus Orbiter, detektory troch satelitov Vela amerického ministerstva obrany, sovietskeho satelitu Prognoz 7 a aj Einsteinovho observatória. Išlo o mimoriadne silný výboj gama žiarenia, ktorý bol, aspoň podľa dnešných údajov, najsilnejším extra-solárnym výbojom, aký kedy Zem zasiahol. Smer vypočítaného zdroja zodpovedal pozostatkom hviezdy vo Veľkom Magellanovom mračne, zdroj mal názov ''SGR 0525-66'' (samotná udalosť dostala názov ''GRB 790305b''). Príklady známych magnetarov:
 
- ''SGR 1806−20'', magnetar lokalizovaný v súhvezdí Sagittarius približne 50 000 svetelných rokov od Zeme
 
- ''1E 1048.1−5937'', magnetar, ktorý je pozostatkom hviezdy približne 30-40 hmotnejšej ako Slnko, bol lokalizovaný v súhvezdí Carina približne 9000 svetelných rokov od Zeme
 
- ''SGR 1900+14'', magnetar nachádzajúci sa vo súhvezdí Aquila, približne 20 000 svetelných rokov od Zeme
 
* '''Pulzary'''
* '''Anomálny röntgenový pulzar (AXP)'''
 
Anomálne röntgenové puzary, skrátene AXP (''Anomalous X-ray pulsar),'' sú relatívne mladé, izolované a vysoko magnetizované neutrónové hviezdy, o ktorých sa v súčasnosti predpokladá, že sa jedná o pulzarymagnetary. Tieto neutrónové hviezdy sa vyznačujú svojimi pomalými periódami rotácie (viz. tabuľku). Od roku 2017 je potvrdených 12 AXP pulzarov.
{| class="wikitable"
|+Zoznam kandidátov na AXP a ich odhadovaná rotačná perióda (od roku 2003)<ref name=":2" />
51

úprav