Verzia z 15:08, 30. máj 2021 upraviť Aneta Potkányová (diskusia \| príspevky) 16 editací Bez shrnutí editace Značky: vrátené bez zdroja vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:29, 30. máj 2021 upraviť vrátiť Aneta Potkányová (diskusia \| príspevky) 16 editací Bez shrnutí editace Značky: vrátené bez zdroja vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 13: Diderot vytvoril filozofiu prírody, v ktorej sa prejavuje jeho zmysel pre konkrétne javy a experimentálne bádanie. S tým súvisí jeho záujem o biologické vedy – až do tej miery, že [[matematika]] uňho stráca prvoradé postavenie, ktoré mala u [[René Descartes\|Reného Descarta]]. Diderot najskôr študoval filozofiu na ~~jezuitskej~~[[Spoločnosť ~~vysokej~~Ježišova\|jezuitskej]] ~~škole~~univerzite, potom uvažoval nad prácou v cirkvi pred krátkym štúdiom práva. Keď sa rozhodol v roku 1734 stať spisovateľom, jeho otec ho vydedil. Nasledujúcich desať rokov žil bohémskym štýlom života. V 40. rokoch 18. storočia napísal veľa jeho najznámejších kníh, vrátane románu z roku 1748 [[The Indiscreet Jewels]]. V roku 1751 Diderot spoluvytvoril sso [[Jean le Rond d’Alembert\|Jeanom Le Rond d'Alembertom]] Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers. Bola to prvá encyklopédia, ktorá obsahovala články od mnohých prispievateľov a bola prvá, ktorá opísala artes mechanicae. Jej svetský charakter, ktorý zahrňoval skeptické články o Ježišových zázrakoch, nahneval aj náboženské aj vládne orgány; v roku 1758 bola zakázaná katolíckou cirkvou a v roku 1759 aj francúzskou vládou, ale tento zákaz nebol striktne presadzovaný. Mnoho z pôvodných prispievateľov odišlo z tohto projektu ako výsledok všetkých jeho kontroverzií a niektorí boli dokonca uväznení. d'Alembert odišiel v roku 1759, čím spravil Diderota jediným redaktorom. Diderot sa taktiež stal jej hlavným redaktorom s okolo 7 000 článkami. Pokračoval s týmto projektom až do roku 1765. Koncom jeho angažovania v jej písaní bol čoraz viac zúfalý a cítil, že celý tento projekt bol strata času. Napriek tomu je Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers považovaná za jedného z predchodcov [[Francúzska revolúcia\|Francúzskej revolúcie]]. Diderot väčšinu jeho kariéry zápasil s financiami a získal veľmi málo uznania za jeho zásluhy, vrátane členstva vo [[Francúzska akadémia\|Francúzskej akadémii]]. Jeho bohatstvo sa podstatne polepšilo v roku 1766, keď [[Katarína II. (Rusko)\|Katarína II.]], ktorá počula o jeho problémoch s majetkom, mu zaplatila 50 000 frankov, aby sa stal jej knihovníkom. V tejto pozícii zostal dokonca jeho života a zostal pár mesiacov v Svätopeterskej pevnosti v Petrohrade v rokoch 1773 a 1774. Diderotova reputácia v literatúre spočívala hlavne na jeho hrách a jeho účasti na vytvorení Encyclopédie. Mnoho z jeho diel, vrátane Jakub fatalista, Rameau's Nephew, Paradox of the Acctor a D'Alembert's Dream bolo vydaných až po jeho smrti. Diderot bol spočiatku [[deizmus\|deista]], nakoniec však vyznáva materialistický [[monizmus (filozofia)\|monizmus]], podľa ktorého jednota hmoty spočíva v kontinuite, ktorá spája najjednoduchšie spôsoby existencie s najzložitejšími. == Život == Narodil sa v Langres, Champagne vo Francúzsku. Jeho rodičia boli Didier Diderot (1685-1759), nožiar a Angélique Vigneron (1677-1748). Traja z piatich súrodencov sa dožili dospelosti, Denise Diderot (1715-1797), ich najmladší brat Pierre-Didier Diderot (1722-1787) a ich sestra Angélique Diderot (1720-1749). Podľa Arthura McCandlessa Wilsona, Denis Diderot veľmi obdivoval jeho sestru Denise, niekedy o nej hovoril ako o "ženskom Sokratovi". Diderot začal jeho oficiálne štúdium na jezuitskej univerzite v Langres, kde získal jeho MA titul (magisterský titul pre umelecké odbory) vo filozofii v roku 1732. Potom nastúpil na Collège d'Harcourt na Parížskej univerzite. V roku 1735 sa zriekol nápadu vstúpiť do cirkvi a namiesto toho sa rozhodol študovať na Parížskej univerzite právo. Jeho štúdium práva, ale bolo krátkodobé a v skorých 40. rokoch 18. storočia sa rozhodol stať sa spisovateľom a prekladateľom. Kvôli tomu, že sa nechcel venovať ani jednej z profesií, ktoré vyštudoval, ho otec vydedil a nasledujúcich desať rokov žil bohémskym štýlom života. V roku 1742 sa spriatelil so Jeanom-Jacquesom Rousseauom, ktorého stretol počas sledovanie šachu a pitia kávy v Café de la Régence. V roku 1743 si ešte viac odcudzil svojho otca tým, že si zobral za ženu Antoinette Champion (1710-1796), zbožnú rímskokatolíčku. Pár bol považovaný za nevhodný kvôli nízkemu spoločenskému postaveniu Antoinette, jej slabému vzdelaniu, stavu bez otca a nedostatku majetku. Bola o približne tri roky staršia od Diderota. V októbri 1743 splodili ich prvé dieťa, dievča. Jej meno bolo Angélique, pomenovaná po Diderotovej mŕtvej mame a sestre. Smrť jeho sestry, mníšky, v kláštore asi ovplyvnilo jeho názor na náboženstvo. Je predpokladané, že ona bola jeho inšpiráciou na napísanie románu Mníška, v ktorom znázorňuje ženu, ktorá je nútená vstúpiť do kláštora, kde trpí v rukách ostatných mníšok. == Iné projekty ==

Denis Diderot: Rozdiel medzi revíziami